Katechéza o liturgii vyžaduje predovšetkým pochopenie sviatostnej ekonómie. V tomto svetle sa ukazuje novosť jej slávenia. Táto základná katechéza o sviatostných sláveniach odpovie na prvé otázky, ktoré si veriaci v tomto ohľade kladú: Kto slávi? Ako sláviť? Kedy sláviť?
Slávnosť Nanebovstúpenia Pána je dôležitý kresťanský sviatok, ktorý si pripomíname 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia.
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme boli naplnení Duchom Svätým.
Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a pokračuje obdobie „cez rok“.
V katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok a tiež Deň katolíckych škôl.
Mozaika zobrazujúca Nanebovstúpenie Pána v Bazilike sv. Marka v Benátkach.
Biblické Zmienky o Nanebovstúpení
Prvé čítanie slávnosti Nanebovstúpenia Pána prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia. Ďalšie opisy nájdeme v Mk 16,19 a Lk 24,50-52. Za potvrdenie Ježišovho nanebovstúpenia môžeme považovať aj Petrove slová v Sk 2,33-34 a v 1Pt 3,22, alebo Pavlove slová v Ef 4,8-10. Ježiš hovorí o svojom nanebovstúpení v Jánovom evanjeliu, aj v iných evanjeliách - Mt 10,32-33; 19,28; 20,21-23; 22,43-44, atď.
Lukáš sa v úvodných slovách Skutkov apoštolov vracia k zhrnutiu udalostí medzi Ježišovým zmŕtvychvstaním a jeho nanebovstúpením, pričom spomína 40 dní Ježišových zjavení a rozhovorov s apoštolmi.
Lukáš celé Ježišovo pozemské účinkovanie predstavuje ako výstup k Otcovi (z Galileje do Jeruzalema a následne z Jeruzalema do neba), ako exodus, ktorý sa teraz definitívne naplnil. Ježišovým nanebovstúpením vrcholí Ježišova „pascha“, prechod k Otcovi.
Lukáš k tejto správe o Ježišovom viditeľnom odchode k Otcovi pridáva aj proroctvo o Ježišovom slávnom návrate od Otca späť na zem, vtedy príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať, teda „v nebeských oblakoch“, čiže v Božej sláve. Toto proroctvo vkladá do úst „dvoch mužov v bielom odeve“ (anjelov, resp. nebešťanov).
Liturgický Kontext
Nanebovstúpenie Pána je súčasťou cyklu liturgických udalostí, ktoré pramenia z Veľkej noci. Z Veľkej noci pramenia všetky sväté dni: začiatok Pôstneho obdobia, Nanebovstúpenie Pána, Zoslanie Ducha Svätého, Prvá adventná nedeľa. Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých i pri Spomienke na všetkých verných zosnulých Cirkev putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc svojho Pána.
Význam a Symbolika
Nanebovstúpenie Pána znamená hlboký zásah do života apoštolov. Doposiaľ bol Ježiš stále medzi nimi, teraz sú ponechaní na seba. Ježiš ich síce ubezpečil, že pri nich zostane, a prisľúbil im Tešiteľa, ktorý ich uvedie do celej pravdy (Jn 16,5-15), avšak mnohé otázky pre nich zostávajú otvorené: Kam odišiel Ježiš? Ako ho môžeme zažiť?
V dvoch častiach vnáša ikona do obrazu udalosť Kristovho nanebovstúpenia, o ktorej informujú evanjelisti Matúš a Lukáš. (Mt 28,16-20; Lk 24,50-53; Sk 1,8-11). Skaly a dva stromy naznačujú Olivovú horu. Nad tým, zdanlivo ďaleko od ľudí a sveta, tróni Ježiš. V spodnej časti ikony stoja apoštoli v dvoch skupinách okolo Márie. Pýtajúc sa a gestikulujúc hľadia na oboch anjelov, ktorí sa pokúšajú vysvetliť dianie a odpovedať na ich otázky. Medzi apoštolmi sa dajú jasne rozlíšiť Peter a Pavol.
V protiklade k apoštolom, ktorí sú ešte plní otázok, z Márie vyžaruje hlboký pokoj. Zjavne nepotrebuje skrze anjela žiadne vysvetlenie toho, čo sa práve deje. Čo dodáva Márii istotu, keď myslí na to, čo má teraz prísť na ňu alebo na malý zástup apoštolov? Mária už vie, čo apoštoli ešte nechápu, že Ježiš zostáva prítomný v ich spoločenstve.
Ježiš je teda iba zdanlivo ďaleko od ľudí. On je tu nielen v ich spoločenstve, ale aj skrze svoje Slovo. Je to jeho odkaz, ktorý zveruje apoštolom, aby ho kázali všetkým národom a dosvedčovali Ježiša z moci Ducha. Bezprostredne pred svojím nanebovstúpením Ježiš prikázal apoštolom, aby išli do celého sveta, učili a krstili ľudí. (Mt 28,19; Lk 24,50) K tomu ich posiela a požehnáva. Požehnáva všetkých, ktorí ho počúvajú, a prisľubuje im svoju osobitnú blízkosť. Jeho požehnanie z nich robí požehnanie pre svet.
História Sviatku
Sviatok Nanebovstúpenia pochádza už z apoštolských čias. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv.
Už svätý Augustín (432) spomína vo svojej homílii tento sviatok. Svätá Helena dala postaviť chrám na Olivovej hore na mieste, kde sa Pán vyzdvihol do neba. Ako osobitný sviatok sa začal sláviť v druhej polovici 4. stor. ako o tom svedčí svätý Ján Zlatoústy (407), (predtým sa slávil podľa všeobecného Kristovho veľkonočného tajomstva päťdesiatich dní).
Oslavy a Tradície
V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych.
Jeden z dôležitých spôsobov, ktorým sa Cirkev snažila a snaží plniť tento Ježišov misijný príkaz, je aj vyučovanie detí a mládeže. Keďže katolícke školy vidia počiatok i zmysel svojej existencie v misijnom príkaze Kristovom, slávia v tento deň svoj sviatok.
Nanebovstúpenie Pána ako štátny sviatok v Európe
Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.
Duchovný Význam
Svätý Ján Zlatoústy píše: Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc).
Dnešný sviatok nám ukazuje cieľ nášho života, nebo. Nenechajme sa uzamknúť do tohto sveta.
Kristovo nanebovstúpenie je jeho záverečným fyzickým odchodom z tohto sveta po zmŕtvychvstaní. Je to formálne zavŕšenie jeho poslania na tomto svete ako mesiášskeho Spasiteľa. A vtom, keď ich žehnal, odstúpil od nich a vznášal sa na nebo.
Cirkevné slávenie Nanebovstúpenia Pána, ako všetky podobné slávnosti, nie je len spomienkou na udalosť z Kristovho života. V Cirkvi veriaci v Krista slávia tie isté skutočnosti s presvedčením, že práve pre nich a pre všetkých ľudí sa uskutočnil Kristov odchod z tohto sveta.
Pán odchádza, aby bol oslávený s Bohom Otcom a aby so sebou oslávil nás. Ide otvoriť každému telu cestu do „nebeskej svätyne. … do svätyne, ktorá nie je zhotovená rukami“ (porov. Hebrejom 8 - 10). O tom všetkom spievajú liturgické hymny sviatku Nanebovstúpenia Pána.
Keď si naplnil plán spásy pre nás a spojil si zem s nebom, vystúpil si v sláve, Kriste Bože náš, ale neodlúčil si sa od tých, čo ťa milujú, ale zostal si nimi a volal si: Ja som s vami a nikto nebude proti vám!
Posolstvo pre Súčasnosť
Dnešný sviatok nie je len historická udalosť, spomienka na Kristovo nanebovstúpenie, ale je to príležitosť k zamysleniu, úvahe, zmene života. Pred blížiacimi sa sviatkami Turíc chceme sa otvoriť tomu, čo nám dáva Duch Svätý.
Byť svedkom znamená sa nielen pýtať, čo chce odo mňa teraz Boh, ale aj urobiť všetko preto, aby to bolo tak, ako chce Boh. V pravde, láske a spravodlivosti spoznávame, zažívame blízkosť nášho Boha.
Prijatím krstu máme nádej očakávať stretnutie v sláve, ale dnes máme povinnosť vydávať svedectvo o Kristovi, žiť v Cirkvi a skrze ňu vo svete a pre svet, s tým, že Kyrios, Pán, je stále s nami.
Ľudská prirodzenosť, pred ktorou cherubín strážil raj, bola pozdvihnutá nad všetkých cherubínov.
Sviatky v Kontexte Cirkevného Roka
Pri liturgickom slávení je „liturgom“ celé zhromaždenie, každý podľa svojej funkcie. Krstné kňazstvo je kňazstvom celého Kristovho tela.
Katolícka cirkev slávi sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý je známy pod názvom Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Je to po Vianociach a Veľkej noci tretí najvýznamnejší sviatok. Slávia ho aj evanjelici a veriaci iných kresťanských cirkví.
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý bol zjavený ako tretia božská osoba. V ten deň je plne zjavená aj Najsvätejšia Trojica a zároveň bola cirkev zjavená svetu.
Podľa učenia cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Takzvaný zázrak jazykov pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.
Sedem darov Ducha Svätého
- Dar múdrosti
- Dar rozumu
- Dar rady
- Dar sily
- Dar poznania
- Dar nábožnosti
- Dar bázne Božej
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana.
K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, ale tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.
Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostali Turíce ďalší deň sviatku - Svätodušný pondelok. V Katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého tradične konajú svätodušné púte.
Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra má svoje korene v historických a náboženských hypotézach.
Tri sväté omše na Narodenie Pána
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána.
Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili.
tags: #ako #sa #slavia #nanebovstupenie