Ako sa volá Boh kresťanstva?

V kresťanstve sa Boh zjavuje v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Táto jednota sa nazýva Svätá Trojica. Boh je stvoriteľom sveta a života, a Ježiš Kristus je jeho jediný syn, ktorý prišiel na svet, aby vykúpil ľudstvo z hriechov.

V dávnejších časoch si ľudia dávali mená, ktoré vystihovali svojho nositeľa. Aké meno však vystihuje Boha? Vtesnať Boha do jedného mena je priam nemožné. Ako obsiahnuť nekonečného, skutočného a živého Boha, pôvodcu života do nejakej pomyslenej krabičky ľudského pomenovania?

Napriek tomu sa Boh k človeku počas dejín neustále približoval, zjavoval mu seba. Dokonale a naposledy sa vyjavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Je istá náboženská skupina, ktorá si veľmi zakladá na Božom mene a zdá sa, akoby to bolo najdôležitejšie z celého ich učenia.

Treba si však uvedomiť, že keď myslíme Boha s veľkým B, myslíme na Boha Izraela, Boha kresťanov, Boha, ktorý je, vždy bol a vždy bude. Boha, ktorý je skutočný a nie boh, alebo bôžik, modla, ktorú si vymysleli a zhotovili ľudia vlastnými rukami. Napriek tomu v multikulturálnom prostredí je niekedy potreba odlíšiť Boha od bôžikov a bohov, ktorým sa ľudia klaňajú a im slúžia.

V Starom zákone sa Boh zjavuje Mojžišovi a predstavuje sa menom Jahve. Toto meno pochádza z hebrejského slovesa "byť" a znamená "Ja som, ktorý som". Meno Jahve vyjadruje Božiu existenciu a jeho vernosť zmluve s Izraelom.

Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: “Boh vašich otcov ma poslal k vám.” Oni sa budú pýtať: “Aké je jeho meno?” A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: “Ja-som”(Jahve) ma poslal k vám!" A Boh Mojžišovi ešte povedal: "Pán (Jahve), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.

Jahve - z hebrejčiny ha-vah (sloveso byť) - ten, ktorý je, ktorý existuje. SOM (Jahve) ma poslal k vám. Meno (JA) SOM vystihuje plnosť jeho bytia. Z Jeho existencie povstalo všetko, čo existuje. On to udržuje a riadi a všetko sa raz vráti späť do jeho existencie.

Slovo JHVH (Jahve) je zložené z hlások י (jod) ה (he) ו (vav) a ה (he). Pôvodná hebrejčina samohlásky nepozná a písalo sa z prava do ľava. Izraeliti z veľkej úcty pred Božím menom, aby snáď neporušili Božie prikázanie a kvôli tradícii nevyslovovať Božie meno, ale radšej ho nahrádzať slovom Adonai (Pán), sa stalo to, že výslovnosť mena sa časom pozabudla a dnes nie je možné s istotou tvrdiť, aká je pôvodná výslovnosť.

Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno (Jahve). Potom Pán (Jahve) prešiel popred neho a volal: "Pán (Jahve), Pán (Jahve) je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.

V Novej Zmluve sa nám Boh predstavuje vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Je Ježiš Boží Syn? Áno. Je Ježiš Boh? Áno.

Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. Ja a Otec sme jedno. ...aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! Nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!"

V Biblii sa Bohu pripisujú rôzne mená a tituly, ktoré vyjadrujú jeho vlastnosti a vzťah k ľuďom. Medzi najčastejšie patria:

• Otec - vyjadruje Božiu lásku a starostlivosť o ľudí.
• Syn (Ježiš Kristus) - vyjadruje Božiu prítomnosť a spásu pre ľudstvo.
• Duch Svätý - vyjadruje Božiu moc a prítomnosť v živote veriacich.
• El - Boh (vyskytuje sa v zložených menách ako Izrael - Boh bojuje).
• Elohim - vyjadruje množné číslo jedného Boha (Svätú Trojicu).
• Jahve Roi - Pán je môj pastier.
• Jahve Savaot - Pán Zástupov.
• El-Roi - Boh, ktorý ma vidí.
• El Echad - Pán jediný.

Kresťania veria, že Boh je osobný a milujúci Boh, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi. Môžu ho osobne poznať už v tomto živote. Boh nám ponúka úplné odpustenie, pretože Ježiš za nás zomrel na kríži. To znamená odpustenie všetkých našich hriechov… minulých, prítomných a budúcich. Ježiš zaplatil za všetky. Boh, ktorý stvoril celý svet, nás miluje a chce byť vo vzťahu s nami. Prostredníctvom Krista nám Boh ponúka naozajstnú slobodu od hriechu a viny. Nenecháva zlyhania ľudí na ich pleciach, s matnou nádejou toho, že zajtra sa stanú lepšími ľuďmi.

V Ježišovi Kristovi vystrel Boh svoju ruku k človeku a zabezpečil pre nás spôsob, ktorým Ho môžeme spoznať. Vyhlásením, že On je pravdou, zachádza Kristus ďalej ako väčšina prorokov, ktorí jednoducho hovorili, že pravdu zvestujú.

Boli sme Bohom stvorení, aby sme s Ním žili vo vzťahu. Ježiš povedal: „Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť… A ktokoľvek prichádza ku mne, nevyhodím ho."(J 6:35)

Ježiš volal ľudí nielen k tomu, aby nasledovali Jeho učenie, ale aby nasledovali Jeho. Ježiš sám seba prezentoval ako rovného s Bohom, a aj to dokázal. Povedal, že zomrie na kríži a tri dni po svojej smrti sa vráti do života. Pozýva nás, aby sme prišli k Nemu „Pán je blízko všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde."(Ž 145:18)

Môžete komunikovať s Bohom, ktorý odpovie na vašu modlitbu, dá vám väčší pokoj a radosť, ukáže smer, preukáže svoju lásku, a premení váš život. Vzťah s Bohom môžeš začať práve teraz. Je to jednoduché, stačí ak Boha úprimne poprosíš o odpustenie tvojho hriechu a pozveš Ho, aby vstúpil do tvojho života.

Ikona Svätej Trojice od Andreja Rubľova

V svetových náboženstvách má človek vzťah s učeniami, myšlienkami, cestičkami, rituálmi. Prostredníctvom Ježiša môže mať človek vzťah s milujúcim a mocným Bohom. Môžeš s Ním hovoriť a On ťa povedie už teraz v tomto živote. On ťa nechce len nasmerovať na nejakú cestu, fiozofiu, alebo náboženstvo. Pozýva ťa k tomu, aby si Ho spoznal a uprostred výziev života zažil radosť z istoty Jeho lásky.

Výraz „Božia láska“ sa v Písme svätom objavuje v dvoch významoch: jednak je to láska, ktorou človek miluje Boha, jednak láska, ktorou Boh miluje človeka. Boh miluje svet a stvorenie a stvoril ho z lásky. A sme to naopak my sami, ktorí sme schopní milovať a povzniesť sa k Bohu len preto, že sme milovaní a vznášame sa na krídlach Božej Lásky, ktorá nás nesie, zahaľuje a obklopuje zo všetkých strán.

Nechajme sa aj my „opaľovať“ pod slnkom Božej Lásky. Teraz, hneď! Pretože Božia lásky je to najdôležitejšie, čo o Bohu musíme vedieť. Známy teológ Kierkegaard hovorí: „Nie je dôležité vedieť, či Boh existuje; dôležité je vedieť, či je Láska!“

Pri tomto diele nám bude najlepším sprievodcom práve Božie slovo. Sv. Augustín vraví: „Celá Biblia len rozpráva o Božej Láske!“ Božia Lásky je odpoveďou na všetky otázniky Biblie: prečo Boh stvoril svet, prečo sa Syn stal človekom, prečo kríž: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život,“ (Jn 3, 16). Ježiš sám je stelesnením Božej Lásky a ohlasovanie Božej Lásky je ústredným motívom Jeho radostnej zvesti: „Otec sám vás miluje!“ (Jn 16,27). Všetko, čo Boh koná a hovorí - dokonca i „hnev Boží“ - nie je nič iné, než LÁSKA!

Nechajme sa teda sprevádzať Bibliou a poďme na objavnú cestu za Božou Láskou!

V kresťanstve je Boh vnímaný ako láskavý a milosrdný, ktorý sa stará o svoje stvorenie. Boh je spravodlivý a svätý, ale zároveň odpúšťa hriešnikom, ktorí ho úprimne hľadajú.

Dôstojnosť laikov sa nám naplno otvára, keď uvažujeme o prvom a základnom povolaní, ktoré Otec v Ježišovi Kristovi skrze Ducha Svätého adresuje na každého z nich: povolanie ku svätosti, to znamená k dokonalosti v láske. Svätý je najdokonalejším svedkom dôstojnosti, ktorá bola udelená Ježišovmu učeníkovi. Druhý vatikánsky koncil povedal to podstatné o všeobecnom povolaní ku svätosti. Možno dokonca tvrdiť, že toto je najdôležitejšie poverenie koncilu, ktorý mal za cieľ obnovenie kresťanského života v zmysle Evanjelia41, poverenie pre všetkých synov a dcéry Cirkvi. Je to nielen morálne napomenutie, ale nevyhnutná výzva, ktorá vyplýva z tajomstva Cirkvi.

Apoštol nás ešte raz napomína: „Všetko, čo hovoríte, alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi!“ (Kol 3,17). Laici musia chápať a uskutočňovať svoje povolanie ku svätosti ako nezrieknuteľnú povinnosť, ktorá ich vyzýva, predovšetkým však ako žiarivé znamenie lásky Boha, ktorý ich vykúpil k životu svätosti. Takéto povolanie sa musí chápať ako podstatná a neoddeliteľná súčasť nového života, ktorý nám bol darovaný v krste a tým ako konštruktívna súčasť dôstojnosti laikov.

tags: #ako #sa #vola #boh #krestanstva