Otázka, ako sa Boh pozerá na kňazov, je zložitá, no zároveň nesmierne dôležitá. Boh každého človeka pozná a miluje, a to platí aj pre kňazov. Boh sa na nás pozerá s láskou, nežne a "mäkko". Nie je špión, ale oslovuje človeka osobne a volá ho po mene.
V širšom zmysle je povolanie výzvou, ktorú Boh adresuje každému človeku. Medzi Bohom a človekom to funguje podľa schémy: Výzva - odpoveď. Boh dáva výzvy, človek odpovedá, alebo aj nie!
Kňazstvo ako služba a poslanie
Kňazstvo je jedinečná služba, ktorú Boh zveruje vybraným mužom. Kňaz je predĺženou rukou biskupa v diecéze a pomáha mu pri spravovaní Božieho ľudu ako dekan, farár, správca farnosti či kaplán. Kňazi prijímajú rôzne čestné tituly, ako napríklad monsignor - pápežský kaplán. So služobníkmi oltára sa stretávame od krstu až po hrob.
Kňaz má tri hlavné úlohy: učiť, posväcovať a spravovať. Súčasťou kňazskej služby je aj moc požehnávať osoby i veci. V slávnostnú hodinu vysviacky biskup pomaže ruky mladého kňaza olejom, ktorý sám posvätil. Katolíci inštinktívne cítia, že požehnanie kňaza má hlboký význam a prináša im skutočné benefity.
V biblickom jazyku požehnať osobu alebo vec znamená "mať z toho radosť" alebo "pozerať sa na to so súhlasom". Keď Cirkev uplatňuje svoju božsky danú moc požehnávať osoby a veci, udeľuje im tým osobitné zasvätenie alebo svätosť. Kňazské požehnanie je svojou účinnosťou podobné sviatostiam v tom zmysle, že tak ako vo sviatostiach vykonávanie vonkajšieho obradu znamená a skutočne vytvára vnútornú milosť, tak vonkajší obrad požehnania udeľuje na dušu určité zvláštne, hoci pominuteľné, pomoci a milosti.
Je obrovský rozdiel medzi obetnými úkonmi kňaza a úkonom požehnania. Povahou obety je, že obetovaný predmet by mal byť odteraz úplne odstránený z bežného používania. Keď Cirkev požehná vec, neodníma ju z bežného používania ľudského života; ona ho len takpovediac preberá a okrem jeho prirodzených vlastností mu dáva pridanú cnosť nadprirodzeného charakteru, čím sa stáva pre človeka prostriedkom nebeskej milosti.
Sotva je v šírom svete niečo, čo by sa v tej či onej dobe nemohlo stať predmetom požehnania Cirkvi. Čokoľvek slúži potrebám človeka, môže byť aj predmetom požehnania. Všetky veci požehnané Cirkvou však možno rozdeliť zhruba pod dva okruhy. Niektoré veci, ktoré Cirkev požehnáva na čisto duchovný účel (ako napríklad svätená voda, posvätené oleje, ružence atď.), a keď už boli požehnané, už sa používajú výlučne ako prostriedok milosti. Je tiež nesmierne množstvo vecí, ktoré Cirkev požehnáva s cieľom urobiť ich neškodnými, a nie urobiť z nich skutočné prostriedky milosti.
Boj proti zlu a ochrana pred ním
Cirkev si je plne vedomá veľkej moci padlých duchov pre zlo a nehynúcej nenávisti, s ktorou satan prenasleduje ľudstvo. Ale tiež vie, že Kríž Ježiša Krista je zbraň, ktorá porazila hrozného nepriateľa. V kríži má teda Cirkev zbraň, obrannú aj útočnú, ktorá jej umožňuje stretnúť sa s nepriateľom vo všetkých jeho podobách.
Kedykoľvek Cirkev niečo požehná, vždy začína exorcizmom - to znamená modlitbami proti zlým duchom, nariaďujúc im, aby sa vzdialili alebo prestali vykonávať akýkoľvek vplyv na predmety jej požehnania. Žiadne požehnanie sa nikdy neudeľuje bez znamenia kríža. Symbol kríža je všemocnou zbraňou v rukách Cirkvi. Je to znamenie, ktoré musí diablovi vždy pripomínať jeho úplnú porážku a následnú nemohúcnosť.
Preto dobrý katolík žiada o požehnanie Cirkvi pri každej možnej príležitosti. Nechce sa usadiť v novom dome, pokiaľ predtým nedostal kňazské požehnanie. Keď sa naskytne príležitosť, požiada kňaza, aby požehnal jedlo, ktoré prijíma. Polia, ktoré obrába, dobytok, ktorý mu slúži, to všetko sú vhodné predmety na požehnanie.
Úcta a modlitby za kňazov
Je dôležité si uvedomiť, že aj kňazi sú len ľudia, ktorí sa môžu mýliť a sami možno mnohé veci nevedia. Rovnako ako my, aj oni sú dennodenne vystavovaní mnohým útokom zla zo strany tohto sveta a často nemajú silu v tejto dobe temna kráčať za svetlom. Preto je dôležité modliť sa za kňazov, obetovať sa za nich a činiť pokánie, aby spoznali ozajstnú lásku Ježiša Krista - Najvyššieho Veľkňaza.
Matka Božia v Medžugorí hovorí o tom, aby sme neposudzovali kňazov a milovali ich. Panna Mária hovorí, že iba Jej Syn má právo posudzovať kňazov. Kňazi sú najmilšími synmi Panny Márie, veď sama bola matkou vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia.
Ak ťa Boh vyzve, povedz kňazovi o jeho chybe "medzi štyrmi očami", ale najprv sa za neho modli, pretože ohováranie je hriech. Súd patrí jedine Bohu.
Pán zástupov hovorí: ,,Lebo kto sa vás (kňaza) dotkne, dotýka sa zreničky môjho oka.“ (Zach 2,12)
Kňaz slúži svätú omšu v zastúpení Kristovom. Preto sa nestarajme o to, aký je konkrétny kňaz. Kňazi majú sviatosti čisté ako sklo.
Vlažnosť a jej nebezpečenstvo
Svätý Ján Mária Vianney varuje pred vlažnosťou v duchovnom živote. Tvrdí, že skôr sa obráti veľký hriešnik ako vlažná duša. Vlažná duša neodumrela úplne v očiach Božích: ešte je v nej viera, nádej i láska, avšak viera - bez horlivosti, nádej - bez sily, láska - bez ohňa a zápalu.
Vlažný kresťan prinajmenšom zdanlivo plní svoje povinnosti: ranné a večerné modlitby sa modlí na kolenách, každý rok na Veľkú noc ide na spoveď, a možno i častejšie; ale ukazuje pritom toľko odporu, toľko ľahostajnosti, tak málo sa pripravuje a polepšuje, že to najvýraznejšie robí z nejakého návyku a chladnej bezduchej rutiny.
Ak chcete dostať sa z vlažnosti, preneste sa z času na čas mysľou k bránam pekelnej priepasti a počúvajte tam nariekania a stony odsúdených, ktorí preto zahynuli naveky, že v otázke spásy svojej duše boli leniví a vlažní. Potom sa povzneste mysľou k nebu a pozrite, akú slávu si zaslúžili svätí preto, že keď boli na svete, mužne bojovali, pričom násilne potláčali vášne. A ďalej choďte v myšlienkach do divej púšte a do ponurých lesov, kde uvidíte množstvo svätých ľudí, ktorí päťdesiat i sedemdesiat rokov oplakávali svoje hriechy a robili za ne prísne pokánie.
Nič nie je také nebezpečné ako vlažnosť a ľahostajnosť v otázke spásy duše, lebo skôr sa obráti veľký hriešnik, ako vlažná duša.
Ako bojovať s vlažnosťou?
- Preneste sa mysľou k bránam pekelnej priepasti a počúvajte nariekania odsúdených.
- Pozrite sa, akú slávu si zaslúžili svätí v nebi.
- Choďte v myšlienkach do divej púšte a do ponurých lesov, kde uvidíte svätých, ktorí oplakávali svoje hriechy a robili pokánie.