Ján Krstiteľ a jeho kázanie pokánia

V tomto článku sa ponoríme do Evanjelia podľa Lukáša, konkrétne do tretej kapitoly, aby sme preskúmali historický kontext, kľúčové pasáže a teologické implikácie tohto dôležitého textu. Tretia kapitola Evanjelia podľa Lukáša začína zasadením príbehu do historického kontextu, čím zdôrazňuje, že dejiny spásy sú súčasťou svetských dejín. Lukáš nám ako jediný z evanjelistov odhaľuje zaujímavé detaily z detstva Pána Ježiša.

Vystúpenie Jána Krstiteľa

V tých dňoch prišiel Ján Krstiteľ a kázal na Judskej púšti a hovoril: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Ján Krstiteľ vystupuje na púšti a káže krst pokánia na odpustenie hriechov (Mt 3:1, Mk 1:4). Čiňte pokánie! Naplnil sa čas príchodu starozákonnými prorokmi predpovedaného Mesiáša.

Podľa proroctiev Boh mal pred jeho príchodom poslať svojho služobníka, aby mu pripravil cestu (Izaiáš 40:3-5). Proroctvo o tomto poslanom služobníkovi, „anjelovi“, sa nachádza v Malachiášovi 3:1 - a je to posledné zo starozákonných proroctiev. V deň obrezania Jána jeho otec (Zachariáš) dostal prorocké slovo o naplnení starozákonných predpovedí o príchode zasľúbeného Mesiáša (Lukáš 1:67-80) - Boh Izraelov navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu (verš 68).

Historický kontext

Lk 3, 1: V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy, Lyzaniáš bol tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kajfáša, prišlo Božie slovo na púšti k Jánovi, Zachariášovmu synovi.

Lukáš presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Je dôležité poznamenať, že veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený, ale pre Židov zostal veľkňazom aj naďalej. Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza jeho zaťa Kajfáša. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Lk 3, 2: za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Sk 4:6 - veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu.

Ján Krstiteľ a jeho poslanie

Lk 3, 3: A chodil po celom okolí Jordánu a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.

Lk 3,1-18 - Mt 3, 1-12; Mk 1, 1-18; Jn 1, 19-31.

Lk 3, 4: ako je napísané v knihe slov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnávajte mu chodníky!

Citát z Izaiáša (40:3) zdôrazňuje Jánovu úlohu ako predchodcu Mesiáša (Mt 3:3, Mk 1:3, Jn 1:23). Lk 3,4-6 - Iz 40, 3-5.

Lk 3, 5-6: Každá priepasť bude zasypaná, každý vrch a kopec sa zníži, čo je krivé, bude priame, čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. A každý tvor uvidí Božiu spásu.

Ž 98:2 - Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.

Iz 52:10 - Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Lk 3, 7: Potom hovoril k davom, ktoré prichádzali, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako utiecť pred nastávajúcim hnevom?

Ján odsudzuje pokrytectvo a vyzýva na skutočné pokánie (Mt 3:7, 23:33).

Lk 3, 8: Neste teda ovocie hodné pokánia! A nezačnite si hovoriť: My máme otca Abraháma. Lebo vám hovorím, že Boh môže vzbudiť deti Abrahámovi aj z týchto kameňov!

Ján zdôrazňuje, že pokánie sa prejavuje skutkami, nie len pôvodom (Mt 3:9, Jn 8:39, Sk 13:26).

Lk 3, 9: Sekera je už priložená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

Varovanie pred súdom a potreba prinášať dobré ovocie (Mt 3:10, Jak 2:15, 1Jn 3:17).

Lk 3, 10-14: Ján odpovedá na otázky rôznych skupín ľudí (davy, vyberači daní, vojaci) a dáva im konkrétne pokyny, ako majú žiť v súlade s pokáním.

Lk 3, 15-16: Keď bol ľud v očakávaní a všetci uvažovali vo svojom srdci, či by on nemohol byť Mesiáš, Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vo vode, ale prichádza mocnejší, ako som ja, ktorému nie som hoden ani rozviazať remienok jeho sandálov; on vás bude krstiť v Duchu Svätom a ohni.

Ján svedčí o Mesiášovi, ktorý prichádza po ňom a bude krstiť Duchom Svätým (Mt 3:11, Mk 1:8, Jn 1:26, Sk 1:5, 11:16, 19:4).

Lk 3, 17: V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni.

Obraz súdu a oddelenia spravodlivých od nespravodlivých (Mt 3:12).

Lk 3, 18: A tak mnohými inými slovami napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Lk 3, 19-20: Ján je uväznený Herodesom za karhanie Herodesa pre Herodiadu a za všetko zlo, čo popáchal (Mt 14:3, Mk 6:18). Lk 3,19-20 - Mt 14, 3-12; Mk 6, 17-29.

Jánov krst nadväzuje na prorocké miesta ako Izaiáš 1:15-16; Ezechiel 36:25-31 a iné, a preto ho treba chápať ako niečo nové v porovnaní s predchádzajúcim ceremoniálnym omývaním/oplachovaním vodou. Vo svojom kázaní a službe Ján kládol na ľudí dve požiadavky: pokánie a verejné vyznanie hriechov. V evanjeliu podľa Marka 1:4 je uvedené: „Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov“ - paralelné verše hovoria „Ja vás krstím vodou na pokánie…“ (Matúš 3:11) a „… kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Lukáš 3:3).

Ľudia najprv robili pokánie a potom „k tomu Ján pripojil“ ich krst vo vode ako svedectvo toho, že robili pokánieL - ponoril ich pod vodu. Ján kázal pokánie a verejné vyznávanie hriechov. Viedol ľudí k tomu, aby pred Bohom uznávali svoju hriešnosť a verejne ju vyznávali. Jánov krst neznamenal to, žeby sa týmto ponorením pod vodu dosahovalo odpustenie hriechov. Dá sa to pochopiť priamo z Jánových slov.

Ako sme uviedli vyššie, jedným zo základných cieľov Jánovej služby bolo ohlasovanie prichádzajúceho Božieho kráľovstva, a tým zároveň aj Božieho súdu nad Izraelom. Upozorňoval, že človeka pred týmto súdom nezachráni ani príslušnosť k fyzickému Abrahámovmu potomstvu, ale môže ho zachrániť pokánie a odvrátenie sa od zlých ciest: „Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. … Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu? Neste teda ovocie, hodné pokánia, a nedomnievajte sa, že môžete v sebe hovoriť: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, že Boh môže z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti.

1 V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej 2 a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. 3 Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. 4 Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. 5 Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, 6 vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne. 7 Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? 8 Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. 9 A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. 10 Ale sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 11 Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 12 V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.

Ján nosil odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a jeho vlasov, fúzov a brady sa nožnice nedotkli. Žil asketicky na púšti a akiste aj asketicky vyzeral. Ale ešte viac ako odevom a výzorom upútaval ľudí svojou zvesťou. Bola prísna, ba až hrozivá. Veľmi naliehavo interpretoval slová proroka Izaiáša. Hovoril o proroctve, ktoré sa zvláštnym spôsobom naplnilo. Ján bol nielen zápalistý kazateľ, ale priam “horiaci” kazateľ. Zvesť Jána Krstiteľa jasne, ako lúč svetla, odhaľovala najprv tmu ľudského hriechu. Preto prvým jeho dôrazom bola výzva: “Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské”.

Nebolo a nie je jednoduché prehovoriť do svedomia ľudí a vzbudiť v nich potrebnosť pokánia a pozvať ich k zmene myslenia i konania. Nebolo to jednoduché ani v Jánovej dobe, a nie je to jednoduché ani dnes. Možno povedať, že aj keď Ján napokon zomrel ako mučeník, bol úspešným kazateľom pokánia, podobne ako kedysi prorok Jonáš v Ninive. Uprostred jeho ľudu to bola najmä skupina sadukajov, dnes by sme povedali politických liberálov, ktorí si z hriechu ťažkú hlavu nerobili. Neverili v posledný súd a večný život. Naviac politické a ekonomické opraty Izraela držali pevne vo svojich rukách. Evanjelisti nezastierajú, že pokánie odmietala aj druhá skupina ľudí a to boli farizeji. Boli to náboženskí horlivci, ale oni hriech videli iba u iných, ale nie pri sebe. Druhých videli ako hriešnikov, ktorí by mali robiť pokánie, ale boli presvedčení, že oni žijú tak zbožne, že nepotrebujú pokánie.

Hlavným motívom, ktorí mal ľudí viesť k pokániu bolo poznanie Jánovo a jeho zvesť: “Priblížilo sa kráľovstvo nebeské”! Prečo sa priblížilo? Ján vedel, že sa priblížil skutočný kráľ Izraela, zasľúbený Mesiáš, ktorého spoznal v Ježišovi z Nazareta. Ján svojím posolstvom zdôrazňoval, že sa k svojmu ľudu a k tomuto svetu priblížil skutočný Kráľ, ktorý čo nevidieť vystúpi a začne uskutočňovať program Boží. Ľud, ktorý túžil po Bohu, po Božej blízkosti a spoločenstve, po kráľovstve Mesiáša Jánovu zvesť prijal. Preto prijímal aj pozvanie ku krstu pokánia v Jordáne. Každé pravé pokánie sa začína poznaním hriechu a jeho úprimným vyznaním. To je postoj, ktorý mala spoznať a zaujať aj stredoveká cirkev, oslovená vystúpením Martina Luthera. Ale tento postoj máme zaujať aj my. Poznanie toho, v čom sme doteraz sklamávali, alebo hrešili najviac, je začiatkom aj nášho pokánia, ak je pravé a pravdivé. K pokániu nemožno nikoho nútiť.

Možno k nemu iba vyzvať v mene Toho, voči ktorému sme sa previnili a ktorého milosť a dobrotu sme znevážili, alebo zneužili. Adventý čas je nám pritom pomocou, pretože nám pripomína skutočnosť, že Boh v Ježišovi Kristovi prišiel do tohoto sveta hriechu a bludu. Ale aj to ďalšie: že stále prichádza v svojom slove. Osobitne v slovách rozhrešenia a potom v sviatosti svojej svätej Večere. Ján vedel a poznal, že človek hreší vlastne každodenne a preto pokánie má činiť tiež každodenne. Vo výzve: ”Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské “ však počujeme nielen slovo zákona Božieho ktorý nám otvára oči pre poznanie hriechu, ale je tu obsiahnuté aj slovo potešenia, povzbudenia a nádeje.

V Pánovi Ježišovi sa totiž priblížil k svetu a k ľuďom súčasne Ten, ktorý prichádza ako Spasiteľ a Záchranca. Preto je Jánovo slovo trvalo aktuálne. On hovorí na jednej strane: “Vydávajte ovocie hodné pokánia, lebo sekera je už priložená na korene stromov”. A to aj na korene stromu Abrahámovo a Dávidovho, ale rovnako aj cirkvi. Na druhej strane Ján naznačuje, že skutočné odpustenie hriechov nie je jeho vecou a mocou, lebo je tu mocnejší ako je on. Preto aj Jeho krst bude a je mocnejší, lebo krstí a bude krstiť mocou Ducha Svätého, ktrého má v plnosti. Aj Ján, rovnako ako aj my sme iba prijímatelia odpustenia a darov Ducha, nie sme Jeho dárcovia. Ján tento rozdiel vyjadril jasne: ” Nie som hoden niesť mu sandále…”. Aj toto poznanie a vyznanie patrí k pravému pokániu človeka. Ján teda nielen káže pokánie a iných k nemu vyzýva, ale aj sám pokánie činí.

Nie samotná výzva k pokániu, ale najmä poznanie, že Pán Ježiš Kristus je Ten, ktorý mal prísť a prišiel, a znovu a opäť prichádza, aby nám z milostivo daroval plné odpustenie, je motorom, ktorý nás poháňa k odvahe prijať Ho. Uvedomujeme si, že advent je časom nielen spomienky na historický príchod Pána v ľudskom tele, ale je aj časom intenzívnejšieho a sústredenejšieho čakania na Toho, ktorý priniesol oheň, ktorý horí, ale nezhorí! Oheň jeho odpúšťajúcej lásky. Ak by sme premeškali tento Pánov príchod a výmenu ktorú chce uskutočniť, nevieme, či nám bude daná nová možnosť a nová príležitosť k prijatiu Jeho daru.

Advent, čas príchodu a Jánova kázeň nás však upomína aj na Ježišov posledný príchod, ktorý bude už príchodom k poslednému súdu v moci a sláve. Posledný súd odhalí všetkým ešte iný oheň. Je to oheň neuhasiteľný, ktorý je pripravený pre satana a všetko zlo. Ako Ján hovorí: ” V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni”. Od toho nech nás chráni milosť nášho Pána.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice

Lk 3, 21-22: Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice (Mt 3:13, Mk 1:9, Jn 1:32). Lk 3,21-22 - Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Jn 1, 32-34.

Lk 3, 13: Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť.

Lk 3, 14: On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne?

Lk 3, 15: Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda.

Lk 3, 16: Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. Nuž poď a príď, drahý Hosti!

Ježišov rodokmeň

Lk 3, 23-38: Ježišov rodokmeň, ktorý siaha až k Adamovi, zdôrazňuje jeho spojenie s celým ľudstvom (Mt 13:55, Jn 6:42).

Lukáš uvádza Ježišov rodokmeň, ktorý sa líši od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto rodokmeň vedie až k Adamovi, čím zdôrazňuje, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. Lk 3,23-38 - Mt 1, 17. Ježišov rodokmeň u Lk sa v mnohom odlišuje od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto so zreteľom na nich i rodokmeň Ježiša Krista ide až k samému praotcovi celého ľudského pokolenia, aby aj tým vyniklo, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí.

Jozefovi predkovia sú u Lukáša iní ako u Matúša, čo sa vysvetľuje švagrovským manželstvom.

Lk 3, 23: Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli,

Mt 13:55 - Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?

Jn 6:42 - a namietali: Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: Zostúpil som z neba?

Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa.

Lk 3,2 - Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Nasledujúci rodokmeň ukazuje Ježišovu líniu až k Adamovi:

tags: #pust #v #ktorom #jan #krstitel #hlasal