Ako sa na mňa Boh pozerá

Často si kladieme otázku, ako nás vidí Boh. Tento článok sa zaoberá tým, ako sa na nás Boh pozerá, a ako môžeme prežívať život viery s ním.

Božia láska a dobro

Jozef spoznal, že za všetkým v jeho živote stojí Božia láska. Preto nevidí len ľudské zlo, ale najmä Božie dobro. Neprežíva horkosť voči bratom, ale vďačnosť voči Bohu.

Pokora a náprava

Človek si to rád uľahčí. Previní sa voči bratovi, ale kajá sa len pred Bohom. Lebo Bohu je ľahšie vyznávať hriechy ako bratovi. Ísť za bratom stojí viac pokorenia ako ísť pred Boha. Ak človek neurobí krok od vyznania viny k náprave, k zmene, ešte pokánie neurobil. Boh cez Jozefa posiela bratom príležitosť zložiť reparát.

Život viery

Na Jákobovi vidíme, akým veľkým požehnaním pre deti je vlastný život viery ich rodičov. Život žitý a prežitý s Bohom a pre Boha. Ak nás tento svet a tento život nemá pohltiť, musíme tu žiť ako cudzinci, ktorí žijú očakávaním na budúcnosť, na naplnenie Božích sľubov. Kresťan sa nemusí krčiť pred svetom s pocitom menejcennosti, lebo má pre svet viac, ako má svet pre neho.

Boží hlas

Pokušenie rozhodovať sa len na základe hlasu svojho srdca je vždy veľké. Ale dôležitejšie ako hlas srdca je Boží hlas. A dôležitejšia ako naša vôľa je Božia vôľa. Sú určité veci, na ktorých Bohu pri nás natoľko záleží, že nás to bude učiť dovtedy, kým sa to nenaučíme.

Premena a odpustenie

Jozefovi bratia už nie sú tí istí ľudia, ako boli pri prvom či druhom stretnutí. Ich srdce je preorané pokáním, bytostnou premenou. Keď tvrdo zaobchádzal s bratmi, v skutočnosti bol tvrdší a prísnejší voči sebe ako voči nim. Musel sa stále premáhať, aby sa neprezradil svojím plačom. Júdovo pokánie voči Bohu sa tak dovŕši v zmenenom vzťahu k otcovi aj bratovi. Na nich mu záleží oveľa viac ako na sebe. Táto premena trvala dvadsať rokov, ale nakoniec stála za to.

Božia ruka

Jozef sa dozvie zmysel svojej životnej cesty až po dlhých rokoch. Jozef tu zrazu vidí Božiu zvrchovanú ruku za všetkým tým, čo prežil. A že ani naša vina nemôže prekaziť Božie plány. V Jozefovom plači, ktorý sa nechá premôcť pokáním svojich bratov, môžu jeho bratia vidieť tvár Boha, ktorý sa nechá „premôcť“ pokáním človeka. Lebo to je jediná Božia slabina.

Zmysel utrpenia

Aj v krajine utrpenia, v situácii, kde už nič dobré nečakáme, Boh má pre nás pripravené svoje požehnanie. Z cudzinca, otroka, väzňa sa zo dňa na deň stane kancelár najmocnejšej ríše tej doby, druhý muž po faraónovi. Prečo teraz? Skôr ako bol Jozef povýšený, musel byť ponížený, aby sa z neho stal pokorný človek. Jedna z najťažších vecí v živote je naučiť sa v trpezlivosti čakať na Boží čas.

Nádej v Boha

Prečo je dôležité, aby Jozef prežil sklamanie z človeka? Preto, aby svoju nádej viac neskladal v človeka, ale jedine v Boha. My nie sme schopní uniesť nádej, ktorú druhí do nás skladajú. Z vonkajšieho pohľadu je Jozef na ceste dolu. Najprv sa dostane z domu do otroctva a potom z otroctva do väzenia. Nižšie sa už padnúť nedá. Keď Jozef nemôže robiť to, čo by chcel, robí aspoň to, čo môže. Verne slúži. Kto sa nenaučí robiť malé veci verne, nikdy nebude robiť veľké veci dobre.

Verný charakter

Jozef má okrem krásneho charakteru ešte niečo viac. Niečo, bez čoho aj charakter a svedomie človeka je málo. Jozef je verný v málom a preto mu môžu byť zverené aj väčšie úlohy. Júdova svojvoľná cesta je lemovaná hrobmi jeho najbližších. Keby vedel, ako dopadne jeho prekročenie hraníc, tak by ich určite neprekročil. A tak na vlastnej koži spoznáva nezrušiteľný zákon sejby a žatvy. Ako neskôr uvidíme, cesta z pádu do hriechu bude pre Jozefových bratov veľmi dlhá, ťažká a bolestivá. Lebo je ľahšie sa do hriechu zamotať, ako sa z neho vymotať.

Zlo a odpor

Prečo Júda nie je dôsledný, ale si zvolí cestu menšieho zla? Pretože zlu v sebe i okolo seba treba odporovať v začiatkoch. Júda nevyužije príležitosť na začiatku, nepostaví sa vedľa Rúbena. Nestačí len chcieť dobre. Za dobro sa treba aj celou váhou postaviť. Ľudia, ktorí sú nerozhodní v dobrom, sa nakoniec stávajú spoluvinníkmi a spolupáchateľmi zlých.

Rozdelená láska

Takto teda vyzerá situácia v Jákobovej rodine. Zlyhávajú všetci aktéri deja. Otec svojou rozdelenou láskou, Jozef svojím donášaním a povýšenectvom a bratia svojou nenávisťou. Máločo tak úspešne rozbije súrodenecké vzťahy ako to, keď je jedno dieťa uprednostnené na úkor ostatných. Otcova láska k Jozefovi je vlastne zničujúca pre syna. On sám bol ako dieťa milovaný rozdelenou láskou. V rodine Jákoba sa schyľuje k veľkej rodinnej tragédii.

Duchovná obnova

Pre Jákoba bola duchovná obnova spojená s miestom Bét-el. Pre nás je spojená s Golgotou, s Kristovým krížom. Zvláštny pohreb! Síce sa tu pochováva, ale sa pritom neplače, iba ak plačom pokánia. Jákob so Síchemom zanechá aj jeho modly. Prvá kázeň pokánia v dejinách Božieho ľudu. Kázeň, ktorú otec káže sebe a svojej rodine. Lebo príčinou mizérie Jákobovej rodiny je duchovná polovičatosť.

Božia múdrosť a milosť

Boh Jákoba nechá zožať trpké ovocie jeho pomýleného rozhodnutia. V tom je Božia múdrosť. Ale jeho milosť je v tom, že sa nám neotočí chrbtom. Volá nás späť k sebe. Iný meter máme na druhého a zas iný na seba. Druhého prísne odsúdime a seba pohotovo ospravedlníme. Ale hriech druhého ešte neospravedlňuje môj hriech. On zhrešil ako pohan, keď zneuctil Dínu. Oni zhrešili ako veriaci, príslušníci Božiemu ľudu. On zhrešil bez poznania Boha, oni zhrešili napriek poznaniu Boha.

Poslušnosť a prítomnosť

Boh žiada našu poslušnosť, ale zároveň nám zasľúbi svoju prítomnosť. Cestou poslušnosti tak nikdy nekráčame sami. Kto stál za Jákobovým bohatstvom? Nie jeho prútiky, ale Božia vernosť. Boh predtým požehnal Lábana cez Jákoba. Ale neurobil to bez toho, aby nepožehnal aj Jákoba. Tak to robí až dodnes. Keď sa naša vôľa začne zhodovať s Božou vôľou, tým viac sa naša túžba byť požehnaní mení na túžbu byť požehnaním pre druhého. Taký je totiž Boh.

Bolesť a Boh

Na Lei vidíme, že bolesť môžeme spracovať dvojakým spôsobom. Buď si ju otvorene priznáme a necháme sa ňou priviesť k Bohu. Božie dielo ds uskutočňuje i cez Jákobovo búrlivé manželstvo. Veď na pôde tejto rodiny sa pripravuje príchod budúceho Spasiteľa sveta, ktorý sa narodí z pokolenia Júdovho.

Božie meno

Keď chceme niečo nazvať Božím, alebo niečo pripísať Bohu, urobme tak až vtedy, keď máme istotu, že je to naozaj tak. Nepoužívajme Božie meno nadarmo. Boh nám niekedy dá, čo si silou mocou „vytrucujeme“. Ale nedá nám to preto, že by nám chcel ustúpiť. Robí to preto, že nás chce vychovávať.

Ako spoznať Boha

Som rád, keď sa ľudia priamo a úprimne pýtajú túto kľúčovú otázku a chcú vedieť, kto je Boh. Bude dobre, keď si túto otázku rozdelíme na niekoľko častí. Ako môžeme spoznať správnu odpoveď? Kde ju môžeme hľadať? Dal vôbec Boh niekde odpoveď na túto otázku?

Keď sa postavím do pozície človeka, ktorý sa pýta: "Aký je Boh?", a dáva ju nejakému Johnovi Piperovi, pomyslel by som si, kto je ten Piper, že si dovolí dávať odpoveď na takúto náročnú otázku? Odpovedám tak, že ja sa snažím iba poukazovať na Boha. Boh sa nezjavuje cezo mňa. Všetko, čo môžem urobiť, je iba ukazovať na neho. Pozri sa, tam je! Vidieť ho, je Božie zjavenie. Zjavuje sa nám spôsobom, akým sa sám rozhodol dať sa nám spoznať. Kam by sme sa teda mali pozerať? Ako ho môžeme spoznať? A čo uvidíme, keď sa tam pozrieme?

1. Po prvé, pozrime sa , čo hovoril o sebe Ježiš Kristus:Ježiš odpovedal: „Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“(Ev. Ja som cesta, pravda i život. Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Prečo to Ježiš povedal? Najväčšie rozhodnutie, aké ktokoľvek môže urobiť, je priznať si, že Ježiš hovoril pravdu. Ako môžeme vedieť, či Ježiš hovoril pravdu? Odpoveď je nasledovná: Tým, že ho spoznáme. Čítaním štyroch portrétov-záznamov jeho života, ktoré sa nazývajú Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo evanjelium.
2. Nový Zákon je druhé miesto, kde sa môžeme dozvedieť, ako spoznať Boha. Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde. Inými slovami, Ježiš nielenže tvrdil, že hovorí pravdu a že je zjavením toho, kto je Boh, ale prostredníctvom týchto prvých nasledovníkov zabezpečil aj napísanie pravdivej správy o ňom. Tieto pravdy sú zaznamenané v spisoch, ktoré sa volajú Nový zákon. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom.
3. Tretie miesto, kde treba hľadať odpoveď na to, aký je Boh, je Starý Zákon. Sám Ježiš a jeho nasledovníci nás upozornili na židovské Písmo ako na spoľahlivé zjavenie toho, kto je Boh. Židia túto knihu nazývajú Tanach, čo je skratka pre Zákon (Tóra), Proroci (Nevi'im) a Múdroslovné knihy (Ketuvim). Ježišovi nasledovníci neodmietali židovské Písmo. Veríme, že Ježiš naplnil židovské Písma. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
4. Stvorenstvo je štvrté miesto, kde treba hľadať zjavenie toho, aký je Boh: pozrieť sa na prirodzený svet, na prírodu. Starý zákon to hovorí takto: Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. Nový zákon to hovorí takto: Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.
5. Piate miesto, kde treba hľadať Boha, je naše svedomie - nahliadnutím do vlastného srdca, do vlastného svedomia. Nehovorím, že si máte vysnívať, kto je Boh podľa vašej predstavivosti a urobiť z neho čokoľvek, čo chcete. Mnohí ľudia sa o to pokúšajú. Ale to vás nikam neposunie. Nový zákon hovorí: Ukazujú, že majú dielo Zákona napísané vo svojich srdciach. Ich svedomie bude svedčiť spolu s myšlienkami, ktoré sa navzájom obviňujú alebo tiež obhajujú. Inými slovami, naše vlastné srdce nám hovorí, že existuje Boh, ktorého zákon je napísaný v našom svedomí, a my sme tento zákon porušili.

Keď túto počujem otázku, zásadnú otázku, ktorú by som si prial, aby si ju všetci na svete kládli so smrteľnou vážnosťou: "Kto je Boh?", moja prvá myšlienka je táto: žiadny človek, ani ja, John Piper nie je zdrojom zjavenia. „Som hlas volajúceho na púšti“, ako to povedal Ján Krstiteľ, som ukazovateľ. Pozrite sa! Ja sa musím zmenšovať, ale Ježiš musí rásť. Ježiš je najdôležitejším zjavením toho, kto je Boh. Nový zákon, ktorého zaznamenanie inšpiroval Boh , je pravdivým zjavením toho, kto je Boh. Židovské Písmo s Ježišom ako jeho naplnením - celý Starý zákon - je pravdivým zjavením toho, kto je Boh. V našich srdciach je napísané zjavenie, že Boh existuje a že chce, aby ho jeho stvorenia spoznali.

A každý človek, každý z nás, v hĺbke srdca, v najintímnejších chvíľach svojho života vie, že nie sme len súborom atómov, molekúl, chemických látok a energie v nezmyselnom evolučnom procese. Vieme, že to nie je to, čím sme. V našich srdciach je napísané zjavenie, že Boh existuje a že chce, aby ho my, ako jeho stvorenia poznali, ďakovali mu a vyvyšovali ho.

Kto je teda Boh? Je to bytosť, ktorá je nielen mocná, ale aj osobná? Hnevá sa na svet preto, že sme všetci zlyhali, keď ho nedokážeme ctiť? Alebo je to Boh milosrdenstva a spravodlivosti? Podnikol Boh nejaké kroky, aby nám pomohol?

Preto by som chcel poprosiť všetkých, ktorí počúvajú a čítajú tieto moje slová: Považujte tieto otázky za najdôležitejšie otázky svojho života. A pozrite sa na týchto päť spôsobov, kde sa Boh zjavuje. Vyhľadajte ich, vyskúšajte ich, preskúmajte a povedzte Bohu: "Som pripravený uveriť, čo hovoria a podriadiť sa.

tags: #ako #sa #na #mna #boh #pozera