Svätý Rajmund z Penafortu sa narodil okolo roku 1175 v Penaforte neďaleko Barcelony, v Katalánsku. Stal sa jedným z najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby.
V roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v Barcelone vstúpil do Rehole kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII.
Úžasný svätý Raymond z Penafortu
Brat Rajmund z Penafortu, pôvodom Katalánec a v poradí tretí magister Rehole kazateľov, sa stal slávnym za pontifikátu pápeža Gregora IX. Keď prijal posvätné rehoľné rúcho, pre jeho múdrosť, vedomosti a svätý život vzal si ho za spoločníka kardinál Ján z Abbavilla, legát v Španielsku. Po návrate do pápežskej kúrie stal sa najdôvernejším radcom a tajomníkom pápeža Gregora IX., jeho kaplánom a penitenciárom a „vykonávateľom žiadostí chudobných“. Lež ako bol mužom svätého života a rehoľníkom, tak sväto a rozumne sa správal aj v pápežskej kúrii: vo všetkom zachovával rehoľnú pokoru a všestrannú dôstojnosť. Pápež si všímal jeho svätý život a chcel ho povýšiť na arcibiskupa. Keď horko-ťažko dostal od pápeža povolenie, odišiel z rímskej kúrie. Keď aj v konvente v Barcelone viedol takrečeno anjelský život, zvolili ho za Magistra rehole; ťažko sa dal naviesť, aby voľbu prijal. Zostavil Summu - zbierku prípadov, so zameraním na záchranu duší, ktorá bola pre celú Cirkev nanajvýš potrebná. Jeho pričinením vyšli aj naše Konštitúcie v náležitej forme a v presných oddeleniach a tituloch, ako sú aj dnes, a ktoré predtým boli povrchne usporiadané. Keď dva roky viedol rehoľu, zbadal, že mu už sily nestačia na konanie všetkých povinností; preto na jeho dôrazné naliehanie definítori, zídení v Bologni, dali súhlas na jeho odchod z úradu. Čoskoro potom sa vrátil do svojej provincie. A ako v živote tak aj pri smrti sa obdivuhodne skvel; zomrel v konvente v Barcelone.Postavený na čelo celej Rehole slovom a životom žiaril bratom ako verný obraz mravnosti. Bol im príkladom dobrých skutkov. Nepovyšoval sa nad bratov, lež bol medzi nimi ako jeden z nich. Vládcovia lipli na slovách jeho úst a všetko robili tak, ako im radil. A všetci žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Svätá Margita bola dcérou uhorského kráľa Belu IV. a Márie Laskarisovej, dcéry carihradského cisára. Ešte pred jej narodením (r. 1242) ju zasvätili Bohu ako obetu za oslobodenie vlasti od Tatárov.
Pred dovŕšením jej štvrtého roku zverili ju mníškam dominikánkam vo Veszpréme. Keď mala iba dvanásť rokov, zložila rehoľnú profesiu do rúk Magistra rehole Humberta de Romans v novom kláštore v Budíne, ktorý postavil kráľ zvlášť pre ňu. Obdivuhodne rýchlo kráčala k vrcholu dokonalosti a celkom sa odovzdala ukrižovanému Kristovi. Horlivo sa venovala rehoľnému odriekavému životu a skutkom milosrdenstva. S nadšením za obnovu pokoja a s neoblomnou statočnosťou pri odhaľovaní nespravodlivosti spájala dojemnú nežnosť voči sestrám, ktorým túžila preukazovať tie najnižšie služby. Obdivuhodnou láskou horela k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Vynikala úctou k Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Zomrela dňa 18. januára 1270 a pápež Pius XII. ju zaradil do počtu svätých dňa 19. novembra 1943. Jej telesné pozostatky sa v XVII. storočí stratili.Margita sa narodila zbožným rodičom: uhorskému kráľovi Belovi IV. a jeho manželke kráľovnej Márii Laskarisovej. Rodičia ešte pred narodením dieťaťa zasvätili ju Bohu, ak to bude dcéra, ako zmiernu obetu za oslobodenie kráľovstva a svoju záchranu. Ich prosby a sľuby sa splnili. Margita sa tu stala úprimnou a oddanou žiačkou kríža, a na kráľovský domov celkom zabudla. Učenlivosťou a poslušnosťou tak vynikala, že ju mníšky zahŕňali najnežnejšou láskou. Preto jej kráľovský otec, aby získal istejšiu a účinnejšiu pomoc pre seba a svoje kráľovstvo, postavil na Dunajskom ostrove kláštor ku cti preblahoslavenej Panny Márie. Potom, čo odmietla ponúkaný manželský zväzok s istým počestným poľským kniežaťom, zložila ako dvanásťročná slávnostné sľuby pred ctihodným Magistrom rehole Humbertom. Keď však ešte aj český kráľ vážne ju o to požiadal, rozhodla sa verejne sa zasnúbiť s Kristom, aby takto svoj sľub daný božskému Ženíchovi s vypätím všetkých síl si uchovala nenarušený, aby sa vyhla takejto a hocakej inej príležitosti nevhodného nátlaku na uzavretie manželstva. Keď sa takto zasvätila Ženíchovi panien, zrieknutím sa sveta a seba a telesným sebatrýznením odhodlane sa usilovala napodobiť samého Kráľa mučeníkov. Vždy sa obliekala do najhorších šiat, odmietla všetky hodnosti, túžila a tešilo ju, keď mohla zametať v dome, odstraňovať špinu a čistiť, pripravovať jedlo a často aj nosiť ťažké bremená. Pri rozjímaní o tajomstve utrpenia vzlykala a horela túžbou po mučeníctve. Pred Ježišom Kristom, skrytým v závoji Eucharistie, alebo zobrazenom na kríži, ochotnejšie otvárala svoje srdce, a kdekoľvek a takmer bez prerušenia sa modlila. Aby tíšila hnev všemohúceho Boha a získala svojmu národu Božiu náklonnosť, „sama hojnejšie plakala a svoje telo pôstom trýznila. Na tele nosila cilícium (odev kajúcnikov), akoby oplakávala hriechy všetkých, čo sa tak nepriateľsky stavajú proti Bohu. Keď Margite bolo po tretí raz ponúknuté manželstvo, ihneď ho odmietla a úprimne povedala, že si chce svoje panenstvo uchovať pre Pána Ježiša Krista. Všetkým sa stala všetko a nebolo badať, že je kráľovská dcéra. V láske a pokore nezaostávala za žiadnou sestrou.
Tabuľka: Prehľad svätých a blahoslavených | Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Pôsobisko |
| Svätý Rajmund z Penafortu | cca 1175 | 6. január 1275 | Barcelona, Katalánsko |
| Svätá Margita | 1242 | 18. január 1270 | Budín, Uhorsko |
tags:
#klastor #svateho #augustina #barcelona