Vojenský cintorín v Petržalke, známy aj ako vojenský cintorín Kopčany, je miestom s bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia prvej svetovej vojny. Cintorín slúžil ako miesto posledného odpočinku pre vojakov rôznych národností, ktorí zomreli v tunajších vojenských lazaretoch. V priebehu rokov prešiel cintorín obdobím zanedbávania, no vďaka úsiliu nadšencov a finančnej podpore mesta Bratislava bol obnovený a dnes slúži ako pietne miesto a pripomienka vojnových udalostí.
Súčasný pohľad na vojenský cintorín v Petržalke.
História vojenského cintorína
Vojnový cintorín v Petržalke-Kopčanoch vznikol počas prvej svetovej vojny v roku 1916 ako súčasť vojenského lazaretu. Ležali tu zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. V archívnom fonde Vojenského historického ústavu sú uložené náčrty cintorína z marca 1922 a je teda predpoklad, že konečné úpravy boli urobené v tom alebo predchádzajúcom roku.
Podľa evidenčných listov vojakov možno určiť, že na cintoríne je pochovaných v samostatných hroboch 331 mŕtvych vojakov, deviatich identifikovateľných národností. Slovenská a česká národnosť nie je rozdelená, vojaci majú uvedenú československú národnosť. U šiestich vojakov nebola identifikovaná národnosť. Vojaci zomreli prevažne v Posádkovej nemocnici v Bratislave, ďalší v Divíznej nemocnici a v Kopčanoch v roku 1918. Cintorín nebol sanitárny frontový pri bojovej línii, ale v zázemí.
Od svojho založenia až do konca druhej svetovej vojny bol cintorín riadne udržiavaný. Mal skromnú architektúru a interiér pôsobil ako udržiavaný parčík. Podľa dochovaných materiálov boli cestičky, ktoré oddeľovali v polkruhu osadené hroby, posypané bielym štrkopieskom. V strede cintorína okolo centrálneho kríža boli umiestnené kamenné lavičky. Výsadby tvorili javory, tuje a jedle. Zo spomínaných drevín sa zachovali iba staré javory. Z prvkov malej architektúry sa nedochovali ani lavičky, ani chodníky, iba hlavný kríž.
Pôvodný stav cintorína pred rekonštrukciou.
Zanedbávanie a devastácia
Po druhej svetovej vojne, najmä po roku 1948, sa starý vojenský cintorín ocitol v hermeticky uzavretej obruči v prísne stráženej pohraničnej zóne. Priestor cintorína akoby prestal oficiálne existovať. Boli to začiatky jeho zanedbávania a devastácie. Nemožnosť prístupu k úprave cintorína umožnila nekontrolovaný rast náletovej zelene.
Rekonštrukcia a súčasný stav
Až v rokoch 2007 - 2009 na základe požiadavky bratislavského mestského investora pamiatkovej obnovy bola spracovaná dokumentácia rekonštrukcie územia a jeho premena na parkovú plochu nadväzujúcu na históriu územia. Našťastie sa zachoval pôvodný dobový situačný návrh spracovaný v marci 1922 v Prahe. Podľa neho bola plocha cintorína pôvodne rozdelená na päť samostatných sektorov s hrobovými miestami a jedným centrálnym krížom.
Rekonštrukcia parku prebiehala postupne. Najprv pracovníci odstránili nevhodné a neperspektívne dreviny, potom vybudovali kamenné chodníky, v miestach pôvodných hrobov osadili kríže s menami padlých vojakov presne podľa zachovaných záznamov. Následne upravili celú plochu umiestnením prvkov drobnej architektúry a výsadbou nových hodnotných okrasných druhov drevín i kríkových skupín a založili trávnik.
V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys, ako aj zeleň. Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún. Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby.
Na Slovensku je evidovaných 23 316 vojnových hrobov z prvej svetovej vojny. Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov, z toho 65 900 vojakov prišlo o život v prvej svetovej vojne.
Stav vojnového cintorína je veľmi dobrý.
Mapa bunkrov v Petržalke.
Spomienkové akcie a význam cintorína
Petržalský okrášľovací spolok si pravidelne pripomína výročia spojené s vojenským cintorínom krátkou spomienkou na tomto pietnom mieste. Čas je symbolický - 4. máj o 11. 48, čo bol aj čas Štefánikovej havárie. Tichú spomienku doplní modlitbou evanjelický farár Tibor Molnár spod Vysokách Tatier z Mengušoviec, ktorý cez víkend príde do Petržalky, aby spojil petržalskú rovinu s tatranskými vrchmi a tak aj celé Slovensko.
Cintorín slúži ako memento vojnových hrôz a pripomienka obetí, ktoré priniesla prvá svetová vojna. Zároveň je miestom, kde si môžeme uvedomiť krehkosť mieru a dôležitosť zachovávania historickej pamäti.
Zaujímavosti:
- Na cintoríne je pochovaných 331 vojakov deviatich národností.
- V blízkosti cintorína sa nachádza betónový bunker, ktorý bol súčasťou československej obrannej línie z 30. rokov 20. storočia.
- K cintorínu vedie neoznačená cesta, ktorá je pokračovaním Kopčianskej ulice.
Tabuľka: Počet vojnových hrobov na Slovensku
| Vojna | Počet hrobov | Počet pochovaných vojakov |
|---|---|---|
| Prvá svetová vojna | 23 316 | 65 900 |
| Celkovo | - | 160 000 |