Tento článok sa zameriava na životopis kňaza Jána Zentka a jeho osoby z rôznych aspektov. Cieľom je viac zoznámiť čitateľov s touto významnou osobnosťou slovenskej cirkvi.
Ján Zentko sa narodil ako štvrté z desiatich detí v rodine tesára. Základné vzdelanie nadobudol v rodisku. Potom študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde v r. 1954 zmaturoval. Napriek túžbe po kňazstve nemohol vzhľadom na existujúce politické pomery hneď študovať teológiu. Svojho úmyslu sa nevzdal a nastúpil na Vysokú školu pedagogickú. V r. 1957 sa dostal na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 1. mája 1962 v Košiciach.
Od r. 1962 pôsobil ako kaplán v Levoči. V r. 1963 ho vymenovali za správcu farnosti v Hnilci, v r. 1970 v Zázrivej. Popri náročnej pastoračnej práci dosiahol v r. 1978 doktorát na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Od 1. októbra 1978 tam začal pracovať ako asistent, v rokoch 1978-1983 prednášal morálnu teológiu a súčasne pôsobil ako výpomocný duchovný správca v Zázrivej. V r. 1983 prestal prednášať na bohosloveckej fakulte, po vymenovaní za správcu farnosti v Tvrdošíne.
Dňa 26. júla 1989 ho pápež Ján Pavol II. po dohode s československou vládou vymenoval za spišského diecézneho biskupa, totiž od uväznenia biskupa J. Vojtaššáka r. 1950 nespravoval Spišskú diecézu sídelný biskup. V Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule ho 9. septembra 1989 konsekroval za biskupa kardinál Jozef Tomko, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dňa 29. septembra 1989 zložil predpísaný sľub vernosti ČSSR. Ako biskup mohol naplno rozvinúť svoju činnosť až po páde komunistického režimu v novembri 1989. Stal sa predsedom liturgickej komisie Spišského biskupstva. Zaslúžil sa o vybudovanie seminára a teologického inštitútu v Spišskej Kapitule, kde prednášal morálku a sociológiu.
V r. 1992 bol predsedom Biskupskej konferencie ČSFR. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ho 4. apríla 1993 zvolili za prvého predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Kvôli chorobe abdikoval 13. apríla 1994. Do tejto funkcie bol zvolený opäť 31. augusta 2000, 16. septembra 2003 a 3. októbra 2006. Predsedom KBS bol do 28. októbra 2009. V r. 1997 bol vymenovaný za univerzitného profesora. Bol predsedom Teologickej komisie KBS a predsedom subkomisie pre etiku. V januári 2003 (1. 1.) mu prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V decembri 2007 (11. 12.) získal titul Dr. h. c. od Trnavskej univerzity. Dňa 4. augusta 2011 prijal Svätý Otec Benedikt XVI. jeho zrieknutie sa úradu spišského diecézneho biskupa a ustanovil ho za Apoštolského administrátora Spišskej diecézy. Od 10. septembra 2011 bol na dôchodku.
Pôsobenie vo farnostiach a jeho prínos
Pre plnenie svojich kňazských povinností bol Ján Zentko celkom odovzdaný do Božej vôle. V každom človekovi videl odraz Najsvätejšej Trojice, život, rozum a slobodnú vôľu. Vždy sa snažil ochotne prijať ju ako fakt pochádzajúci od Boha, čo považoval za svätú vôľu Božiu. Plnil svoje povinnosti s nasadením a rád pomáhal ľuďom, ktorí to potrebovali. Ak videl, že sú v tiesni, finančne ich podporil. Bol medzi nimi veľmi obľúbený a nikdy nemal núdzu o miništrantov.
Biskup Ján Vojtaššák bol pre Jána Zentka veľkým vzorom.
Jeho pôsobenie v Tvrdošíne bolo ozaj plodné. Okrem iného sa venoval vyučovaniu náboženstva a snažil sa zriadiť cirkevnú školu. Neskôr bol preložený do oravského Bieleho Potoka, čo malo byť pre neho trestom. Avšak aj tu pokračoval vo svojej činnosti a venoval sa histórii Oravy, písal históriu oravských dedín.
Počas svojho pôsobenia v Trnovci prežil aj časy Dubčeka. Bol tam spolu s vtedajším šuňavským farárom Jozefom Kožárom. V Trnovci pôsobil päť rokov a býval spolu s matkou a svojim bratom Jozefom.
Historická činnosť
Ján Zentko sa venoval predovšetkým štúdiu cirkevných dejín. V tejto oblasti je nedocenený a dosť často zaznávaný. Od 80tych rokov uverejňoval články v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Napísal viacero článkov o zodpovednosti, morálke a rodine v dnešnom svete. Osobitne v nich riešil aj problematiku homosexuality. Je autorom diela Morálna teológia, ktoré klasickým spôsobom sprístupňuje základné otázky tejto teologickej disciplíny (Spišská Kapitula-Spišské Podhradie, 1. zv. 1994, 2. zv. 1996).
Medzi jeho významnejšie štúdie patria:
- Dvadsať rokov encykliky Humanae vitae (Duchovný pastier, r. 70, 1989, č. 10, s. 24-28)
- Redemptoris mundi (Duchovný pastier, r. 71, 1990, č. 10, s. 433-435)
- Príprava na manželstvo (Duchovný pastier, r. 73, 1992, č. 1, s. 16-22)
- Svätý Tomáš Akvinský (Duchovný pastier, r. 74, 1993, č. 4, s. 100-109)
- Boží ľud a jeho dnešné úlohy (Duchovný pastier, r. 75, 1994, č. 2, s. 63-68)
- Sekty z pohľadu katolíckej Cirkvi (Viera a život, r. 6, 1996, č. 3, s. 243-254)
- Tajomstvá Ježišovho verejného života (Duchovný pastier, r. 78, 1997, s. 337-340)
- Cirkev a politika (Viera a život, r. 7, 1997, č. 4, s. 319-323).
Vo svojich prácach sa venoval aj otázke pôvodu Slovanov a otázke pôsobenia sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Zdôrazňoval dôležitosť Spiša v dejinách Slovenska a zaoberal sa obdobím markomanských vojen.
Ekumenizmus
Ján Zentko mal veľký zmysel pre ekumenizmus. Svedčia o tom i spomienky na svoju spoluprácu s evanjelikmi v Hybiach. Bol v kontakte s evanjelickým kňazom Mirkom Petrovičom, ktorý tam vyučoval evanjelické náboženstvo. Spoločne organizovali letný tábor pre deti z oboch cirkvi. Zbližovala ich aj spoločná láska k histórii a ochotne prekladal priateľom aj po jeho odchode z Liptovského Trnovca a Bieleho Potoka.
Záver
Ján Zentko bol významnou osobnosťou slovenskej cirkvi, ktorá sa venovala pastorácii, cirkevným dejinám a ekumenizmu. Jeho život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.