V katolíckej cirkvi má liturgia zásadný význam ako forma verejnej bohopocty, ktorú Cirkev predpisuje a usporadúva. Teológia učí, že Cirkev je živé telo, organizmus, ktorý má, ako celok, povinnosť vzdávať chválu a prinášať obetu Všemohúcemu Bohu. Na splnenie tejto povinnosti vytvorila Cirkev zvláštnu formu modlitieb a bohoslužobných úkonov, ktorú nazývame liturgia. Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu.
Prostredníctvom liturgie posväcuje každú časť dňa i noci a premieňa celý rok na nepretržitý kruh modlitby. Stredobodom tejto liturgie je svätá omša, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov. Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu; nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie a je dňom zasväteným Pánovi, v ktorý má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na svätej omši.
Aby sme sa vyhli konfúzii a zmätku, je užitočné neprestajne opakovať a pripomínať význam a zmysel najzákladnejších liturgických pojmov, definícií a princípov.
V Starom zákone, Židom sám Pán Boh predpísal, aké majú byť bohoslužobné rúcha, aké obety a kedy mu ich majú prinášať, prvý kňaz Áron mal mat náprsník efod, a vrchné rúcho - plášť, tuniku, mitru a pás. Rúcha sa mali užívať len pri obradoch a mali ich uschovávať vo svätom stánku. Nemohli v nich vyjsť medzi ľudí. V Novom Zákone apoštoli nepoužívali zvláštne šaty k bohoslužbám.

Áron, prvý kňaz
Pod názvom „liturgické oblečenie kňaza“ rozumieme oblečenie, ktoré kňaz nosí pri bohoslužbách (liturgických úkonoch). Toto oblečenie je predpísané liturgickými predpismi, ktoré sa nachádzajú v príslušných liturgických knihách (napr. Rímsky misál, Ordo baptismi čiže Kniha vysluhovania sviatosti krstu atď.).
Kňaz k sláveniu sv. omše si oblieka albu, štólu a ornát. Alba je tunika bielej alebo bielo-krémovej farby, ktorá siaha od ramien až po päty. Niekedy je celá nezdobená, inokedy má čipkovité zdobenie alebo iné (biele alebo farebné zdobenie). Štóla je kus látky, ktorú si kňaz prehodí cez ramená na albu. Má byť liturgickej farby a je symbolom kňazskej moci. Keďže štóla sa nosí aj samostatne bez ornátu, bývajú štóly aj zdobené. Ornát je vrchné kňazské rúcho, ktoré používa pri slávení sv. omše. Koncelebrujúci kňazi môžu byť iba v štóle a bez ornátu.
Farby ornátu sú: zelená, ktorá sa používa v cezročnom období (symbolizuje nádej); biela sa nosí vo veľkonočnom období a na sviatky a spomienky svätých, ktorí nie sú mučeníkmi (symbolizuje čistotu srdca); červená sa používa na spomienky a sviatky mučeníkov a sviatky Ducha Svätého (symbolizuje preliatie krvi pre Krista i oheň Ducha Svätého). V adventnom období a v pôstnej dobe sa používajú ornáty fialovej farby. Na tretiu adventnú nedeľu a štvrtú pôstnu nedeľu sa môže použiť ornát ružovej farby (sú to dve radostné nedele: Laetare a Gaudete). Pri pohrebných sv. omšiach sa používa čierna farba, hoci po Druhom vatikánskom koncile začala viac používať fialova farba namiesto čiernej.
Sakristia je miestnosť, kde prebieha príprava na slávenie liturgických slávností. Do sakristie chodia miništranti často, aby sa dobre pripravili na liturgickú službu. Ich úlohou je, aby sa včas obliekli do miništrantských šiat a upravili sa. Hlavný miništrant rozdelí služby, na ktoré sa všetci majú pripraviť, hlavne tí, čo budú čítať.
Oltár je stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle. Je to najdôležitejšie miesto v kostole a zdravíme ho úklonom. Večné svetlo signalizuje Ježišovu prítomnosť vo svätostánku, kde sa uchovávajú premenené hostie.
Medzi ďalšie liturgické predmety a odevy patria:
- Abak - Stolík, na ktorom sú položené obetné dary na začiatku sv. omše.
- Svätenička - Menšia nádoba so svätenou vodou umiestnená pri vchode do kostola.
- Paškál - Veľká svieca, ktorá nám pripomína vzkrieseného Pána Ježiša.
- Krstiteľnica - Nádoba, kde sa uchováva krstná voda.
- Purifikatórium - Ručník na utieranie kalicha a patény.
- Pala - Štvorec z pevnej látky, potiahnutý ozdobnou látkou.
- Korporál - Štvorec z bieleho plátna, na ktorý sa kladie kalich, miska s hostiami, cibórium alebo monštrancia.
- Kalichové vélum - Prikrývka kalicha.
- Miska na hostie - Vkladá sa do nej chlieb, ktorý sa vo sv. omši premení na Telo Kristovo.
- Paténa pre veriacich - Plochá tácka/tanierik.
- Lavabo - Ručník na utieranie rúk kňaza po umytí.
- Kadidelnica - Kovová nádobka na uhlie.
- Cibórium - Veľký kalich s viečkom.
- Monštrancia - Umelecky zhotovená a pozlátená schránka, do ktorej sa vkladá premenená hostia.
- Dalmatika - Liturgický odev diakona pri sv. omši.
- Pluviál - Dlhý ozdobný plášť používaný pri procesiách, sprievodoch, požehnaniach, pohreboch a iných obradoch.
- Biret - Hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom.
Humerál
Humerál (lat. humerale, od humerus, rameno) je súčasťou liturgického odevu v katolíckej cirkvi. Je to obdĺžnikový kus bieleho plátna, ktorý si kňaz alebo diakon oblieka na ramená a okolo krku pod albu. Jeho primárnou funkciou je zakryť bežné oblečenie pod albou, najmä okolo krku, a zabrániť tak jeho znečisteniu od potu alebo mastnoty z vlasov. Humerál tiež symbolizuje prilbu spásy a čistotu srdca, ktorú by mal mať kňaz pri slávení liturgie.
VÝZNAM LITURGICKEJ FARBY LITURGICKÝCH RÚCH POUŽÍVANÉ RÍMSKOKATOLÍCKYM DUCHOVENSTVOM
V minulosti bol humerál väčší a nosil sa tak, aby zakrýval aj ramená a časť hrude. Dnes je zvyčajne menší a jednoduchší. Humerál sa zvyčajne používa pri slávnostných liturgiách, ale jeho použitie nie je povinné. Niekedy sa nahrádza tzv. amictusom, čo je podobný kus plátna, ktorý sa však oblieka priamo na telo.

Humerál (Amictus)
Ďalšie liturgické odevy
Východné liturgické odevy:
- Stichár - dlhé biele rúcho, ktoré zakrýva celého človeka.
- Orár - dlhý pás, ktorý sa kladie na ľavé rameno diakona.
- Felon - oblečenie, ktoré nemá rukáv a má otvor na hlavu (ornát).
- Skofija, kamilavka - malá čiapočka na zakrytie hlavy.
- Kolpak - kňazská liturgická prikrývka hlavy.
- Nabedernik - podlhovastý štvoruholníkový kus liturgického odevu, kt sa zavesí na pás, ktorým je kňaz opásaný.
- Omofór - široký pás, ktorý sa kladie navrch všetkých bohoslužobných rúch biskupa.
- Náprsný kríž - pripomína, že biskup je povinný nosiť nielen Ježiša Krista vo svojom srdci, ale vyznať Ukrižovaného aj svojim životom.
- Mantija - vrchný odev, ktorý sa zakladal na ľavé rameno. Biskupská mantija je zvyčajne fialovej farby.
- Žezlo - paterisa - znamená pastiersku palicu.
- Sakkos - odev vyrobený zo srsti, zvyčajne zo srsti kozy, užívajú biskupi namiesto felóna.
- Pallium - patrí k oblečeniu metropolitu.
Chórový odev je akýmsi prechodom k odevu liturgickému. Jeho základom je rocheta, skrátená forma bohoslužobnej alby, krátka tunika z jemného ľanového plátna s rukávmi. Jej príbuznou, ktorú obliekajú aj miništranti a kňazi zúčastnení počas omše v chóre, je superpelicia. Na chórovú sutanu sa oblieka rocheta a na ňu si biskup mimo svojej jurisdikcie (diecézy) obliekal do roku 1969 manteletu, ktorá nahrádzala mozetu.
Tabuľka liturgických farieb a ich význam
| Farba | Význam | Použitie |
|---|---|---|
| Biela | Radosť, čistota, nevinnosť | Veľkonočné a vianočné obdobie, sviatky a spomienky svätých (okrem mučeníkov) |
| Červená | Láska, oheň, krv mučeníkov | Sviatky mučeníkov, sviatky Ducha Svätého, Veľký piatok |
| Zelená | Nádej, život | Cezročné obdobie |
| Fialová | Pokánie, očakávanie | Advent, Pôst |
| Ružová | Radosť uprostred pokánia | 3. adventná nedeľa (Gaudete), 4. pôstna nedeľa (Laetare) |
| Čierna | Smútok, spomienka na zosnulých | Pohrebné obrady |
| Zlatá | Dôstojnosť, slávnosť | Výnimočné slávnosti |
Používanie liturgických odevov a farieb má hlboký symbolický význam a pomáha veriacim lepšie prežívať liturgiu a prehĺbiť svoj vzťah s Bohom.