Svoje typické pracovné oblečenie nosia lekári, vojaci, policajti, ale aj kňazi. Kňazské oblečenie má pre kňaza nielen praktický, ale najmä duchovný význam. Čo všetko okrem klasickej reverendy a rímskej košele ešte tvorí kňazov šatník?
O význame kňazského oblečenia sme sa porozprávali s ThDr. Štefanom Novotným, PhD. - rektorom Kňazského seminára sv. Otec Štefan, ste rektorom Kňazského seminára v Košiciach. Mojou úlohou je zabezpečiť a viesť priebeh prípravy budúcich kňazov. Ide nielen o organizačné a ekonomické zabezpečenie, ale najmä o vytváranie spoločenstva so seminaristami a pravidelného overovania ich napredovania.
Kňazská reverenda je v istom zmysle uniforma kňaza, ktorou sa odlišuje od ostatných veriacich. Ukazuje sa tým navonok rozdiel medzi tzv. Reverenda má kňazovi pomôcť uvedomiť si svoju identitu Kristovho kňaza, ktorý sa má čo najviac pripodobniť svojmu Majstrovi. Ale v prípade nezrelého jedinca môže reverenda živiť neodôvodnené povyšovanie sa nad druhých a tzv. klerikalizmus, kedy sa pripodobnenie Kristovi - Dobrému pastierovi, ktorý „dáva život za svoje ovce,“ vytratí a ostane len vyparádená smiešna škrupina plná nenásytného mužského ega túžiaceho po obdive, privilégiách a pohodlnom živote.
Čo presne symbolizuje čierna farba kňazskej reverendy, biela farba kolárika a tzv. Čierna farba znamená dôstojnosť a vážnosť stavu, podobne ako to je s talármi sudcov a akademických hodnostárov. Biela farba kolára, resp. kolárika, ak je menší, na jednej strane ochraňuje golier reverendy od znečistenia a na druhej strane symbolizuje zasvätenie a celibát. Líši sa názvom (podriasnik), strihom a spôsobom zapínania. Rozdiely však možno pozorovať aj v rámci rímskokatolíckeho kléru, kedy v jednom regióne vzhľadom na historické, klimatické a kultúrne okolnosti môžu byť reverendy v rozdielnych strihoch a dokonca aj farbe.
Kňaz má minimálne jednu reverendu, ale na Slovensku je zaužívané mať aspoň dve. Jednu slávnostnú na sviatky a druhú obnosenú na bežné dni. Ja mám tri. Jednu som zdedil po kolegovi, ktorý odišiel z kňazstva, jednu som dostal od spolubrata, ktorému nesadla veľkosť a jednu som si dal ušiť kvôli návšteve pápeža Františka v našom seminári, lebo predchádzajúce dve boli s pelerínkou a dostali sme inštrukcie, že rímsky dress-code je pre kňazov striktne bez nej.
A čo kňazské (rímske) košele? Rímske košele pôvodne boli v čiernej farbe. Ako už názov naznačuje, majú svoj pôvod v praktickom riešení náhrady reverendy čiernym oblekom s čiernou košeľou a bielym kolárom. Reverendu si môžete kúpiť na internete alebo zájsť do firmy, ktorá ich šije. Nie každý krajčír vie ušiť reverendu. Rímske košele aj koláriky si môžete kúpiť na internete aj v kamenných predajniach. Cena sa pohybuje v závislosti od kvality materiálu.
Biret - pokrievka hlavy kňaza
Ako je to s používaním biretu (pokrievky hlavy kňaza)? Pri akých príležitostiach sa používa?
Prvou najznámejšou pokrývkou hlavy kňaza je biret, nazývaný aj kvadrát. Je to liturgická pokrývka hlavy (i súčasť chórového odevu), ktorá sa vyvinula zo stredovekého baretu. Rozšírený je od 14. storočia, pričom dnešný tvar biretu pochádza podľa Ruperta Bergera z 15. storočia, hoci svojou podobnosťou mu je najbližší biret zo 16. storočia. Najprv bol z mäkkej látky, neskôr sa začal vystužovať škrobeným plátnom alebo papierom, čím nadobudol štvorhrannú podobu. Na hornej časti z biretu vystupujú tri alebo štyri oblé rohy (cornua) a brmbolec / strapec (floccus). Jeho farba viac-menej korešponduje s farbou chórovej sutany. Výška biretu je pre klasický „rímsky“ variant cca 8 cm, ambroziánsky variant 10 cm a augustiniánsky variant cca 14 cm.
Porovnanie: klasický „rímsky“, ambroziánsky a augustiniánsky biret zdroj: philippi-collection.blogspot.com
Biret dokonca zohľadňuje aj akademické hodnosti, a to tak, že má väčšinou štyri rohy a patričnú farbu lemovky a brmbolca. Červená farba lemovky je pre doktora teológie (ThDr. plus PhD. za menom pri katolíckej teológii, v zahraničí Th.D.), zelená pre doktora kánonického práva (ICDr.) a modrá pre doktora filozofie (PhDr./Ph.D.). Akademický biret sa však nesmie používať pri liturgii.
Nosenie biretu je pravdepodobne prevzaté zo života univerzít a v Cirkvi je od 16. storočia symbolom uvedenia do úradu a duchovnej moci. Jeho nosenie bolo do roku 1970, kedy vstúpili do platnosti nové rubriky, povinné.
Biret v čiernej farbe je kňazská čiapka, ktorá sa dá šikovne a prakticky poskladať do 2D formátu a držať v ruke spolu s knihou. Ak si v pamäti vybavíte napríklad sochu sv. Ja som biret nikdy nepoužíval ani ho nevlastním, ale niektorí spolubratia kňazi ho výnimočne používajú napríklad pri sprievodoch alebo na dedinských pohreboch v chladnejších mesiacoch, aby si ochránili hlavu a neprechladli.
Veľmi zaujímavá je aj španielska verzia biretu („El Bonete Español“), ktorého rohy sú na rozdiel od toho „klasického“ špicaté a situované na kraji, pričom „klasický“ biret má rohy skôr v podobe lopatiek.
Porovnanie: klasický biret a španielsky biret zdroj: wikimedia commons
Čo sa farebnosti biretov týka, tak kňaz nosí biret čierny, biskup fialový a kardinál červený bez brmbolca. To platí pre klasické i španielske birety. Existujú potom aj iné farebné odlíšenia. Farby lemovky a brmbolca sme si pri akademických biretoch už spomínali. Farebné odlíšenia na biretoch môžu poukazovať aj na kanonické hodnosti jednotlivých kapitúl. V tomto prípade nachádzame bohatú rozmanitosť práve pri španielskych biretoch. Napríklad červený brmbolec na španielskom birete majú kanonici katedrály v Pamplone, zelený kanonici kapituly vo Valencii, či kanonici kapituly v Santiagu de Compostella.
Fialový brmbolec na biretoch vieme nájsť v Rímskej kúrii, kde prináleží vyšším prelátom kúrie a apoštolským protonotárom de numero. Zlatý brmbolec zdobí biret opáta benediktínskeho opátstva Metten v Bavorsku. Biskupský fialový biret zo severného Talianska sa zas môže pýšiť smaragdovozeleným brmbolcom. Birety, ktoré užívajú kňazi Inštitútu Krista Kráľa, najvyššieho Kňaza (ICRSS) majú modrý brmbolec, až na generálneho priora, ktorý má celý biret v modrej farbe. Provinciáli z ICRSS majú okrem modrého brmbolca aj modrú lemovku. Biely biret nosia premonštráti. Jedna dochovaná kresba z roku 1661, ktorú na svojich stránkach uvádza svetoznámy odborník na náboženské, duchovné a cirkevné pokrývky hlavy - Dieter Philippi - nám prezentuje nadmieru vysoký premonštrátsky biely biret so štyrmi rohmi trojuholníkového tvaru.
Strihové zvláštnosti možno pozorovať pri jezuitskej verzii biretu, ktorý má na svojom vrchole namiesto brmbolca špecifický jazyk. Strihovo sa značne odlišuje aj možný subdiakonský biret, ktorý má namiesto troch len jeden roh / lopatku.
Jezuitská verzia biretu so špecifickým jazykom na jeho vrchole zdroj: flickr
Skvelým príkladom autentickej „inkulturácie“ v liturgii je tzv. jijin (tsikin), pôvodom čínsky pohrebný klobúk, ktorý jezuiti v čase misií v Číne používali ako biret. Tejto jeho novej funkcii sa samozrejme prispôsobila i výzdoba s katolíckou tematikou. Svojím vizuálom pripomína biskupskú mitru, avšak s tým rozdielom, že má tvar kocky alebo kvádra. Na zadnej strane má rovnako ako mitra dve stuhy (u biskupskej mitry sa tieto stuhy nazývajú vittae).
Jijin okrem klerikov nosili aj miništranti. Jeho užívanie vyplývalo z pápežského privilégia, pričom sa nosil od začiatku 17. storočia do 20. rokov 20. storočia. Jijin bol reakciou na miestne spoločenské podmienky, ktoré si vyžadovali vhodnú pokrývku hlavy nielen v profánnom prostredí počas každodenného života, ale aj počas bohoslužieb. Absencia pokrývky hlavy sa považovala za priam ponižujúcu. Preto jijin nosili pri oltári aj laici v službe miništrantov.
Okrem všetkých zmienených skutočností a zaujímavostí má biret kňazovi v liturgii pripomínať, ako píše ctihodný Martin z Kochemu, pokoru, upomínajúc ho „na tŕňovú korunu Krista Pána“.
Jijin, jezuitmi vytvorená čínska verzia biretu zdroj: newliturgicalmovement.org
Ďalšie pokrývky hlavy
Solideo, ktorého názvy sú aj (fr.) calotte, (tal.) zuchetto či pileolus je malá kruhová pokrývka hlavy, ušitá z 8 trojuholníkových výsekov. Osobne mám najradšej výraz solideo, ktorý vychádza z latinského výrazu „soli Deo“, čo znamená „iba Bohu“. Odkazuje to na samotnú liturgiu, kde biskup pred prefáciou (oslavná pieseň, začiatok eucharistickej modlitby) solideo z hlavy sníma ako prejavenie pokory a úcty k samotnému Bohu, ktorý je tu prítomný v Eucharistii, a nasadzuje si ho opäť na hlavu po uložení Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej do svätostánku.
Od stredoveku sa solideo používalo ako praktická čiapka pod ostatnými liturgickými pokrývkami hlavy, napríklad pod mitrou a tiarou (mitrella, submitrale) alebo pod biretom (subbiretum). Spočiatku sa solideo presadilo hlavne v zaalpských krajinách ako praktická ochrana tonzúrovanej hlavy kňaza pred chladom pri liturgii. Až do 20. rokov 20. storočia solideo hojne používali aj nižší duchovní, potom zostalo predovšetkým prelátskemu stavu ako súčasť chórového a audienčného odevu.
Možnosť nosiť čierne solideo umožnil farárom pápež bl. Pius IX. vydaním svojho breve Ecclesiarum omnium curam (1867), avšak za vopred definovaných podmienok. Biskupi nosia solideo fialovej farby, kardináli červenej farby a pápež bielej farby. Aj premonštrátski opáti nosia solideo bielej farby, no tento zvyk nie je oficiálne povolený. Správne by mali podľa pôvodných platných predpisov užívať farbu čiernu. Premonštrátske solideo je zhotovené z bielej bavlny, pričom to pápežské je z bieleho hodvábu s moiré efektom.
Rímsky kňazský klobúk, v taliančine zvaný capello romano, je obvykle z ušľachtilej plsti sýto čiernej farby s kruhovou krempou obtočenou čiernou krútenou šnúrou so strapcami podľa hierarchického stupňa, vlastne nadväzujúcimi na staršie heraldické tradície. Šnúry i strapce mohli byť doplnené zlatým dracounom (leonská niť), pri prelátoch boli farebné (zelené, fialové, červené), iba zimný kardinálsky klobúk bol z červenej plsti.
Vrcholom medzi klerickými neliturgickými pokrývkami hlavy je kardinálske galero (taliansky capello rosso). Privilégium nosiť červené galero prvýkrát udelil kardinálom pápež Inocent IV. v roku 1245 na Prvom koncile v Lyone. Pápež Inocent chcel, aby jeho obľúbenci boli odlíšení a rozpoznateľní v dlhých procesiách na koncile. Tento široký klobúk sa na dlhé stáročia stal dokonca hlavným symbolom celého kardinálskeho stavu. Neskôr sa začal po stranách zdobiť ešte zložito viazanými strapcami.
Jeho úloha bola v neskorších rokoch už len symbolická, hoci jeho ceremoniálne odovzdanie, či už z rúk pápeža, nuncia alebo svetského panovníka, sa stalo neoddeliteľnou súčasťou kardinálskej kreácie. Pokiaľ bol novokreovaný kardinál v Ríme, potom mu osobne odovzdával kardinálsky klobúk pápež. Oveľa zaujímavejším spôsobom však prebiehalo odovzdanie klobúka kardinálom, ktorí sa zdržiavajú mimo Večného mesta. V rakúskych krajinách a v Španielsku odovzdával pápežovým menom kardinálsky klobúk sám panovník.
Galero zdroj: flickr
Kardinálske galero sa neukladalo do hrobu k telu zosnulého, ale zavesovalo sa nad ním, kde sa malo pozvoľna rozpadnúť ako symbol pominuteľnej slávy. Túto tradíciu dodržiavajú napríklad v londýnskej katolíckej katedrále vo Westminsteri, kde bolo po smrti kardinála Basila Huma v roku 1999 zavesené galero nad jeho hrobom.
Na iných miestach vo svete kardinálske galero nevešajú nad hrob zosnulého kardinála, ale ho slávnostne vyzdvihnú ku klenbe miestnej katedrály, kde zostane visieť do doby, pokým sa nerozpadne. Tento zvyk napríklad praktizujú v Katedrále svätého mena v americkom Chicagu. Naposledy tak urobili v máji 2015, čo bolo mesiac po smrti J. Em. Francisca Eugena kardinála Georgeho, emeritného arcibiskupa chicagského a nositeľa duchovného veľkokríža Vojenského a špitálneho rádu sv. Lazára Jeruzalemského.
Používanie galera bolo inštrukciou pápežského štátneho sekretariátu Ut sive sollicite v roku 1969 obmedzené iba na heraldické použitie. Je teda súčasťou schém všetkých erbov katolíckych duchovných. V čiernej farbe pre kňazov, fialovej pre prelátov, v zelenej pre biskupov a arcibiskupov a červenej pre kardinálov. Identifikačným znakom okrem farby je aj počet strapcov, čo je napríklad kľúčové (popri latinskom a patriarchálnom kríži) na odlíšenie erbu biskupa a arcibiskupa. Obe hodnosti majú totiž erb prevýšený galerom zelenej farby, avšak biskup má celkový počet strapcov 12, arcibiskup až 20.
Z cirkevnej heraldiky: galero v erbe opáta Jeana Pateaua, biskupa Athanasia Schneidera a Raymonda Lea kardinála Burkeho zdroj: wikimedia commons
Niektorí raní cirkevní otcovia sú anachronicky zobrazení s galerom na hlave. Častým príkladom je sv. Hieronym, ktorý je na umeleckých dielach vyobrazený buď s galerom na hlave alebo s galerom v jeho blízkosti. Aj keď úrad kardinála v Hieronymových časoch neexistoval, bol sekretárom pápeža Damasa I.
Biret nosím najmä pri vysluhovaní sviatostí a rímsku košeľu na rôzne spoločenské a cirkevné akcie. Rozdiel v reakcii ľudí na reverendu a rímsku košeľu s oblekom veľmi nevnímam. Reverenda možno skôr udrie do očí, ale v obidvoch prípadoch je jasné, že ide o kňaza. Preto mám pocit, že ľudia reagujú podľa svojho vzťahu ku kňazom - buď sa potešia a s úsmevom pozdravia, alebo si kňaza s hnevom premerajú od hlavy po päty. Myslím si, že z praktických dôvodov sa pri pohybe v spoločnosti viac nosí rímska košeľa.
Sú kňazi, ktorí dlhú čiernu reverendu nosia aj počas horúceho leta, napríklad počas letných mariánskych odpustových slávností. Vydržať v takomto oblečení určite nie je najľahšie. Myslím si, že to niektorí aj tak berú. Pre mňa osobne je reverenda menej praktická ako oblek a rímska košeľa, ale trocha obety kňazovi nikdy nezaškodí, preto sa aj v lete potím v reverende, najmä pri spovednej službe. Navyše, dnes sú k dispozícii materiály, v ktorých sa človek až tak neparí. Niektorí kňazi si reverendu, alebo aspoň rímsku košeľu s kolárikom, obliekajú takmer všade. Každý má nejaký štýl osobnosti a obliekania. Niekto rád zapadne do davu a niekto je rád stredobodom pozornosti.
Existujú mantinely akceptovaného spôsobu obliekania kňazov, v ktorých je kňazské oblečenie účinným prvkom ohlasovania evanjelia a kňazskej služby. Pán Ježiš nás neposiela šíriť „kňazskú módu“, ale ohlasovať evanjelium. Kňazské oblečenie je okrem núdzových situácií potrebné nosiť vždy, keď ide kňaz vysluhovať sviatosti, alebo reprezentuje cirkev, farnosť resp. úrad, ktorý je mu zverený. Civilné oblečenie je vhodné pri manuálnej práci, športe a vo voľnom čase. Zväčša je taká prax, ale samozrejme sú aj výnimky.
Budúci kňazi sa s kňazským oblečením stretávajú už v seminári. Na rímsku košeľu si začínajú zvykať po propedeutickom ročníku, teda v druhom roku formácie a reverendy začínajú nosiť až po prijatí za kandidátov diakonátu a kňazstva tzv. Neviem presne, to sa treba spýtať ich. (smiech)
Tento jav ovplyvňujú viaceré faktory. Ďalším faktorom je znižujúca sa prax duchovného života na Slovensku vyplývajúca zo spoločenských a ekonomických zmien a sekularizácie. Niekedy sa ma kňazi nie celkom prezieravo pýtajú, že čo robíme v tom seminári, že nemáme seminaristov. Ja im na to odpovedám protiotázkou, že ako žije ich farnosť, keď nemá duchovné povolania. Seminár je „výcvikové stredisko“, ale povolanie sa rodí a rozlišuje v rodine, farnosti a v spoločenstve. Ak budú zdravé rodiny, spoločenstvá a farnosti, tak budú aj povolania.
Tabuľka: Farebné odlíšenia biretov
| Používateľ | Farba biretu | Farba brmbolca (ak existuje) |
|---|---|---|
| Kňaz | Čierna | Čierna |
| Biskup | Fialová | Žiadna |
| Kardinál | Červená | Žiadna |
| Doktor teológie | Podľa hodnosti | Lemovka červená |
| Doktor kánonického práva | Podľa hodnosti | Lemovka zelená |
| Doktor filozofie | Podľa hodnosti | Lemovka modrá |