Kláštor svätej Kataríny na Sinajskom polostrove v Egypte je jedným z najstarších kresťanských kláštorov na svete, ktorý nepretržite funguje. Tento duchovný a historický klenot sa nachádza na úpätí hory Sinaj, kde podľa biblickej tradície dostal Mojžiš Desatoro Božích prikázaní.
Kláštor je známy nielen svojou náboženskou dôležitosťou, ale aj svojou bohatou zbierkou ikon, rukopisov a umeleckých diel z rôznych období. Je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a nepretržite od 6. storočia je strediskom rehoľného života. Momentálne v ňom ešte stále žijú pravoslávni mnísi.
História a význam Kláštora svätej Kataríny
Prví pravoslávni mnísi sa tu objavujú na prelome 3. a 4. storočia. Údajne ich sem priláka biblický horiaci ker, z ktorého sa Boh prihováral Mojžišovi. O niečo neskôr na tomto mieste vyrastie kaplnka svätice.
Kláštor svätej Kataríny bol založený v roku 527 našeho letopočtu na príkaz cisára Justiniána I. Pôvodne bol postavený na mieste, kde Mojžiš podľa tradície uzrel horiacom kriku.
V 6. storočí je pod Mojžišovou horou (vrcholom Sinaj) na Sinajskom polostrove vybudovaný kláštor s trojloďovou bazilikou, a to na príkaz Justiniána I. (asi 482-565). Byzantský cisár ho prikáže kvalitne opevniť, a tak areál s „horiacim kríkom“ chránia pred nezvanými návštevníkmi až 15 metrov vysoké hradby! Ako pa-miatku na svoju manželku dal Justinián postaviť kostol sv Kataríny. Sú v ňom vystavené vzácne ikony na dvanástich granitových stĺpoch, ktoré predstavujú 12 mesiacov. Mozaiky zo 6. storočia sú majstrovským dielom byzantských umelcov.
Históriu kláštora formovali mnohé udalosti vrátane ochrany, ktorú poskytli arabských kalifov vďaka priateľským vzťahom s kresťanským svetom. Kláštor sv. Kataríny je od roku 2002 pod ochranou organizácie UNESCO. Stále sem ročne mieria davy pútnikov. V areáli žije niekoľko desiatok mníchov, ktorí majú s miestnymi moslimami dobré vzťahy. Napriek tomu výnimočne čelia aj prejavom nenávisti.
Svoje súčasné meno dostal v 11. storočí podľa svätice, ktorej ostatky získali v priebehu storočí sinajskí mnísi.
Architektúra a pamiatky
Uprostred kláštora sv. Kataríny sa nachádza justiniánska trojloďová bazilika s vnútornou výzdobou zo 17. a 18. storočia. Trojica unikátnych byzantských mozaík v apside zo 6. storočia zobrazuje Ježišov zázrak na hore Tábor, Mojžiša odkladajúceho sandále pred horiacim tŕnistým kerom a Mojžiša prijímajúceho dosky Desatora.
Kláštor vlastní asi 2000 ikon nevyčísliteľnej hodnoty, pričom výnimočných je 12 pochádzajúcich zo 6. a 7. storočia. Kláštorná knižnica uchováva najväčšiu zbierku náboženských písomností po Vatikáne. Najstaršie sú zo 4. stor. Knižnica obsahuje jednu z najväčších unikátnych zbierok náboženských a svetských rukopisov a ikon. Hovorí sa, že je druhá najväčšia hneď po vatikánskej zbierke. Niet divu, že ich mnísi neradi ukazujú ani na odporúčanie po tom, čo si v 19. stor. nemecký učenec požičal jeden z najzriedkavejších rukopisov "Codex Sinaiticus" (4. stor.) a nikdy ho nevrátil. Dostal sa do vlastníctva ruského cára a potom bol za komunistického režimu predaný Britskému múzeu.
V areáli kláštora sa nachádza aj studňa, pri ktorej Mojžiš spoznal svoju manželku Zipporu.
Hora Sinaj alebo tiež Gebel Musa (Mojžišova hora) je s výškou 2285 metrov druhým najvyšším vrchom Sinajského polostrova. Známa je tým, že by to malo byť miesto, kde podľa Biblie dal Boh desatoro prikázaní Mojžišovi.
Súčasné výzvy a kontroverzie
Budúcnosť Kláštora svätej Kataríny na egyptskom polostrove Sinaj zostáva zdrojom kontroverzie. Napätie vzrástlo po nedávnom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým sa toto miesto previedlo do vlastníctva štátu a cirkvi sa uznalo len právo na jeho užívanie. Podľa pravoslávnych médií majú mnísi v úmysle zostať v kláštore a modliť sa za jeho ochranu.
V roku 2015 sa úrady v guvernoráte Južný Sinaj, do ktorého kláštor spadá, obrátili na súdy s cieľom presadiť štátne vlastníctvo pozemkov kláštora. V snahe vyriešiť tento právny spor začal kláštor rokovania s úradmi guvernorátu a tiež s gréckou vládou, ktorá má dlhodobo veľký záujem o kláštor predstavujúci starobylé duchovné centrum grécky hovoriaceho byzantského pravoslávia. Podľa gréckych médií návrh dohody uznával, že budova kláštora, pozemky a kaplnky sú majetkom kláštora. Táto dohoda však bola nakoniec zmarená.
Arcibiskup Damián zo Sinaja, Pharanu a Raitha, opát kláštora, pre portál National Catholic Herald uviedol, že súd považuje opáta a sinajských rehoľných bratov za „nelegálnych osadníkov“. Deväťdesiatjedenročný opát žije v kláštore od svojich 27 rokov. Rozhodnutie súdu o jeho vysťahovaní považuje za „manipuláciu“.
Rozhodnutie súdu prišlo krátko po tom, čo Európsky parlament, schválil balík finančnej pomoci pre Egypt vo výške 4 miliárd eur - a to nielen bez akejkoľvek záruky ohľadom kláštora, ale aj napriek pokračujúcemu celkovému prenasledovaniu kresťanov v krajine.
Reakcie na rozhodnutie súdu
Napriek uisteniam egyptských úradov toto rozhodnutie vyvolalo obavy pravoslávnej cirkvi, ktorá ho označila za „nebezpečný precedens“. Konštantínopolský ekumenický patriarchát na čele s patriarchom Bartolomejom vyjadril „sklamanie a smútok“ z tohto rozhodnutia. Gréckopravoslávny Jeruzalemský patriarchát ocenil snahu egyptských úradov o vyjasnenie situácie.
Rozsudok odvolacieho súdu vyvolal vážne obavy aj v Gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá odsúdila to, čo označila za „pokus o zmenu systému, ktorý existuje už 15 storočí“. Arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronymos II. odsúdil verdikt ako závažné porušenie ľudských - zvlášť náboženských - slobôd.
V reakcii na to egyptská prezidentská kancelária potvrdila plný záväzok krajiny zachovať jedinečný náboženský a posvätný status Kláštora svätej Kataríny. Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí poprel obvinenia, že kláštor alebo pozemky v jeho okolí boli skonfiškované, a objasnil, že rozhodnutie len formalizuje právny status kláštora: „Podľa rozhodnutia súdu a na základe uznania duchovného a historického významu kláštora je mníchom ponechané plné právo na užívanie kláštora a blízkych náboženských a archeologických miest. Odľahlé a neobývané prírodné rezervácie bez dokladov o vlastníctve zostanú v štátnej jurisdikcii.“
Niektorí sa domnievajú, že za kontroverziou stojí projekt Veľká premena, ktorý v roku 2021 inicioval egyptský prezident s cieľom premeniť oblasť Kláštora svätej Kataríny na plne integrovanú turistickú destináciu. Kritici tvrdia, že tento plán ohrozuje posvätný kláštorný charakter miesta.
Kláštor svätej Kataríny ako turistický cieľ
Kláštor svätej Kataríny, jeden z najstarších kresťanských konventov na svete, patrí medzi pamiatky UNESCO. Ortodoxný kláštor sv. Kataríny leží v malom údolí v južnej časti Sinajského polostrova pri mestečku Saint Catherine (arabsky Sant Katrin), asi 220 kilometrov od Sharm El Sheikh. Ukrýva sa v nadmorskej výške 1 570 metrov pod horami Gebel Musa (Sinaj alebo Mojžišova hora) a Gebel Catherine (hora Svätej Kataríny). Okolitú prírodu chráni národný park sv.
Ak plánujete svoju dovolenku v lokalite Sinajský polostrov, toto fascinujúce miesto môžete navštíviť v rámci fakultatívnych výletov, ktoré sú často organizované z hotelov.
Pri návšteve kláštora je dôležité dodržiavať pravidlá obliekania. Vstup v dôstojnom oblečení je samozrejmosťou (v krátkych nohaviciach, minisukni, alebo s holými plecami vás dovnútra nepustia). Do vnútra kaplnky sa môže pozrieť len ten, kto si vybaví špeciálne povolenie a vojde bosý. Aj Mojžiš si vyzul sandále, keď kedysi vstúpil na toto posvätné miesto.
| Fakt | Popis |
|---|---|
| Založenie | 527 n. l. cisárom Justiniánom I. |
| Umiestnenie | Úpätie hory Sinaj, Sinajský polostrov, Egypt |
| Význam | Miesto, kde Mojžiš dostal Desatoro prikázaní |
| Zbierky | Ikony, rukopisy, umelecké diela |
| UNESCO | Svetové dedičstvo UNESCO (od roku 2002) |
| Knižnica | Druhá najväčšia zbierka náboženských písomností po Vatikáne |