Farnosť Trstená a jej história s františkánmi

Mesto Trstená sa už od svojho založenia v roku 1371 formovalo ako pútnické mariánske miesto. Centrom Trstenej bol farský kostol, kde sa nachádzal milostivý obraz Panny Márie, ku ktorému putovali mnohí pútnici z Uhorska i z Poľska. Existencia farnosti je doložená v roku 1397.

Trstená ležala na obchodnej ceste, ktorá prepájala Uhorsko s Poľským kráľovstvom, z toho dôvodu sa postupne rozvíjala ako centrum remesiel a trhov na území hornej Oravy. Farský kostol v stredovekom meste bol zasvätený pôvodne Panne Márii. Jeho pôvodnú podobu nepoznáme.

Kostol sv. Martina v Trstenej

Obdobie reformácie a rekatolizácie

Počas reformácie od konca 16. storočia bol pôvodne rímskokatolícky farský kostol v Trstenej transformovaný na evanjelický chrám. V tom čase trstenskí evanjelici z veľkej úcty a nábožnosti aj napriek reformačným myšlienkam pôvodný obraz Panny Márie vo farskom kostole zachovali. Až v roku 1683 počas vojnových udalostí spojených s bitkou pri Viedni tento milostivý obraz Panny Márie odniesol do Litvy do Vilniusu veliteľ litovských jednotiek ako vojnovú korisť.

Až začiatkom 18. storočia po skončení stavovských povstaní a po víťazstve rekatolizácie v Uhorsku sa farský kostol v Trstenej vrátil do rúk katolíkov. Zrejme v tomto čase došlo aj ku zmene patrocínia farského kostola, ktorý dostal titul sv. Martina, symbolizujúc rytierske cnosti v boji proti Zlu.

Začiatkom 18. storočia sa v Trstenej obnovila a značne rozšírila aj úcta k Panne Márii, čoho dôkazom je množstvo kaplniek v okolí dedikovaných Panne Márii. Pravdepodobne začiatkom 18. storočia si Trstenčania dali z veľkej úcty k Panne Márii vyhotoviť aj nový obraz Matky Božej s malým Ježišom v náručí, ktorý má dodnes čestné miesto na hlavnom oltári vo farskom Kostole sv. Martina v Trstenej. Bola to náhrada za ukoristený obraz.

Rozšírenie mariánskej úcty

Vďaka misijným aktivitám pátrov karmelitánov bolo v 1. tretine 18. storočia v Trstenej založené Bratstvo Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej). Od tohto obdobia sa v Trstenej na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla) pravidelne každý rok konáva odpustová slávnosť spojená s trhom na námestí.

Mariánsku úctu v tejto farnosti veľmi rozšírila aj misia pátrov františkánov z Okoličného, ktorí sa v Trstenej usídlili natrvalo v 70. rokoch 18. storočia a sú tu dodnes. V našom meste pôsobia: rehoľa františkánov v kostole na námestí.

Peknou dominantou námestia je františkánsky kláštor vybudovaný v rokoch 1776-1780. Tak ako kostolík, aj kláštor bol niekoľkokrát prestavaný. Novšie úpravy v 20. storočí pozmenili aj tvar okien. Kláštor sa po roku 1950 stal sídlom ONV, v roku 1971 bol prestavaný na hotel Oravica.

Pútnické miesto a Trstenský dekanát

Pripomenutím pútnického charakteru Trstenej je aj existencia 10 murovaných spovedníc v ohradnom múre farského kostola, ktoré boli vybudované niekedy v polovici 18. storočia. Trstená je sídlom aj Trstenského dekanátu od polovice 18. storočia.

V druhej polovici 17. storočia boli v meste Trstená dva kostoly. Podľa tvrdošínskej matriky zo 14. augusta 1697 bol ničivý požiar, ktorý zasiahol aj kostol sv. Juraja. V roku 1706 bol opäť postavený, v roku 1712 rozšírený podľa plánov staviteľa Zachara z Vrútok. Ďalšia prestavba sa uskutočnila v roku 1945. Chrám je trojloďového typu a má neorománske prefasádovanie.

Vývoj farnosti Trstená

Trstenská farnosť vstúpila do 20. storočia s kňazom Štefanom Pirončákom. V roku 1902, po jeho odchode, prevzal správu fary Štefan Zaják, ktorý v Trstenej pôsobil 42 rokov (1902-1944). Trstená mala začiatkom 20. storočia široko rozvetvený školský systém.

Pri príležitosti 10. výročia vzniku republiky na návrh a financovanie lekárnika Antona Murína bol v miestnej časti Hálečková postavený jubilejný pomník so sochou Panny Márie. Pomník postavil murár Jozef Fedor. Slávnosť posvätenia pomníka sa konala 28.októbra 1928, kedy sa asistencie miestnych kňazov pomník posvätil ružomberský farár Andrej Hlinka. Slávnosť sa začala sv. omšou v chráme sv. Martina, odkiaľ slávnostný sprievod odišiel k pomníku.

31.marca 1945 horel farský kostol, kedy veža horela 2 dni. Na Veľkonočný pondelok zostali z kostola už len múry. V roku 1946 sa za finančnej pomoci amerických Slovákov začala obnova mesta - boli opravené oba kostoly, gymnázium, ľudová škola, chudobinec, obecný dom, fara, kláštor.

Rok 1948 bol pre farnosť významným. Začala sa rekonštrukcia kostola sv. Martina. Položila sa nová klenba a strecha. V tomto roku bola dokončená aj veža kostola, ktorú zrealizovali podľa projektu Ing. arch. Ormayho z Levoče. 16.júla 1948 boli posvätené nové zvony za účasti otca biskupa, 3 kanonikov, 42 kňazov, 10 bohoslovcov a 12 000 pútnikov.

Poslední františkáni, gvardián Remigius Školák, páter Blažej a páter Cyriak Macák, boli odvedení príslušníkmi štátnej bezpečnosti do kláštora vo sv. Po kanonikovi Michalovi Bačíkovi sa stal trstenským farárom Michal Marek a to v rokoch 1960-1969. Jozef Mrovčák (júl 1969-február 1970. V decembri 1969 sa novým duchovným správcom farnosti stal Peter Korbeľ. V Trstenej pôsobil do roku 1974. Nástupcom Petra Korbeľa sa vo februári 1975 stal Ján Maslančík. Učinkoval v Trstenej až do svojej smrti v roku 1984.

Od apríla 1985 do januára 1990 trstenskú farnosť spravoval Andrej Imrich (terajší pomocný spišský biskup). Už za pôsobenia vdp.farára Andreja Imricha sa začala stavať v roku 1988 nová farská budova. Pôvodná farská budova bola asanovaná a na jej mieste je dnes parkovisko a zeleň. Nová farská budova bola požehnaná 10. novembra 1990 spišským biskupom Františkom Tondrom. Pred novú farskú budovu 3. mája 1992 bola znova postavená a obnovená socha sv.

V rokoch 1999-2002 sa zrealizovalo rozšírenie a kompletná rekonštrukcia kostola sv. Martina. Dňa 17. novembra 2002 sa uskutočnila konsekrácia kostola sv. Martina otcom biskupom Mons.

V rokoch 2006 - 2019 vo farnosti Trstená bol farárom ThLic. Ing.Jaroslav Chovanec. Od roku 2019 vo farnosti Trstená je farárom a dekanom Trstenského dekanátu doc. ThDr. Mgr. Mgr. Ing. Mgr. Mgr. prof. PhDr. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík PhD.

Obnova krypty kostola sv. Martina

Časť národnej kultúrnej pamiatky - rímskokatolíckeho kostola sv. Martina „Sprístupnenie krypty kostola sv. Martina, Trstená“ bola zreštaurovaná a čoskoro bude aj sprístupnená širokej verejnosti, ktorá bude mať možnosť pozrieť si toto unikátne kultúrne dedičstvo.

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trstená zreštaurovala Kryptu Farského kostola sv. Martina v rámci projektu „Na bicykli za kultúrnym a prírodným dedičstvom pohraničného regiónu“.

Krypta si zachovala ručne maľované rakvy, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu a mnohí ju označujú aj ako „historický poklad“.

Krypta kostola sv. Martina v Trstenej

Farnosť Suchá Hora

Prvá písomná zmienka o obci Suchá Hora je z roku 1566. V 17. storočí žili v obci katolíci aj evanjelici. Obec od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená. Cirkevný historik a kňaz Dr. Štefan Šmálik píše, že vizitátor evanjelickej cirkvi 09.10. 1654 vyratával filiálky farnosti v Trstenej kde spomína aj Suchú Horu.

V roku 1787 bola založená katolícka farnosť v Hladovke. Od tohto času veriaci obce Suchá Hora teda patrili ako filiálka do farnosti Hladovka. Dňa 1. júla. 2006 sa Suchá Hora stáva sa samostatnou farnosťou.

Kresťanstvo v okolí Trstenej

V tejto oblasti sa kresťanstvo začína udomácňovať už v 9. storočí. Dôkazom toho je nájdený prsteň so znakom kríža neďaleko Chmeľova. Ďalšiu dobu náboženského života tvorí 12. - 14. storočie, keď do Chmeľova prišli krížovníci. Ich úlohou bolo šírenie a udržiavanie kresťanstva v celom tomto kraji.

V roku 1600 tu boli štyri fary s kostolmi a to v: Chmeľove, Chmeľovci, Čelovciach a v Podhoranoch. Počas reformácie boli tieto kostoly zabraté protestantmi, lebo vtedy platilo: "CUIUS REGIO, ILLUS ETRELIGIO" (koho kraj, tomu prislúcha určovať náboženstvo poddaných). Tieto kostoly doteraz patria evanjelikom, okrem kostola v Podhoranoch. To značí, že väčšina zemanov spolu s poddanými prešla na protestantskú vieru.

V časoch rekatolizácie sa podarilo obnoviť katolícku cirkev. Najväčšiu zásluhu na tom majú františkáni, ktorí v 17. storočí prišli do Nižnej Šebastovej.

Vývoj farnosti Trstená - tabuľka

Svätý Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom.

V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter. Spolu totiž nebývali ani nežili, a on videl, že čaká dieťa. Zrejme ho to trápilo; podľa vtedajších zvyklostí ju mal dať ukameňovať. On sa však rozhodol, že ju radšej potajomky prepustí, aby jej neublížil. Vtedy sa mu zjavil Pánov anjel a povzbudil ho, aby si ju nebál zobrať za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je od Boha. Jozef poslúchol.

Ďalšia zmienka o ňom je vtedy, keď išiel na základe vládneho nariadenia do Betlehema, keďže bolo veľké sčítanie ľudu v Rímskej ríši, do ktorej vtedy patrila aj Palestína. Tam Mária porodila svoje dieťa - Ježiša, dlho očakávaného Mesiáša. Jozef vždy vystupuje ako hlava rodiny, ako ten, ktorý sa má zodpovedne postarať o svoju rodinu. Na štyridsiaty deň išli do Jeruzalema, aby obetovali Ježiša v chráme Bohu. Potom sa vrátili do Betlehema.

Do Nazareta zrejme nechceli ísť kvôli jeho neslávnej povesti. V evanjeliu sa spomína aj príbeh mudrcov, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa kráľovi. Bolo to asi dva roky po narodení Ježiša. Keďže kráľ Herodes potom číhal na život malému Ježišovi, Jozef sa zobral s celou rodinou do Egypta. Tradícia hovorí, že tam sa usídlili v niektorej zo židovských osád, asi na severovýchode od Káhiry.

Keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa z Egypta, ale usadili sa v Nazarete, keďže krutovláda Herodesovho nástupcu Archelaa pokračovala. Ďalej sa sv. Jozef spomína už iba raz, a to keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Táto krátka správa hovorí o tom, že Svätá rodina viedla usporiadaný život - každý rok chodievali do chrámu, ako kázal židovský zákon. V ďalších rokoch sa Ježiš vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.

Viac zmienok v Evanjeliu o sv. Jozefovi nemáme. Nezachytávajú ani jedno jeho slovo. Nevieme ani to, kde a kedy zomrel. O úcte k sv. Jozefovi v prvých storočiach nevieme. Až v 12.-13. storočí si ho niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily.

Jeho sviatok, ktorý slávime 19.marca, patrí medzi prikázané (u nás na Slovensku je tento sviatok dišpenzovaný, čiže nie prikázaný). Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája.

Sväté omše v kostolíku: Po - So: 17:00; Ne: 9:00; 18:15. Adorácia: Po - Str od 8:00 do 16:50. - Pozývame mladých mužov na víkend rozlišovania povolania s bratmi františkánmi.

tags: #farnost #trstena #frantiskani