Kresťanské Vianoce sú sviatkom, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista, ústredného bodu kresťanskej viery. Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336.
Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Tento sviatok každoročne 25.
Podľa Biblie, narodenie Ježiša sprevádzali zázračné znamenia. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi.
Tu sa teda narodil Ježiš Kristus. Evanjelista hovorí: „I porodila svojho prvorodeného Syna, zavinula Ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „ Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa stalo, ako nám hovoril Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto Dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“ (Lk 2, 7-20).
Sv. Lukáš teda tri razy tvrdí (Lk 7, 12, 16), že narodený Ježiš bol položený do jasličiek. Grécke slovo fatné označuje válov, jasle, z čoho kŕmia sa zvieratá. Predpokladá to teda miesto určené pre dobytok, teda maštaľ, alebo aspoň miesto, kde príležitostne sa tieto pred nepohodou môžu uchýliť. - Z histórie vieme, že cisár Konštantín, alebo lepšie povedané jeho matka Helena roku 326 dala nad touto jaskyňou vystaviť baziliku, ktorá z väčšej čiastky je totožná s miestom a budovou dnešnou.
Ona dala vystaviť baziliku na tom mieste, ktoré sa v jej dobe všeobecne pokladalo za miesto, kde sa narodil Spasiteľ. Najstaršia kresťanská tradícia dotýka sa tejto vznešenej veci len veľmi náznakovite. No, po roku 135 istotu o totožnosti miesta história zaručuje, a to až po rok 326.
O roku 135 píše sv. Hieronym, že v tento čas rímsky cisár Aelius Hadrián potlačil jeruzalemskú vzburu Bar-Kochbu. Jeruzalem premenil v rímsku osadu Aelia Capitolina a na Kalvárii postavil na počesť boha Jupitera (Jovus) pohanský chrám. V Betleheme najsvätejšie miesto bolo tiež zneuctené. Jaskyňu zasvätil modlám Tamúz-Adonisovi. Hieronym hovorí, že jaskyňa je tá istá, kde sa narodil Spasiteľ a zneuctenie bolo úmyselné: „Aj v Betleheme, na najvznešenejšom to mieste sveta, o ktorom spieva žalmista: Pravda vyšla zo zeme - jaskyňa bola znesvätená Tamúzom-Adonisom a tam, kde kedysi po prvý raz zaplakalo Dieťatko, oplakával sa potom milenec Venušin.“ Táto profanácia bola však čiastočne príčinou, že kresťania o stratené miesto sa zaujímali, túžili ho dostať späť a bola tiež okolnosťou, čo podmienila, že v časoch Konštantínových toto miesto bolo zas vrátené prvotnej úcte.
Z týchto údajov vidíme, že od roku 135 až po 326 je tradícia zaručená. Teraz nám neostáva iné, len odpovedať na otázku, ako sa mohla zvesť o narodení Ježišovom udržať u Betlehemčanov až do roku 135. Lebo veď v čase, v ktorom sa narodil Ježiš Kristus, nik nevedel o Ňom, kto je a čím je. - Nesmieme však zabudnúť na okolnosti, v akých sa narodil Ježiš Kristus. Veď ako sme už uviedli, najprv pastieri z Božej vôle poznali, kto je On a čím bude. Títo jednoduchí ľudia, nemajúci mnoho myšlienkových starostí, iste po tom zázračnom oznámení jaskyňu nespúšťali s očí. A čo viac, ako evanjelium tvrdí, keď sa vrátili po prvej poklone od jaskyne, „rozprávali vec, ktorá im bola povedaná o tom Dieťati“, rozprávali to zaiste ostatným v Betleheme a o týchto zas evanjelium pokračuje: „a všetci, ktorí to počuli, divili sa nad tým, čo im bolo povedané od pastierov“. A ústne podanie alebo novota v Palestíne sa oveľa rýchlejšie šíri ako u nás v nejakej komunite.
Vieme aj to, že Panna Mária od prvých, ak to tak možno povedať, svätodušných sviatkov až do svojej smrti žila v Jeruzaleme. Koľko ráz prešla tých 9 km z Jeruzalema do Betlehema, aby znova a znova videla miesto a pokľakla na ňom s duchom veriacim, tým viac, že ona bola Matkou Božieho Syna?! Ďalej vieme, že rozprávanie o detstve Ježiša Krista, zachovaná nám v prvej a druhej hlave sv. Lukáša, pochádza z úst Panny Márie. Naznačuje to slovami: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ Z uvedených slov môžeme celkom s istotou urobiť záver, že tradícia o jaskyni do roku 326 je zachovaná a jej svedectvo je pravdivé.
Roku 614 vtrhli do Palestíny Peržania, zničili tu všetky kresťanské svätyne okrem betlehemskej baziliky. Túto ušetrili preto, ako to tvrdí list z koncilu jeruzalemského z roku 836, lebo vojaci Husrava I. na fasáde videli zobrazenú poklonu mágov a spoznali na nej svojich ľudí, oblečených do drahocenných perzských šiat. Pokladali ju teda asi za svoju.
Aj roku 638 Arabi znova ušetrili baziliku. Totižto bojovný kalif Omar vybral si strednú apsidu za výlučné miesto svojej modlitby. Apsida smerovala k Mekke. Toto zachránilo i v blízkej budúcnosti miesto tak pamätné a poklonyhodné od zneuctenia. Ba ešte i za zúrivého kalifa al-Hakima (1009), ktorému nič kresťanské neušlo, bazilika vyviazla z nebezpečenstva. Príhoda bola tak zriedkavá, že ju bolo treba pripísať zvláštnej ochrane Božej, zázraku.
Roku 1099, keď povstalo rímske Jeruzalemské kráľovstvo, Betlehem a s ním i bazilika je znovu v rukách kresťanských a dostáva sa jej patričnej úcty. Do tejto doby spadajú aj prvé činy Grékov. Najprv zaistili si zmluvami niektoré funkcie, potom i miesta v bazilike. Z týchto čias datuje sa i mozaika na hlavnej bráne, kde je vyobrazený strom Jišaj (Jesse), na ratolestiach jeho sú proroci a korunu stromu končí Panna Mária s Ježiškom. Aj nástenná mozaika vo vnútri baziliky je z toho istého času (1148-80). Roku 1187 za sultána Saladina bazilika zase len zázrakom bola zachránená od spustošenia.
Po týchto časoch Gréci začínajú sa čím viac natískať do svätyne, takže už v 13. storočí hlavná loď patrí im, ostatné čiastky baziliky sú však spoločné s rímskokatolíkmi, jaskyňa patrí františkánom. Roku 1757 s firmanom (dekrétom) od sultána Osmana III. dostanú Gréci celú baziliku i s jaskyňou. Boje potom ťahajú sa až do roku 1918 a len po tomto roku, keď anglická vláda zaručila bezpečnosť, tak osobnú ako i náboženskú, na tomto mieste pokoja je spolužitie možnejšie. Neraz sa stalo, že grécki frátri pri katolíckej bohoslužbe robili výtržnosti a nejedného z našich i dokaličili.
Vianočný čas je neodmysliteľne spojený aj s vianočnými spevmi a koledami. Tradičné koledy sú melodicky silne vystavané a veľmi spevné. Ich pôvodiny sú často založené na stredovekých zborových vzoroch. Napr. text jednej z najznámejších kolied Narodil sa Kristus Pán, pochádza z latinskej pôvodiny Ex virgo parit filium zo 15. storočia a melódia z približne 17. storočia.
História kresťanských vianočných kolied siaha do 13. storočia. Jedna z najznámejších kolied a symbolov si tieto Vianoce pripomína 200 rokov od svojho vzniku. Ide o legendárnu vianočnú pieseň Tichá noc. Pieseň Tichá noc, svätá noc mala premiéru na Vianoce v roku 1818 v rakúskom Oberndorfe. Jej autormi sú kňaz Joseph Mohr, spolu s učiteľom a organistom Franzom Xaver Gruberom. Tradícia vzniku tejto preslávnej skladby hovorí, že v oberndorfskom Kostole sv. Mikuláša sa pred Vianocami pokazil organ. Polnočná svätá omša sa ale nedala slúžiť bez hudby. Mohr sa preto rozhodol napísať text takej skladby, ktorá by sa dala zaspievať iba s gitarovým sprievodom. Po napísaní textu požiadal organistu Grubera, aby mu text zhudobnil.
História kresťanských vianočných piesní siaha zrejme až do 4. storočia v Ríme. Popularita kolied začala narastať v 13. storočí, keď sa začali z latinčiny prekladať aj do iných jazykov a stali sa neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Koledy zvyčajne opisujú narodenie Ježiša, návštevu troch kráľov, zvestovanie pastierom alebo zjavenie betlehémskej hviezdu. Sú zväčša krátke a majú jednoduchú melódiu.
Vianočné koledy nepochybne patria k tým najkrajším vianočným tradíciám. Ako je to však s ich históriou? Kedy vznikli koledy a ako sa stali tradíciou, ktorá nám dotvára celkovú vianočnú atmosféru? O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter, ako sme na to zvyknutí dnes. Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista.
História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov. Mnoho melódii vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny.
Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne sa ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sa môže jednať o umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom. Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou. Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc. Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a na stretnúť sa sním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.
História vianočných kolied | Video o hudobnej histórii
Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie slovenské vianočné koledy. Jej melódia a text sa po stáročia tradujú z generácie na generáciu, sprevádzajúc Vianoce v mnohých slovenských domácnostiach. História piesne siaha do ďalekej minulosti. Jej pôvod je spojený s cirkevnými obradmi a ľudovou tvorivosťou. Presný dátum vzniku piesne nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikla v stredoveku. Pôvodne sa šírila ústnym podaním, neskôr sa objavila aj v písomnej podobe.
Text piesne oslavuje narodenie Ježiša Krista, ktoré je ústredným motívom Vianoc. Pieseň vyjadruje radosť a nádej, ktoré prináša príchod Spasiteľa. Melódia piesne je jednoduchá a ľahko zapamätateľná, čo prispelo k jej popularite. Existuje mnoho rôznych úprav a aranžmánov piesne "Narodil sa Kristus Pán". Niektoré sú tradičné, iné modernejšie. Pieseň sa spieva v kostoloch, na vianočných koncertoch, v rodinnom kruhu a pri mnohých ďalších príležitostiach.
Medzi známych autorov a aranžérov, ktorí sa venovali piesni "Narodil sa Kristus Pán", patria napríklad:
- J. M. R.
- J. F. Manašovský
- M. M. M.
- Rúfus
- P. K. M.
- Timková
- K. M. P.
- M. Wittal
Príkladom moderného spracovania môže byť aj dielo zoskupenia Gen Rosso alebo Arka Noego.
Text piesne "Narodil sa Kristus Pán":
Text piesne je tradičný a v priebehu rokov sa mierne menil. Tu je jedna z najznámejších verzií:
Narodil sa Kristus Pán,
v Betléme, radujme sa!
Syna nám Boh poslal,
v Betléme, radujme sa!
Čože si nám priniesol,
v Betléme, radujme sa!
Pokoj svätý, večný,
v Betléme, radujme sa!
Aby sme sa ľúbili,
v Betléme, radujme sa!
Ako bratia milí,
v Betléme, radujme sa!
Sláva Bohu Otcovi,
v Betléme, radujme sa!
I Synovi jeho,
v Betléme, radujme sa!
I Duchu Svätému,
v Betléme, radujme sa!
Teraz i na veky,
v Betléme, radujme sa!
Aj v dnešnej dobe má pieseň "Narodil sa Kristus Pán" dôležité miesto v slovenskej kultúre. Pripomína nám Vianoce a ich duchovný rozmer. Pieseň spája ľudí, vytvára atmosféru radosti a spolupatričnosti. Je symbolom Vianoc a neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov.
Rôzne zbory a hudobné skupiny ju zaraďujú do svojho repertoáru, čím zabezpečujú, že táto krásna tradícia pretrváva aj pre budúce generácie. Medzi takéto zbory patria napríklad aj Prešovčatá alebo Saleziáni.
Vybraní interpreti a aranžéri piesne "Narodil sa Kristus Pán"
| Interpret/Aranžér | Žáner/Štýl |
|---|---|
| M. Rúfus | Klasická úprava |
| P. Wittal | Omša svätá |
| Gen Verde | Moderná úprava |
| Arka Noego | Detská úprava |
| Saleziáni | Náboženská úprava |
Pieseň "Narodil sa Kristus Pán" je živým dôkazom toho, ako hudba a tradície prežívajú stáročia a spájajú generácie.
Milí čitatelia Katolíckych novín, Vianoce by sme mohli nazvať aj sviatkami dobrých správ. Čo sa to vlastne na tie prvé Vianoce stalo? Prečo má narodenie práve tohto chudobného dieťaťa taký význam? Boží posol o ňom povedal, že je „Spasiteľ, Kristus, Pán“. „Spasiteľ“ znamená, že je Bohom poslaný záchranca človeka a ľudstva. Názov „Kristus“ je z gréckeho výrazu, ktorý znamená pomazaný, čiže naplnený Božím Duchom. A napokon „Pán“ nie je zdvorilostné oslovenie niekoho - slovo „Kyrios“ (Pán) používal grécky text Starého zákona na označenie samého Boha.
Stáva sa, že nejaký vládca pošle do cudzej krajiny svojho diplomata, aby nadviazal priateľské vzťahy. Keďže Ježiš je vteleným Božím Slovom, tak hovorí celou svojou bytosťou, nielen slovami, ale aj tým, čo robí a čo prežíva. Aj tým, že sa narodil ako malé dieťa v chudobe a na okraji spoločnosti. Veľmi dôležití sú pre nás tí, čo mali možnosť byť v priamom a osobnom kontakte s osobou Ježiša Krista. Jedným z nich bol aj apoštol Ján. Jeden svoj list uvádza takto: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Aby sa Ježišovo posolstvo zachovalo neporušené, niektorí apoštoli a ich spolupracovníci ho zachytili v písomnej podobe a dali tieto texty na používanie spoločenstvám veriacich, Cirkvi. Predstavme si, čo sa vtedy deje: bohoslužobné zhromaždenie veriacich v Krista je akoby prístrojom, ktorý umožňuje Kristovu živú prítomnosť. Takto sa jeho slovo stáva živým, pozýva nás k dialógu a k osobnej odpovedi. ... povedali si pastieri, keď im anjel oznámil, čo sa tam stalo. Keď ta prišli, našli to, čo im bolo povedané v posolstve: dieťa v jasliach, Máriu a Jozefa.
V peknej tradícii koledovania chcú v katedrále sv. Františka Xaverského ostať verní aj počas týchto Vianoc. V sobotu 5. januára 2019 sa preto v katedrále sv. Františka Xaverského na Námestí SNP o 16.45 h uskutoční už tradičný Vianočný koncert. Pôjde o interaktívny vianočný koncert spojený so spevom kolied, do ktorého sa budú môcť svojim spevom zapojiť aj účastníci koncertu. Koncert bude popretkávaný organovými variáciami na známe koledy a predstavia sa aj sopránistky Anna Ciganocová a Kristína Suchá. Okrem známych kolied zaznejú aj menej známe koledy, najmä z obdobia baroka. Na organe bude spev sprevádzať Matúš Kucbel. Koledovanie v katedrále bude pokračovať aj v nedeľu 6. januára 2019. Počas svätej omše o 18.00 h v katedrále sv. Františka Xaverského bude spoluúčinkovať komorný spevácky zbor ARS VOCALIS a po sv.
Najkrajšie slovenské koledy
- Tichá noc
- Nesiem vám noviny, počúvajte!
- Rolničky, rolničky
- Búvaj dieťa krásne
- Narodil sa Kristus pán
- Do hory, do lesa, valasi
- Poďme bratia do Betléma
- Daj Boh šťastia
- Keď tá jasná hviezda
- Dobrý pastier sa narodil
- Jak si krásne jezuliatko
Najkrajšie anglické koledy
- Jingle bells
- We Wish You a Merry Christmas
- O Christmas Tree
- Deck the Halls
- Joy to the World
- The Twelve Days of Christmas
Vianočné koledy pre deti sú veselé a zrozumiteľné aj pre detskú myseľ. Do hory, do lesa, valasi je ďalšia veselá vianočná koleda, ktorá isto poteší všetky deti.

Vianočný betlehem.