Objavte krásy Svätého Antona a jeho okolia v Štiavnických vrchoch. Tento región ponúka bohatú históriu, nádhernú prírodu a množstvo turistických atrakcií.
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ Svätý Anton, známy aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský, sa nachádza v obci Svätý Anton, len pár kilometrov od Banskej Štiavnice. Bol postavený v roku 1744 v neskorobarokovo-klasicistickom slohu. Na mieste kaštieľa pôvodne stál hrad, menšia opevnená stavba známa ako castellum. Prvé zmienky o hrade siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Hrad plnil ochrannú funkciu v druhej polovici 16. storočia.
O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe, to však už nie je možné potvrdiť. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Pri hlavnej ceste pred odbočkou ku kaštieľu sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomunckého.
V 18. storočí boli majiteľmi kaštieľa Koháriovci, ktorí ho dali v roku 1774 prestavať do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby. Boli to ľudia veľmi vzdelaní, zaujímali sa o prírodné vedy, ale aj o okultizmus.
V budove kaštieľa sa nachádza múzeum s umelecko-historickou ako aj unikátnou poľovníckou expozíciou.
Kaštieľ svätý Anton, prehliadka areálu
Park pri kaštieli
Súčasťou areálu kaštieľa v Svätom Antone je aj rozľahlý park, ktorý voľne prechádza do lesa. Je tu množstvo prekrásnych zákutí - dve jazierka napájané systémom vodných kanálov a malými vodopádmi, drevené mostíky, lavičky, vyrezávané zvieratká a umelá jaskyňa. V parku je vytvorený okružný náučný chodník "Pozerajme očami i srdcom", ktorý vás oboznámi s miestnou históriou, legendami a prírodnými zaujímavosťami. Chodník bol zrekonštruovaný v roku 2019 a veľkú časť prejdete aj s kočíkom.
Park Kaštieľa Svätý Anton
Legendy a povesti
Kaštieľ vo Svätom Antone bol postavený ako časový kalendár. Podľa povesti mal kedysi 366 okien. V tom čase obýval kaštieľ Ištván Kohári. Bol to zvláštny človek. Múdry, vzdelaný, ale čudák. Zaujímali ho nadprirodzené javy, existencia duchov, tajomstvá života a smrti.
Jedného dňa sa so svojim chrtom Darkom, prechádzal okolo kaštieľa. Hrdo si obzeral peknú stavbu, až mu zrak padol na množstvo okien. Zrazu ho prepadla neodolateľná túžba zistiť, koľko ich je. Začal počítať najskôr vonkajšie, potom z nádvoria vnútorné. Narátal ich 366. Počet ho prekvapil, lebo otec mu tvrdil, že ich je len 365. Aby sa nepomýlil, okná v každej miestnosti si označil. Urobil si presný zoznam miestností, aj okien. Označené okná zvonku znovu spočítal. Tušil, že v kaštieli sa nachádza nejaká tajná miestnosť. Prehľadal každý kútik, ale nič nenašiel. Odvtedy Ištván nemohol spávať, znovu prehľadával celý zámok, preklepkával každú stenu. Nazrel za všetky gobelíny, zrkadlá, skrine. Zrazu sa v poľovníckej sále zastavil pred obrovským obrazom, ktorý visel od stropu po podlahu. Bola na ňom podobizeň jeho predka grófa Andreja Koháriho, ktorý dal kaštieľ v rokoch 1744 - 1750 postaviť. Odsunul obraz a objavil tajné dvere. Za nimi však bola pevná stena. Privolaní murári urobili do steny dieru a Ištván vošiel do miestnosti. Bol tu stôl, kreslo a police s mnohými knihami. Zobral zo stola prvú knihu na ktorú natrafil, otvoril ju a zrazu sa začali diať pekelné veci. Jačavý zvuk, padajúce knihy, lietajúce predmety, silný zápach ho úplne ochromili. Len z diaľky začul matkin príkaz, aby knihu okamžite zatvoril. Keď sa mu to s vypätím posledných síl podarilo, okamžite nastalo ticho. Aj keď murári dvere hneď zamurovali, v kaštieli sa odvtedy diali čudné veci. Nedalo sa tam žiť, a preto zavolali z Prahy starého mnícha - vyháňača duchov. Prišiel ticho a nečakane, bol drobný, oblečený v čiernej sutane. V kaštieli sa pohyboval, akoby tu už bol. A veru aj bol, pred rokmi ho zavolal Ištvánov otec. Vyháňač vzal do rúk paličky ponorené do svätenej vody a za tichého mumlania začal nimi robiť čoraz väčšie kruhy. Na palice sa namotávali temné bytosti v podobe čierneho dymu. Mních palice zlomil, hodil ich do veľkého dubového suda, priklincoval vrchnákom. Sud rýchlo odpratali do tajnej komnaty a rýchlo ju pevne zamurovali. Celý kaštieľ poriadne vydymili horiacou šalviou. Starý mních nečakal, kým sa mu poďakujú, nevzal si ani ponúkanú odmenu. Tak tajomne a ticho ako prišiel aj odišiel. Odvtedy bol v kaštieli pokoj.
Turistika v okolí
Okolie Svätého Antona ponúka množstvo možností na turistiku a objavovanie prírodných krás. Medzi zaujímavé lokality patria:
- Žibritov: Obec s kruhovou zvonicou, ktorá bola v minulosti vežou opevnenia. Nájdete tu aj veľa pekných starých domov.
- Buzalkov vrch (711 m): Vrch so skalami a výhľadom na Sitno.
- Sixova stráň: Bývalý lom s čudne zahnutými čadičovými stĺpmi a xerotermnou stráňou.
- Štangarígel (482 m) alias Krupinské bralce: Kopček s rozpukanými sopečnými bralami.
- Hlava (619 m): Kopec so skalkami.
- Mesiackameň (600 m): Bralo s výhľadom na kraj pod Sitnom.
- Sitience (775 m): Kopec s bralami a vyhliadkou.
- Ilija: Dedina s románskym kostolom z 13. storočia.
- Jabloňový vrch (761 m): Vrch s lúkami a brezami.
Štiavnické vrchy
Vodopády v okolí
Medzi najkrajšie vodopády na Slovensku patrí aj niekoľko vodopádov v okolí Svätého Antona:
- Rudniansky vodopád: Jediný vodopád v Štiavnických vrchoch.
- Turovský vodopád: Krásny vodopád v Kremnických vrchoch, vytvorený prítokom potoka Turová.
- Starohutský vodopád: Vodopád neďaleko mesta Nová Baňa.
- Pokutský vodopád: Vodopád v CHKO Ponitrie.
- Malachovský vodopád: Vodopád v Malachovskej tiesňave pri Banskej Bystrici.
- Vodopád Bystré: Vodopád na južných svahoch Poľany, severne od Hriňovej.
Banská Štiavnica - 9 tipov na výlety v okolí
Keď sa povie Banská Štiavnica, každého hneď napadne Kalvária, Banka Lásky, Počúvadlo a nádherné historické centrum. Presvedčte sa o tom pri poslednej návšteve, kedy sme v spolupráci s OOCR Región Štiavnica objavili naozaj nádherné miesta len pár minút od historického centra.
Baníctvo a história baníctva
V Banskej Štiavnici a okolí má baníctvo naozaj pradávnu tradíciu. Už za čias Keltov sa tu povrchovo ťažilo zlato a striebro a ako plynuli roky, tak sa mesto a aj celý región stávali stále významnejšími. V samotnej Štiavnici, ako aj v okolí nájdete hneď niekoľko zaujímavých miest, ktoré sú spojené s baníctvom. A my sme počas nášho výletu navštívili hneď niekoľko v tesnej blízkosti.
Štiavnické Tajchy
Existencia tajchov je jedným z hlavných dôvodov, prečo bola Banská Štiavnica zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jedná sa o umelo vybudované jazerá, ktoré slúžili baníkom na získanie energetických zdrojov na ťažbu a úpravu rúd v baníctve.
V 18. storočí tvorili štiavnické tajchy jednu z najdokonalejších vodohospodárskych stavieb v Európe a zadržiavali viac ako 7 miliónov kubíkov vody. Na prelome 17. a 18. storočia ich tu bolo vybudovaných viac ako 66 a do dnešnej doby sa ich zachovalo 24.
Málo ľudí vie, že dômyselný systém vzájomne poprepájaných tajchov spolu s podzemnými štôlňami a vodostĺpcovými čerpadlami tvorili najväčší vodný stroj sveta.
Tie najznámejšie tajchy asi už poznáte. Ottergrund s výhľadom na kalváriu, Klinger, či Malá a Veľká Vodárenská. To sú miesta, kam chodia všetci. My sme sa vybrali na tie menej známe v tesnej blízkosti mesta. Ak chcete zažiť pokoj a pohodu, tak sa tam choďte pozrieť aj vy.
A ak ste milovníci cyklistiky, tak si nezabudnite so sebou vziať bike. Trasy okolo tajchov majú naozaj veľmi pekne spracované na stránke Bajkom k tajchom. Určite si tam niečo vyberiete.
Horný a Dolný Hodrušský Tajch
Keďže sme si za základňu zvolili ubytovanie v Hodruši - Hámroch, tak sme to mali najbližšie práve na tieto dva tajchy. Výhodou je, že ak navštívite Dolný hodrušský tajch, tak tam moc turistov nestretnete. My sme sa pri oboch pomotali dobrú hodinku a nikoho sme nestretli. Bol však týždeň. Pravdepodobne cez víkendy aj na tieto miesta zavítajú nejakí turisti, ale veľa ich asi nebude. A ak si na dovolenku vezmete aj bicykle, tak si môžete urobiť celkom pekný výlet a spojiť návštevu s neďalekým tajchom Červená studňa. Sledovať treba modrú cyklotrasu - Stopa Salamandry.
Tajch Červená studňa
Druhým zaujímavým, a trošku viac populárnym tajchom, je Červená studňa. Nachádza sa nad Štiavnicou na hrebeni kopca, kde sa stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Hlavne ráno a pri západe slnka je to naozaj veľmi pekné a fotogenické miesto. Ak máte radi turistiku, tak toto je to správne miesto, kde začnete potulky po štiavnickom chotári.
K menu prišiel tento tajch naozaj zaujímavo. Svoje pomenovanie získal, keď tu vojská Imricha Tököliho chytili a sťali jezuitského pátra Jána Katunského. Jeho krv vraj stiekla do vody a sfarbila celý tajch do červena. Ale či to tak naozaj bolo nevieme, minimálne však na túto udalosť odkazuje neďaleký kríž Jána Katunského s pripomienkou tejto udalosti.
Halčiansky Tajch
A do tretice si tu dáme ešte jeden zaujímavý tajch na sever od centra Banskej Štiavnice. Halčiansky tajch nájdete pri obci Banská Belá. Je to najnižšie položený tajch v obkolesení lesov, a ako jeden z mála, má pravidelný prítok vody, keďže do neho tečie Halčiansky potok. Je to naozaj veľmi pekný tajch a domáci aj turisti ho využívajú na kúpanie a lov rýb. A samozrejme sa tam dá pekne poprechádzať. Dostanete sa odtiaľto po peknej asfaltke až do osady Halča, o ktorej píšeme trošku nižšie v tipoch na turistiku.
Zaujímavosťou je, že sa k nemu viaže celkom milá tradícia. Obyvatelia Banskej Belej z tajchu každoročne lovia a delia krokodíla. A viete prečo?
Pred viac ako päťdesiatimi rokmi, v roku 1962, s tým začali domáci z osady Halča, ktorí kráčali cez búrku domov z miestnej púte v Banskej Belej. Keď prechádzali popri Halčianskom jazere, zrazu si všimli, že na vode pláva kus borovicového polena. A keďže už mali dačo pod čapicou, tak si mysleli, že to je krokodíl. Hneď to utekali nahlásiť a spustila sa veľká akcia vylovenia krokodíla. Samozrejme to bolo len poleno… Odvtedy sa toto zviera loví každoročne a je to spojené s pekným kultúrnym programom. Výlov a delenie krokodíla slúži k žartovnému pranierovaniu neduhov a problémov obce už 50 rokov.
Hodrušská Klopačka
Druhým tipom na miesto, ktoré si počas dovolenky v tejto časti Slovenska nemôžete nechať ujsť, je Klopačka v obci Hodruša - Hámre. Vstup do veže je možný po dohode s miestnym „klopačkárom“ a naťahovačom hodín Peťom Fridrichom, ktorý nás doviedol do veže a ukázal nám, ako tam všetko funguje. Ak sa tam chcete ísť pozrieť aj vy, treba zavolať aspoň deň vopred priamo na jeho mobil: 0902169766.
Peťo sa o vežu a hodiny stará už viac ako 10 rokov. Začal v 15tich, kedy sa mu podarilo opraviť starý hodinový stroj. Súčasťou jeho koníčka a práce je aj denné naťahovanie a pravidelná údržba opraveného mechanizmu hodín z roku 1611. Aby nezastavili a fungovali ako majú, musí prísť každých 30 hodín a natiahnuť ich.
Zaujímavosťou je, že práve tento rok oslávila historická klopačka v obci Hodruša-Hámre z roku 1521 päťsto rokov. Počas výročí a rôznych udalostí klope miestny správca Peťo na klopačku. A čo to tá klopačka je?
Čo to je Klopačka?
Klopačka je v podstate drevená doska, ktorej vnútro je pozdĺžne prevŕtané, aby sa pri klopaní zvuk lepšie šíril. Klope sa na ňu dreveným kladivom a v minulosti slúžila hlavne na zvolávanie baníkov do bane. Možno si spomeniete na text piesne:„Vstávaj, Honzo, hore, na baňu klopajú, ak neskoro prídeš, fárať ti nedajú.“
Peťo nám počas návštevy prezradil, že zvuk závisel hlavne od príležitosti. Inak sa klopalo ak išlo o zvolávanie baníkov do práce, alebo keď niekto zomrel. Rozdiel je aj v tom, ako sa klopalo „na baňu“ v Hodruši a napríklad v neďalekej Banskej Štiavnici. A samozrejme sme si zaklopali aj my. Ale či nás nejaký baník počul, to nevieme potvrdiť. Mňa by tento zvuk do práce asi nezobudil. 😀
Počas návštevy veže sme sa dozvedeli naozaj veľmi veľa informácií o baníctve v Hodruši. Vedeli ste napríklad, že až do 18. storočia vstávali baníci do roboty o druhej ráno? Neskôr to už bolo lepšie. Vstávali o tretej…
Baňa Starovšechsvätých Hodruša - Hámre
A z klopačky sme sa presunuli do jednej z najkrajších baní v regióne. Baňa Starovšechsvätých v Hodruši sa spomína už v roku 1378 a zlaté a strieborné rudy sa v nej ťažili až do roku 1950. Baňa je súčasťou Hornohodrušského banského závodu, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Cez letnú sezónu sa tu konajú pravidelné prehliadky, avšak teraz mimo sezóny sa treba na návštevu objednať vopred.
Sprevádzajú skupiny od 6 ľudí. Viac informácií o vstupnom a kontakt nájdete priamo na stránke Hodrušské hlbiny.
Nás po miestnej expozícii a samotnej bani previedol pán Kaňa. Opäť sme sa dozvedeli mnoho vecí o baníctve a histórii miestnych baní priamo od zdroja. Keď vás sprevádza niekto, koho to baví, tak máte o 100% lepší zážitok.
V expozícii sa dozviete viac o histórii hodrušského baníctva zameraného na ťažbu farebných kovov, zlata či železných rúd. Nájdete tam ukážku baníckych svietidiel, prilieb, ale aj fajok - tzv. štiavničiek. Tie mimochodom, okrem iného, vyrába napríklad pán Fiala v neďalekej obci Brehy, kde sme boli pozrieť minulý rok.
Kvety bane zo všetkých kútov sveta
A asi najkrajšou miestnosťou je expozícia „Kvety bane“. Nájdete tam hlavne minerály v kryštalickej forme, ktoré našli baníci pri ťažbe nerastných surovín. Sú tam minerály nie len z Hodruše, ale aj z celého Slovenska a sveta. V tejto časti expozície sa pochopiteľne nemôže fotiť, takže budete musieť prísť a pozrieť si túto nádheru osobne.
Hodrušská čipka
Okrem histórie baníctva nájdete v miestnom múzeu aj Výstavu - Hodrušská čipka žije! Možno ste nevedeli, ale pre svoju vzorovú pestrosť, nápaditosť a dobrú akosť bola hodrušská paličkovaná čipka vysoko hodnotená nie len u nás doma, ale aj v zahraničí.
Zaujímavosťou je, že tu dokonca v roku 1875 založili čipkársku školu a dielňu, v ktorej pracovalo 26 mladých žien a dievčat. Jednou z nich je aj, dnes už 97 ročná, pani Trenčanová. Podľa jej svedectva sa spolu s ďalšími ženami dokonca podieľala na výrobe čipkovanej vlečky na závoji svadobných šiat anglickej kráľovnej Alžbety II. Pani Trenčanová dodnes rada spomína na to, aká výnimočne biela bola táto čipka pre anglickú kráľovnú.
Cesta v čase Banská Štiavnica
Jednou z najnovších atrakcií v Banskej Štiavnici, ktorá je spojená s baníctvom a históriou baníctva, je zážitková expozícia Cesta v čase. Nájdete ju v srdci mesta v päťstoročnom Limpacherovom paláci.
Nájdete tam rôzne hologramy, dotykové obrazovky, okuliare s virtuálnou realitou, živé obrazy… V podstate ide o to, že sa prenesiete do histórie prostredníctvom moderných technológií.
Prehliadka začína v prvej miestnosti, kde si na hlavu dáte VR okuliare a prenesiete sa do animácie. Ani neviete ako a veziete sa na koči po Banskej Štiavnici a okolí. Dievčatá však isto ocenia inú animáciu. V tej sa prenesiete do samotnej bane, kde sú baníci zahalení len koženou zásterou, ktorá sa volá ošliador. Bolo to z dôvodu, že v bani bolo často viac ako 50 stupňov, takže pracovali prakticky nahí a bosí. Tu sme dostali insider info, že baníci v animácii sú skutočné osoby. 😀 Takže možno niekoho z presonálu múzea spoznáte.
Okrem virtuálnej reality tu nájdete aj rôzne hologramy živé obrazy s hádankami a mnoho iných interaktívnych prkov, z ktorých sa dozviete viac o histórii Banskej Štiavnice.
Za zmienku ešte stojí taká haluz. Nájdete tam totiž banský zdvihák z 19. storočia. Pomocou tohoto dômyselného mechanizmu nebudete mať problém zdvihnúť kohokoľvek.
Nám sa tu naozaj páčilo a už teraz sa tešíme, že tam opäť zavítame. Momentálne majú totiž otvorených 5 miestností a do budúcnosti plánujú priestor rozšíriť na 9. Takže sa ešte máme na čo tešiť.
Otvorené je cez sezónu denne a návšteva nie je časovo obmedzená. Teraz mimo sezóny je otvorené cez víkendy a na objednávku. Určite odporúčame objednať sa vopred. Za nás určite jedno z miest, ktoré sa oplatí navštíviť.
Po stopách horúceho supervulkánu a kam v okolí Banskej Štiavnice
Viete o tom, že jedna z najväčších sopiek na Zemi bola kedysi aj na Slovensku? Supervulkán Štiavnica bol pred miliónmi rokov vysoký až 5 km a vybuchoval silou ako 100 tisíc hirošimských bômb. Oblasť Štiavnických vrchov je pozostatkom tohto gigantického supervulkánu. Uprostred neho dnes leží mesto Banská Štiavnica. Okolité kopce tak tvoria okrajkrátera tejto prehistorickej obrovskej sopky. Najvyšším bodom krátera je dnes Sitno s výškou 1009mnm. Vďaka erózii, vetru, búrkam a sopečnej činnosti vzniklo turisticky naozaj príjemné prostredie plné možností na turistiku.
Termálne kúpele a Kaplnka Ladislava Hudeca vo Vyhniach
Prvou zastávkou na potulkách po blízkom okolí je obec Vyhne. Písomný doklad o pôvodne nemeckej osade Isenpach pochádza už z 13. storočia. Neskôr, približne v 16. storočí, sa obec dostala pod vplyv neďalekej Banskej Štiavnice. Bolo to hlavne z dôvodu, že sa tu nachádzali populárne kúpele, ktoré využívali ťažiari, vzácni hostia z celej Strednej Európy ale aj domáci obyvatelia. Význam kúpeľov bol najvýznamnejší koncom 19. storočia a pretrval s menšími prestávkami v podstate až dodnes.
V obci nájdete hneď niekoľko svetových unikátov.
Kamenné more
Naozaj zaujímavou zastávkou na Náučnom chodníku Andreja Kmeťa je Kamenné more, ktoré patrí medzi najväčšie v pohorí Karpaty a zároveň aj najstarším chráneným územím na Slovensku. Zaujímavosťou je, že je táto oblasť tvorená množstvom väčších a menších balvanov. Okrem toho tu nájdete viacero vzácnych druhov živočíchov. A taká pikoška od domácich. Niektorí turisti si sem vraj priniesli aj kajaky a chceli sa v miestnom mori počlnkovať. To však pochopiteľne nebolo možné…
Vyhniansky travertín
Druhou zaujímavou atrakciou vo Vyhniach je miestny Mamut, ako ho prezývajú domáci. Je to z dôvodu, že tento travertín pripomína tvarom práve mamuta. Tiež je súčasťou náučného chodníka Andreja Kmeťa a jedná sa o travertín, z ktorého padá viac ako 3 metre vysoký vodopád. Celkom zaujímavé.
Kaplnka Panny Márie Kráľovnej
Avšak asi najzaujímavejšou pamiatkou v obci je Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pod Hotelom Termál. A pýtate sa prečo? Nesie totiž rukopis svetoznámeho architekta Ladislava Hudeca, ktorý zmenil tvár Šanghaja, kde postavil prvý mrakodrap a desiatky výnimočných budov. Zaujímavosťou je, že postavil známy Park hotel na Nanjing Road v Šanghaji ešte v roku 1934, a až do roku 1952 bol tento hotel najvyššou budovou v Ázii.
Vyhnianska kaplnka je prvou známou stavbou banskobystrického rodáka a unikátom na území Slovenska.
Hotel Termál - Wellness a oddych
Našim hlavným cieľom pri návšteve obce Vyhne však nebolo baníctvo, ani pamiatky. Prišli sme si tu oddýchnuť. Na horúcu liečivú vodu vraj narazili baníci pri hĺbení štôlne už niekedy v 13. storočí. Či to tak naozaj bolo sa síce nevie, ale faktom je, že v 16. storočí sú vyhnianske kúpele zaznačené na dobových mapách a navštevujú ich ťažiari z okolia i hostia zo zahraničia.
Dnes sa tu nachádza Vodný raj Vyhne a niekoľko hotelov s wellnesom.
My sme zavítali do Hotela Termál. Hotel je situovaný v nádhernom prostredí Štiavnických vrchov a má naozaj bohatú kúpeľnú históriu. Zaujímavosťou je, že tam majú termálnu vodu s liečivými účinkami z vlastného prameňa a vôbec nie je chemicky upravovaná. Takže za nás palec hore.
Mňa osobne naozaj prekvapilo, že sa jedná len o trojhviezdičkový hotel, pretože celkovo hotel, strava aj wellness bol ozaj super. Pred príchodom som od wellness očakával menej, takže ma naozaj milo prekvapil.
Asi najviac som si užil vonkajší bazén, v ktorom som bol dosť dlho úplne osamote. Výhodou je, že z neho máte výhľad na okolie s kaplnkou. Majka strávila väčšinu času v soľnej inhalačnej miestnosti, kde si aspoň trošku pripomenula pobyt pri mori, ktoré sme tento rok žiaľ nestihli.
Samozrejme tam nájdete aj sauny, vnútorné bazény a dá sa ísť aj na masáže. My sme sa tu zastavili len na dve hodinky, takže sme všetko samozrejme nestihli. Ale aj tieto dve hodinky nám padli vhod. Ak pôjdete okolo, tak určite odporúčame. A najväčšia výhoda je, že sa stále nachádzate len 15 minút autom od centra Banskej Štiavnice.
Takže ak hľadáte relax a pohodu, určite oceníte návštevu obce Vyhne.