Najstarší kostol na Dolnej ulici: História a pamiatky

Slovensko je bohaté na historické pamiatky, ktoré siahajú až do stredoveku. Medzi ne patria aj kostoly, ktoré sú nielen miestami náboženského života, ale aj svedkami dôležitých udalostí a zmien v priebehu storočí. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najstarších kostolov a ich históriu, vrátane kostola na Dolnej ulici.

Horná Streda a jej historický kostol

Prvá písomná zmienka o Hornej Strede pochádza z roku 1263, kedy sa volala Sceredahel. V roku 1263 ju kráľ Belo IV. daroval benediktínskemu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore ako náhradu za hrad Gustig. V 17. storočí patrila obec trnavským jezuitom a od roku 1773 ostrihomskému arcibiskupstvu. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom.

Najvzácnejšou historickou pamiatkou obce je barokový rímskokatolícky kostol Všech svätých z roku 1728, ktorý bol postavený na mieste pôvodného gotického kostola z roku 1353. V roku 1924 ho úplne prestavali a rozšírili o priečnu loď. Z pôvodného zariadenia sa zachovalo šesť svietnikov z druhej polovice 18. storočia a dve sochy kľačiacich anjelov. K ďalším pamätihodnostiam patria zrúcaniny kostola a kláštora jezuitov zo 17. storočia (v roku 1813 boli zničené povodňou), barokový trojičný stĺp z 18. storočia.

Kostol sv. Ondreja v Dolnej Krupej

Farský kostol sv. Ondreja predstavuje významnú pamiatku sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia a patrí medzi architektonické dominanty Dolnej Krupej. Bol dokončený v roku 1811 a vysvätený v roku 1813. Zaraďuje sa medzi pamiatky klasicistického štýlu a je postavený na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice.

Nie príliš nápadný exteriér budovy ukrýva umelecky cenné pôvodné dotvorenie interiéru s dielami od uznávaných majstrov svojej doby. V duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, krstiteľnica i kazateľnica. Najhodnotnejšími umeleckými dielami sú hlavný oltár Sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného Krista a náhrobok rodiny Brunsvikovcov. Aj zvyšné dva oltárne obrazy pochádzajú z obdobia krátko po dokončení kostola z roku 1813.

Pod oratóriom sa nachádza rodinná hrobka Brunsvikovcov, v ktorej je pochovaný aj najslávnejší majiteľ kaštieľa panstva Jozef Brunsvik (1750-1827), ktorý mal najväčší podiel na stavbe nového kostola. Z hľadiska umeleckého tvaroslovia sa kostol v Dolnej Krupej zaraďuje medzi pamiatky klasicistického štýlu. Patrí k sakrálnym stavbám jednoloďového typu.

Hlavná os kostola je orientovaná severovýchodne juhozápadným smerom, čo bolo predurčené historickým vývojom zástavby v tomto priestore. Budova má pozdĺžny pôdorys a vnútorný jednoloďový priestor zaklenutý tzv. pruskými klenbami. Fasáda je skromne dotvorená plošným tvaroslovím pilastrov a lizén. Veža je vstavaná do priečelia. Loď je preklenutá troma poľami pruskej klenby. Klenbové pole má v pôdoryse tvar obdĺžnika a pásy klenieb dosadajú na hlavice pilierov.

Kostol sv. Ondreja v Dolnej Krupej

Oltáre a oltárna architektúra

V súčasnosti sa vo farskom kostole nachádzajú tri oltáre: hlavný a dva bočné. Hlavný je oltár Sv. Kríža a bočné sv. Andreja a preblahoslavenej Panny Márie. Všetky sú pôvodné a zhotovili ich do novostavby kostola v rokoch 1811 až 1813. Podľa architektonického tvaroslovia je oltárna stena klasicistická, z hľadiska celkovej koncepcie je oltár edikulový. Edikula pozostáva z postranných stĺpov, horného kladia s vlysom a trojuholníkového štítu vo vrchole. Takýmto spôsobom je vlastne orámovaný oltárny obraz.

Autorom oltárneho obrazu je viedenský maliar Francesco Caucig, pôvodom Slovinec - Franc Kavčič (1755 - 1828) a architektonické riešenie oltára navrhol slávny uhorský architekt Michael Pollack (1773-1855). Najcennejšie umelecké dielo v kostole je venované grófovi Jozefovi Brunsvikovi a jeho synovi Augustovi. Ich spoločný pyramidálny náhrobný pomník je jedinečnou pamiatkou sochárstva prvej polovice 19. storočia, na Slovensku ojedinelý. Monumentálny pomník dala zhotoviť vdova po grófovi Mária Anna Brunsviková. Autorom je sochár Štefan Ferenczy (1792 - 1856) a v kostole bol postavený v roku 1841.

Bočné oltáre sú takisto pôvodnými prvkami. Prvý (pri pohľade z lode vľavo) je zasvätený sv. Andrejovi -patrónovi kostola, druhý Panne Márii. Oltáre sú osadené oproti sebe pri bočných stenách lode pod prvým klenbovým poľom. Kazateľnica (ambona) je samostatným architektonickým prvkom umiestneným vpravo od hlavného oltára (pri pohľade z lode). Patrí k pôvodnému zariadeniu kostola a dokončená bola pred rokom 1813. Krstiteľnica (baptistérium) spolu s kazateľnicou umiestnením na exponovanom mieste umocňujú dojem pri pohľade z lode do presbytéria. Architektúra krstiteľnice svojím decentným umeleckým stvárnením rovnako predstavuje vzácny príklad klasicistického umenia.

Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 podľa projektu viedenského architekta Stanislausa Hanuscha. Objednávateľom bol majiteľ kaštieľa Rudolf Chotek, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na našom území.

Mestský hrad v Banskej Bystrici a jeho kostoly

Banská Bystrica leží v srdci stredného Slovenska. Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou. Najstaršou stavbou mestského hradu je farský kostol z 13. storočia, ktorý bol do súčasnej podoby prestavaný v priebehu storočí. Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty.

Medzi najznámejšie objekty v areáli hradu patrí Matejov dom či mestská radnica. V Matejovom dome aktuálne uvidíte expozíciu Stredoslovenského múzea venovanú histórii Banskej Bystrice. V barbakane sa v súčasnosti nachádza kaviareň a reštaurácia, ostatné stavby slúžia cirkvi. Mestský hrad tvorí komplex stavieb, ktoré postupne vybudovali okolo farského kostola.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako nemecký kostol, je najstaršou časťou mestského hradu v Banskej Bystrici. Postavili ho v 13. storočí na mieste staršej románskej baziliky. Ide o jednoloďovú stavbu s predĺženým presbytériom a po oboch stranách pristavanými kaplnkami a oratóriom. Výrazná prestavba nastala v období neskorej gotiky a neskôr v období baroka. Pôvodné zariadenie kostola tvorili oltár sv. Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče, gotická krstiteľnica a gotické tabuľové obrazy.

Kostol sv. Kríža

Kostol sv. Kríža bol pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia. Postavili ho na mieste bývalej kostnice. V interiéri kostola sa nachádza klasicistický oltár z roku 1834. Na oltári sú umiestnené sochy Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. V 16. storočí sa začalo s prestavbou do kameňa a výstavbou celého mestského opevnenia. V tomto období boli v okolí kostola vystavané budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi (Matejov dom, radnica). Postavený bol aj Kostol sv. Kríža. a barbakan. Koncom 16. storočia sa pôdorys hradného areálu ustálil do dnešnej podoby.

Okrem areálu mestského hradu môžete v Banskej Bystrici obdivovať Námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a hodinovou vežou. Námestie po stranách obklopujú meštianske domy. Na Dolnej ulici stojí Kostol sv. Alžbety zo 14. storočia a Bethlenov dom z konca 14. storočia, v ktorom sú v súčasnosti umiestnené výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Európsku úroveň vtedajších Košíc potvrdzuje najväčší dobový investičný počin - výstavba Dómu svätej Alžbety, ktorý je až podnes pýchou mesta. Je doslova neuveriteľné, že tunajšia mestská komunita, odhadovaná maximálne na desaťtisíc duší, dokázala financovať a realizovať v jedinej generácii toľko náročných stavebných diel. Počas Žigmundovho života sa na stavbe dómu vymenili dve generácie staviteľov a zmenila sa aj pôvodná kompozičná a konštrukčná koncepcia kostola.

Dóm začala budovať stavebná huť vedená údajne kráľovským staviteľom Petrom. Mal mať podobu päťloďovej baziliky - uvádza sa, že inšpirovanej dómom svätého Viktora v porýnskom Xantene, čo je nezmyselné tvrdenie. Stavať sa začalo tak, že najprv boli postavené obvodové múry, ktorými obklopili stále fungujúci starší kostol. Keď boli dokončené, starý kostol sa konečne zbúral, aby sa mohlo pokračovať. Vtedy na výstavbe prestala pôsobiť Petrova huť a nový staviteľ, ktorého meno nepoznáme, ktorý však vniesol do diela modernejšie cítenie, zmenil koncepciu budovaného kostola z baziliky na halový kostol. Ten bol v dobe Žigmundovej smrti už dokončený po hlavnú rímsu a zastrešený. Po túto úroveň bola dostavaná aj severná dómska veža. Druhá dómska stavebná huť realizovala aj všetky tri vstupné portály - brány - s ich bohatou sochárskou výzdobou, a kráľovské oratórium v južnej priečnej lodi dómu. Koncom roka 1437, čo je dátum Žigmundovej smrti, bol teda dóm už funkčný, aj keď ešte nedostavaný. Nemal dokončené veže, nemal postavenú sakristiu ani bočné kaplnky, hlavnú loď uzatvárala ešte stále uzáverová stena staršieho kostola, takže dóm akoby nemal svätyňu a javil sa kratší.

Interiér Dómu sv. Alžbety v Košiciach

Kostol v obci Lúky

Katolícky kostol v obci Lúky stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 sa uvádza, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých. Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené počty žiakov v škole v Lúkach v rokoch 1930-1938:

tags: #ako #sa #vola #najstarsi #kostol #na