Johann Sebastian Bach
Úvod
Táto štúdia sa zameriava na rozdiely v interpretácii postavy Evanjelistu v Jánových pašiách Johanna Sebastiana Bacha, a to v scénickom a koncertantnom prevedení. Vychádza sa z analýzy textu, hudobného a scénického spracovania samotných pašií v diele J. S. Bacha. Ak chceme objasniť problematiku interpretácie barokových pašií, musíme načrieť do obdobia niekoľko storočí pred obdobím baroka. Stredovek priniesol významný fenomén kultúrno-spoločenského života, akým je stredoveké divadlo a jeho špeciálna umelecká forma: pašiová hra.Pašiové Hry v Stredoveku
Znovuzrodená radosť z hry a sila viery vedú k myšlienke zrodenia cirkevných hier. V nasledovných častiach našej štúdie sa sústredíme na problematiku porovnania interpretácie Evanjelistu, hlavnej postavy jedného z najnáročnejších diel vokálno-inštrumentálnej hudby baroka Jánových pašií Johanna Sebastiana Bacha. Najdôležitejším poslaním pašiových hier v duchovnom živote stredoveku bolo zobrazenie osobnosti Ježiša Krista na scéne, s jeho utrpením a bolesťou. Pašie akcentovali predovšetkým drámu vyslobodenia ľudského rodu.Historické pramene uvádzajú usporiadanie pašiových hier vo Frankfurte v roku 1350, trvajúcich dva dni. V polovici 15. storočia, prinášajú pašiové hry už vyše 400 postáv na javisko. Pozoruhodné sú tiež mystériá francúzskeho dramatika a teológa Arnolda Grébana, ktoré poukazujú na silu Starého zákona, proroctvá, ako aj na príbeh Stvorenia sveta. Pašiové mystérium na jednej strane napĺňa svoju liturgickú funkciu, a na strane druhej, z hľadiska teologickej interpretácie, predstavuje pevnú kontúru divadelnej hry. Najväčším filozofickým odkazom mystérií a pašiových hier je konfrontácia dobra a zla.
Vývoj Pašiových Hier v Baroku
Tok vývoja pašiových hier pokračuje a nachádza azda najväčší hudobný rozmach v období baroka. V popredí interpretácie barokových pašií stál zbor, ktorý prinášal v jednoduchom texte určité vďakyvzdanie. Texty zborových hudobných čísel sa vyvíjali v motetovom štýle. Popri chorálnych pašiách zaznamenáva obdobie baroka aj viachlasné pašie. 17. storočie však prináša aj posilnenie koncertantného štýlu v pašiových kompozíciách, ktoré vedú postupne ku zdokonaleniu tohto hudobného žánru vytvorením nového druhu pašií akým boli oratoriálne pašie. Takmer každý významný skladateľ písal aj pašie.Napríklad, v duchovných kompozíciách Heinricha Schütza sa vyskytuje konfrontácia vokálnej a inštrumentálnej vrstvy. Taktiež, už v roku 1712 zhudobnil nemecký skladateľ Reinhard Keiser libreto pašiového oratória podľa textu Heinricha Brockesa Der für der Sünde der Welt gemarterte und sterbende Jesus (Pre hriechy sveta mučený a zomierajúci Ježiš). Neskôr ten istý text zhudobnil v roku 1716 Georg Friedrich Händel a Georg Philippe Telemann a v roku 1718 aj Johann Mattheson. V Lipsku, ešte pred uvedením Bachových Jánových pašií, uviedol v roku 1721 pašie podľa sv.Jánove Pašie Johanna Sebastiana Bacha
Príbeh utrpenia Ježiša Krista, podľa slov Evanjelia svätého Jána, literárne inšpiroval jedného z vrcholných predstaviteľov nemeckého baroka, Johanna Sebastiana Bacha. Predpokladá sa, že dielo vzniklo už medzi rokmi 1722 - 1723, keď J. S. Bach pôsobil v meste Köthen. Jánove pašie môžeme teda označiť ako plod jeho práce z köthenského obdobia.Jánove pašie, nové rozmerné Bachovo dielo po prvýkrát zaznelo 7. apríla 1724 v Kostole svätého Mikuláša v Lipsku. J. S. Bach po prvýkrát použil v cirkevnom diele všetky prínosy dobovej inštrumentácie a koncertantného štýlu. Počas kompozičnej práce na Jánových pašiach Bach nespolupracoval so žiadnym básnikom. Sám prebral texty pašií a najnutnejšie libreto prebásnil do podoby spĺňajúcej jeho hudobnú predstavu.
Literárna Predloha
Za literárnu predlohu mu slúžil text nemeckého autora Bertholda Heinricha Brockesa: *Der für die Sünde der Welt gemarterte und sterbende Jesus* (Pre hriechy sveta mučený a zomierajúci Ježiš). Jedná sa o text prebásnený zo štyroch Evanjelií. Popri spomínanom texte B. H. Brockesa sa však hlavnou literárnou predlohou stal biblický pašiový text Jánovho Evanjelia (18. a 19. kapitola), ktorý Johann Sebastian Bach doplnil o dva citáty z Evanjelia podľa svätého Matúša, kapitola 26, 75. verš: Da gedachte Petrus an die Worte Jesu (Tu sa rozpomenul Peter na Ježišove slová) a kapitola 27, 51.Hudobná Výstavba
Hudobná výstavba Jánových pašií má monumentálny formový koncept. Významné miesto v barokovom hudobnom myslení zohráva matematika a číslo, ktorých zákonitosti dodávajú hudobným dielam poriadok a logiku výstavby. Jadrom diela je protestantský chorál: Durch dein Gefängniss Gottes Sohn, ist uns die Freiheit kommen (Skrze Tvoje väzenie Boží Syn, nám dostáva sa slobody). Okolo tohto centrálneho chorálu sa zgrupujú zbory podobného hudobného charakteru.
Manuskript Jánových pašií
Johann Sebastian Bach dokončil Jánove pašie už ako kantor v Kostole svätého Tomáša v Lipsku. Prečo sa s príchodom J. S. Bacha do novej funkcie spája pašiová kompozícia, však dodnes nie je celkom objasnené.
Dielo bolo viackrát prerobené. Po premiérovom uvedení zaznievali Jánove pašie počas Bachovho života ešte trikrát. Hneď v nasledujúcom roku (1725) bola v Lipsku uvedená nová verzia s prepracovaným vstupným zborom: Herr, unser Herscher v takej podobe, ako sa interpretuje dodnes. Medzníkom je rok 1730, v ktorom vznikla tretia verzia Jánových pašií, ktorej interpretácia sa prikláňa k pôvodnej verzii z roku 1724. Každé nové predvedenie diela prináša určité zmeny v štruktúre diela, ako aj samotnej interpretácie.V čase, keď J. S. Bach uvádza Jánove pašie (sám bol dirigentom) mal k dispozícii približne 20 až 24 spevákov v zbore, medzi ktorými boli aj sólisti, a približne rovnaký počet inštrumentalistov. Interprétmi boli mestskí trubači, oficiálni hudobníci mesta Lipska, starší študenti zboru pri Kostole svätého Tomáša a študenti Univerzity v Lipsku. Je dôležité pripomenúť, že Johann Sebastian Bach bol dlhé roky riaditeľom Collegia Musicum, ktoré založil Georg Philippe Telemann.
Dielo je rozdelené na dve časti a má 40 hudobných čísel. Popri klasicky obsadenom barokovom orchestri a veľkých majestátnych zboroch, korunujú dielo sólové postavy: Ježiš - bas, Pilát - barytón, Peter - bas, 4 sólo hlasy (soprán, alt, tenor, bas).Úloha Evanjelistu v Jánových Pašiách
V tomto impozantnom hudobno-dramatickom diele predstavuje špecifickú úlohu postava Evanjelistu (rozprávača). Môžeme ju označiť aj ako hlavnú postavu, ktorá celý pašiový príbeh prerozpráva a sprevádza nás celou dejovou líniou. Interpretácia Evanjelistu v Bachových Jánových pašiách predstavuje jednu z profilových a najzávažnejších sólistických partov svetovej koncertnej literatúry, a v rámci hudby vrcholného baroka, aj istý interpretačný fenomén.Koncertné a Scénické Stvárnenie Evanjelistu
Koncertné a scénické stvárnenie Evanjelistu v Jánových pašiách má spoločný základ, ktorým je text 18. a 19. kapitoly Evanjelia podľa slov svätého Jána. Zároveň tu však dochádza k prvému rozdielu. Scénická interpretácia, na rozdiel od koncertnej, vyžaduje ovládanie celého textu 18. a 19. kapitoly Jánovho Evanjelia naspamäť. Jedná sa o nesmierne náročný a rozsiahly text.Ponurú atmosféru úvodného majestátneho zboru: Herr, unser Herscher (Pán, náš vladár) osvetlí lyricky znejúci c mol akord, sprevádzajúci úvodný verš 18. kapitoly Evanjelia podľa slov svätého Jána. Evanjelista začína rozprávať pašiový príbeh umučenia Ježiša Krista. Vťahuje poslucháča priamo do úvodnej scény zadržania Krista v Getsemanskej záhrade.
Lyricky znejúci priebeh prvého recitatívu je z harmonického hľadiska prerušený sekundakordom v momente, kedy v texte zaznie meno Judáš - geniálna anticipácia príchodu negatívneho hrdinu na scénu! Z pohľadu interpretácie tu nastáva prvé dramatické miesto vyjadrené najmä po hudobnej stránke. Je zaujímavé, ako J. S. Bach hudobne vyjadruje text dvojakým spôsobom, lyricky znejúcimi recitatívnymi pasážami o Kristovi a dramaticky podčiarknutým textom recitatívu o Judášovi.Evanjelista je sprostredkovateľom daných dramatických situácií, a zároveň aj určitým pozorovateľom a komentátorom dejovej línie. Pri scénickom stvárnení diela udržuje Evanjelista stály kontakt s publikom, ale občas sa aj sám stáva súčasťou dramatickej zápletky. To najmä vtedy, ak je krátkymi recitatívnymi vsuvkami spojovateľom dialógu medzi dvomi postavami, napríklad Kristom a Petrom v prvom dejstve, alebo Kristom a Pilátom v druhom dejstve. Takéto prelínanie dvoch polôh interpretácie je možné iba v scénickom predvádzaní diela.
Evanjelista postupne predstavuje poslucháčovi všetky postavy pašiového príbehu. V krátkej dramatickej zápletke medzi apoštolom Petrom a Ježišom, kladie Kristus jednu z najzávažnejších filozofických otázok celého diela. Scéna zadržania Ježiša a jeho predvedenia pred veľkňaza a sudcu Annáša je v scénickom stvárnení inscenovaná zviazaním Kristových rúk hrubým lanom, ktoré ťahajú štyria komparzisti. Evanjelista počas prednesu textu podíde ku Kristovi, a tiež oboma rukami drží lano. Celý obraz pôsobí symbolicky. Akoby mal Evanjelista na chvíľu osobnú účasť na Ježišovom utrpení.
Bach: St John Passion | Choir & Orchestra of the J.S. Bach Foundation, Rudolf Lutz (2022)
Záver tohto recitatívu disponuje dramatickosťou, najmä v textovom ponímaní slovami: Es wäre gut, dass ein Mensch würde umbracht für das Volk (Bude dobré, ak jeden umrie za národ). V ďalšom výstupe sa predstavujú dva ženské sólo hlasy: alt a soprán. Oba prinášajú emotívne ladené árie. V scénickom stvárnení diela predstavuje altové sólo Ježišovu matku, Pannu Máriu a sopránové sólo stelesňuje Máriu Magdalénu.
Dej pašiového príbehu pripravuje scénu trojnásobného zapretia Krista, apoštolom Petrom. Evanjelista dramaticky, vo forte komentuje recitatívom Petrovo konanie, až pokým sa rozloženým septakordom neuvedie hudobný motív zakikiríkania kohúta, ktorý prináša basso continuo. Bach použil na vyjadrenie tejto dramatickej situácie text z Evanjelia podľa slov svätého Matúša: „und ging hinaus und weinete bitterlich“ (a vyšiel von a horko sa rozplakal). Evanjelista v tejto chvíli spieva jednu z najnáročnejších pasáží celého diela. Sú pre ňu charakteristické chromatické klesania s legátom. V neposlednom rade treba akcentovať aj precízny nárok z hľadiska intonácie, kladený na interpreta. Týmto chromatickým klesaním je pôsobivo vyjadrený nárek apoštola Petra nad svojou strašnou chybou.Pri scénickom predvedení diela je to asi jediné miesto, pri ktorom Evanjelista nemá priamy kontakt s publikom, nakoľko z emocionálneho hľadiska ide o vnútorne hlboko naplnený, osobný moment. Aj pri koncertnom predvedení diela sa Evanjelista dostáva v tejto chvíli akoby do inej dimenzie. Disponuje však len obmedzenými výrazovými prostriedkami, a preto hlasom, farbou tónu a prípadne mimikou tváre môže zvládnuť interpretačne jednu z najnáročnejších fráz barokovej koncertnej literatúry.Prvú časť Jánových pašií uzatvára J. S. Bach tenorovou áriou Ach, mein Sinn ( Ó, môj myseľ), ktorú môžeme označiť za osobnú spoveď apoštola Petra. Na túto áriu nadväzuje chorál Petrus, der nicht denkt zürück (Peter, ktorý nemyslí dozadu). Medzi prvou a druhou časťou pašií sa v zaužívanej tradícii prednáša kázeň.
Druhá Časť a Stretnutie Krista s Pilátom
Pašiové rozprávanie Evanjelistu smeruje do druhej, dôležitej fázy - stretnutie Krista s rímskym miestodržiteľom Pilátom. Pri scénickom stvárnení diela je zaujímavé pozorovať konfrontáciu týchto dvoch, tak diametrálne odlišných osobností. Evanjelista má v danej chvíli priamu účasť na tejto konfrontácii. Vstupuje krátkymi recitatívmi do dialógu a komentuje vnútorné pocity Krista a Piláta. Trialóg troch hlavných postáv pašiového príbehu smeruje k filozofickému vrcholu celého diela. Pilát kladie Kristovi otázku: „Was ist Wahrheit?“ (Čo je pravda?). Ide o centrálnu filozofickú otázku celého diela.Požiadavku, sfanatizovaného židovského ľudu, na prepustenie väzňa Barabáša tlmočí Evanjelista recitatívom: Barrabas aber war ein Mörder (Barabáš bol vrah). Hneď prvým exponovaným „a“ tónom preberá aj Evanjelista fanatický charakter recitatívu obohatený náročnou koloratúrnou triolovou pasážou. Pri scénickom stvárnení postavy si môže interpret pomôcť niekoľkými krokovými variáciami, avšak, ako koncertný spevák, disponuje iba vokálno-technickou zdatnosťou pri prednese náročnej frázy.Za zmienku stojí malá textová kuriozita (nepresnosť v texte) tohto recitatívu: „Barrabas war ein Mörder.“ V texte Jánovho Evanjelia však stojí: „Barrabas war ein Räuber.“ (Barabáš bol zlodej). Vysvetlením tejto textovej nejasnosti je citácia Lutherovej Biblie, ktorú na tomto mieste Bach prebral. Táto dramatická situácia vyúsťuje do lyricky znejúceho arióza - Betrachte, meine Seel … (Pozoruj, moja duša) a následne spirituálnym charakterom znejúca tenorová ária Erwäge (Zváž, posúď…), prinášajúca dlhé koloratúrne frázy a precíznu legátovú techniku.
Dej pašiového príbehu pokračuje scénou korunovania Krista tŕňovou korunou a cynicky mysleným pozdravením zboru Sei gegrüsset, lieber Jüden König! (Buď pozdravený, židovský Kráľ!). Prejavom sfanatizovaného židovského ľudu je zbor: Kreuzige! (Ukrižuj!). Dejová línia smeruje k svojmu vrcholu slovom „Golghata.“ Evanjelista jednoduchým gestom (zdvihnutím ruky), ukáže na miesto ukrižovania. Možnosť využitia takéhoto symbolického gesta dáva aj koncertná interpretácia.Rozprávanie Evanjelistu teraz naberá zvláštny melancholický charakter. Ježiš je ukrižovaný. J. S. Bach zaujímavým hudobným spôsobom vyjadruje slová: ukrižovanie a meno Ježiš. Používa totiž vždy vysokú exponovanú hlasovú polohu Evanjelistu. Pri scénickom stvárnení diela predstavuje publiku v tomto momente tri ženy. Máriu, Ježišovu matku, jej sestru Máriu Kleofášovú a Máriu Magdalénu. Ku každej z nich Evanjelista podíde a dotkne sa rukou ich ramena. Celý obraz pôsobí veľmi symbolicky. V tejto situácii sa Evanjelista opäť stáva jednou z postáv pašiového príbehu.
Pomáha spod kríža vstať Ježišovej Matke a Jeho učeníkovi. S obidvomi postavami prejde symbolicky niekoľko krokov, drží ich v objatí, akoby aj on symbolicky preberal na chvíľu bolesť ich utrpenia. Hlboký a oduševnený motív bolesti Matky nad smrťou Syna je vyjadrený v hudobnom čísle: „Es ist vollbracht“ (Je dokonané). Scéna kladenia Kristovho tela do hrobu je hudobne vyjadrená emotívnou sopránovou áriou, ktorá poukazuje na hlboký, vnútorný pocit smútku. Evanjelista dorozpráva pašiový príbeh záverečnými dvomi recitatívmi, kde za zmienku stojí krátky text: „…und also bald ging Blut und Wasser heraus“ (… hneď vyšla krv a voda), akoby dôkaz určitej nadpozemskosti. Záverečnou frázou recita...