Traja svätí košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sú významnými postavami katolíckej cirkvi na Slovensku. Ich životy boli spojené s Košicami, kde v roku 1619 podstúpili mučenícku smrť počas protihabsburského povstania Gabriela Bethlena. Ich príbeh je svedectvom o pevnej viere, odvahe a ochote obetovať život pre Krista.
Životopisy svätých
Svätý Marek Križin
Marek Križin pochádzal z Chorvátska, z mesta Križevac. Narodil sa roku 1589 v šľachtickej a veľmi zbožnej rodine. Študoval vo Viedni, v Štajerskom Hradci a v Ríme. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Za kňaza bol vysvätený v roku 1615. Ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Peter Pázmáň, ktorý sídlil v Trnave si ho povolal do svojho biskupstva. Marek Križin sa stal učiteľom a riaditeľom kapitulských škôl v Trnave. Po čase ho arcibiskup povýšil na kanonika ostrihomskej kapituly a svojho radcu. Do správy mu zveril majetok opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach, ktoré patrilo ostrihomskej kapitule.
Marek Križin teda zvykol cestovať do okolia Košíc, kde sa staral nielen o majetok, ale aj o duchovné potreby ľudu. V tom čase sa veľmi šíril kalvinizmus. Katolíkov utláčali, Marek ich teda povzbudzoval, aby vytrvali. Z Krásnej musel kvôli úradným záležitostiam dochádzať aj do Košíc.
Svätý Melichar Grodziecki
Melichar Grodziecki sa narodil okolo roku 1584 v poľskom Tešíne v Sliezsku. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, bol vnukom tešínskeho kastelána Mateja. Ich rodina mala majetky v dedine Grodziec (medzi Bialou a Tešínom). V roku 1603 Melichar vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Brne. V tom istom čase tam bol v noviciáte aj Štefan Pongrácz. V roku 1605 zložil Melichar prvé sľuby.
Predstavení ho poslali do Prahy do kolégia sv. Klementa, kde ďalej študoval. V roku 1614 bol vysvätený za kňaza. Aj ako kňaz zostal v kolégiu a dostal do správy dom chudobných, kam prijímali nemajetných študentov. Popritom sa duchovne staral aj o obec Kopaniny, kde boli majetky pražského kolégia. Páter Melichar prichádza v júni 1618 na východné Slovensko.
Svätý Štefan Pongrácz
Štefan Pongrácz pochádzal tiež zo šľachtickej rodiny. Narodil sa asi v roku 1583 v Sedmohradsku, v meste Alvinc (pri Alba Julia). Študoval na gymnáziu v Koložvári (Cluj v Rumunsku). Od malička bol nábožným a hĺbavým. Keď však rodičom oznámil svoje rozhodnutie stať sa rehoľníkom, dostal sa s nimi do sporu. Rodičia ho odhovárali, vykresľovali mu život v reholi v najčernejších farbách a svetský život ako bezstarostný a šťastný. Štefan sa nedal odradiť.
Rodičia mu nakoniec nechali slobodu a v roku 1602 mohol vstúpiť do noviciátu jezuitov v Brne. O dva roky zložil prvé sľuby. Ako rehoľník účinkoval najprv v Prahe. V roku 1607 ho poslali do Ľubľany a o rok na to do Klagenfurtu. Tam vyučoval rétoriku a literatúru. V roku 1611 ho preložili do Štajerského Hradca. Tam si dokončil teologické štúdiá a v roku 1613 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz účinkoval v Humennom na Katolíckom gymnáziu. V roku 1616 sa stal riaditeľom. Okrem toho bol aj pastoračne činný. Kázal, vyučoval, vysvetľoval.
Umučenie
V roku 1619 sa vzbúrili proti katolíckemu rakúskemu cisárovi Ferdinandovi II. všetci protestanti v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Spojili sa s uhorskými luteránmi a vyzvali sedmohradského vojvodcu Gabriela Bethlena, aby sa postavil na ich čelo. Bethlen už dávnejšie pomýšľal, ako sa zmocniť uhorskej koruny. Navyše bol tiež protestantom. Vyhovel im teda, zozbieral štyridsaťtisíc vojakov a pod vedením Juraja Rákocziho ich vypravil do Uhorska.
Košice boli v tých časoch už zväčša kalvínske. Štefan Pongrácz a Melichar Grodziecki, ktorí prišli v roku 1618 do Košíc, zriadili kaplnku v sále kráľovskej kúrie, ktorú im poskytol kráľovský miestodržiteľ Košíc Andrej Dóczy. Povstalci na čele s Rákoczim vtiahli 3. septembra do Košíc. Kalvínsky vodca Peter Alvinci nahuckal bohatého mešťana Rajnera, aby s pomocou mestskej rady vyhubili všetkých katolíkov v meste.
Vtedy začalo utrpenie troch kňazov. Zatkli ich a najprv sa pokúšali rečami a sľubmi ich presvedčiť, aby sa vzdali katolíckej viery. Tri dni ich nechali o hlade a smäde. Ich to však nezlomilo. Marekovi Križinovi Rákoczi ponúkol zhabané majetky ostrihomskej kapituly v Krásnej nad Hornádom. Marek ponuku neprijal. Keď to Rákoczi počul, rozzúril sa a vydal rozkaz, aby všetkých troch umučili. Hajdúsi spustošili kaplnku a ich bili, rezali, sekali a pálili. Keď sa nepoddali, Marekovi a Melicharovi sťali hlavu. Stalo sa to 7. septembra 1619.
Štefanovi zaťali dvakrát do krku a do hlavy, ale nezabili ho. Všetkých troch potom hodili do žumpy. Štefan Pongrácz ešte asi dvadsať hodín žil. Zanedlho, nad ránom 8. Mestský radca povolil vytiahnuť ich telá z odpadovej jamy. Slávnostný pohreb nedovolil. Neskôr získala Katarína, nábožná manželka Žigmunda Forgáča, povolenie, aby ich mohla pochovať na svojom panstve. Bethlen to síce povolil, no urobiť to mohli len v noci a tajne. Telá mučeníkov previezli na veľkostatok do Nižnej Šebastovej a potom do kostola na panstve v Hertníku (okres Bardejov).
V roku 1635 dala kňažná Pálffyová, vdova po Forgáčovi, zhotoviť veľkú umeleckú truhlu z cínu. Tam vložili telá mučeníkov a previezli ich do Trnavy. Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach.
Cirkev na Slovensku dnes dostala vzácny dar. V Košiciach odhalili skutočnú podobu tvárí troch Košických mučeníkov. Tváre sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zverejnila pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia ich mučeníckej smrti Košická arcidiecéza. Rekonštrukcia vznikla antropologickým skúmaním a digitalizáciou pozostatkov umučených kňazov.
Konečnú rekonštrukciu tvárí mučeníkov vykonal uznávaný brazílsky 3D dizajnér Cicero Moraes, ktorý realizoval aj podobu tváre svätého Antona Paduánskeho či svätej Zdislavy z Lemberku.
Účelom antropologickej obhliadky bolo aj zistenie, nakoľko stopy po zraneniach korešpondujú s historickými popismi o mučení.
"Napríklad u Štefana Pongráca sme zistili poranenia na temennej kosti na ľavej strane, čo mohlo byť po nejakom bodnutí do hlavy, a poranenie v oblasti krku. V podstate však ani u jedného sme nenašli vyslovene zranenia, ktoré by jednoznačne hovorili o príčine úmrtia. Skôr je predpoklad, že zranenia boli charakteru, keď oslabili telo, a oni postupne umierali," uviedla Michaela Dörnhöferová z katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Na pozostatkoch Melichara Grodeckého objavili stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy.
Cirkevný historik Peter Zubko, , ktorý vysvetlil dôvod konania celého projektu, stručné historické reálie a príbeh ich mučeníckej smrti, ako aj ich ostatkov, skonštatoval, že antropologická obhliadka potvrdila brutalitu a krutosť páchateľov, pričom tieklo veľa krvi.
"Dosvedčuje to, že nešlo o náhodnú smrť alebo nejaké spontánne zabitie, bola to úmyselná vražda, ktorá trvala hodnú chvíľu," povedal.
Podľa košického arcibiskupa - metropolitu Bernarda Bobera projekt pomohol sprítomniť troch košických mučeníkov a priblížiť ich osud aj odkaz, pričom ich reálna podoba môže slúžiť aj ako inšpirácia pre ďalšie umelecké stvárnenie.
"Naozaj, nazreli sme do skutočných udalostí aj na skutočných hrdinov, je to na vyzdvihnutie týchto veľkých mužov aj 400. výročia tejto udalosti," povedal.
Košická arcidiecéza pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia mučeníckej smrti Troch košických mučeníkov sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zorganizovala projekt zameraný na forenznú rekonštrukciu skutočných tvárí mučeníkov, ktorú vykonal uznávaný brazílsky špecialista v tejto oblasti Cicero Moraes (www.ciceromoraes.com.br) spolupracujúci so Svätou stolicou, ktorý forenzne rekonštruoval tváre viacerých osobností cirkevných, svetských dejín i evolučných stupňov vývoja ľudstva.
Prehľad najdôležitejších dátumov a udalostí
| Osoba | Dátum narodenia | Dátum vstupu do rehole | Dátum mučeníckej smrti | Svätorečený |
|---|---|---|---|---|
| Marek Križin | 1589 | - | 7. september 1619 | 2. júl 1995 |
| Melichar Grodziecki | 1584 | 23. mája 1603 | 7. september 1619 | 2. júl 1995 |
| Štefan Pongrácz | 1583 | 8. júla 1602 | 7. september 1619 | 2. júl 1995 |
Ich kosti v týchto mesiacoch doslova ožijú a pohnú sa - rozbehnú sa do každej jednej farnosti, aby nás vytrhli zo skepticizmu a smutného pohľadu na svet a na Cirkev. Nie je všetko iba zlé! Počúvajme ich teda dobre, čo nám chcú povedať. Aj po štyristo rokoch sú ich slová živé a ich skutky príťažlivé. Kiežby sa niečo z ich horlivosti a vernosti prilepilo na všetkých, ktorí priložia k ich relikviám svoje pery alebo prsty. Využime tento čas milosti - ďalší z veľkých Božích darov pre našu miestnu košickú Cirkev.
Posolstvo sv. o. Františka na 27. Svetový deň chorých 2019 Drahí bratia a sestry, „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10, 8). To sú slová, ktoré Ježiš povedal, keď posielal apoštolov hlásať evanjelium, aby šírili jeho kráľovstvo prostredníctvom skutkov nezištnej lásky. Pri príležitosti 27.
Ak sa pozeráme na minulosť Košickým mučeníkov a dôvod, prečo umierajú, dozvedáme sa aj v obraze, že je to - nie hrdinstvo ale láska ku Kristovi. Ak dnes vidíme, že umierajú sýrski kresťania - nie je to hrdinstvo ale láska ku Kristovi. Ak by som pozeral na seba ako na mnícha a na kresťana, či by som dokázal umrieť Kristovi, tak mi prichádza na myseľ každá matka, ktorá dáva svoj život za dieťa. Aj dnes už máme sväté matky, ktoré umreli preto, aby ich deti mohli žiť. Nie je to hrdinstvo. Je to tajomstvo lásky.
Večné Slovo, Jednorodený Syn Boží, nauč nás pravej veľkodušnosti. Nauč nás Tebe slúžiť ako si to právom zasluhuješ. Aby sme dávali a nepočítali, aby sme bojovali a nedbali na rany, aby sme pracovali a netúžili po odpočinku, aby sme sa obetovali a nečakali inú odmenu ako vedomie, že sme splnili Tvoju svätú vôľu. Amen.
Dobrý Bože, posilňuj vo mne živú vieru, veď ma jej radostnou cestou. Nauč ma jednoduchosti a pravdivosti, nauč ma zodpovednosti a dôvere. Uč ma dobrovoľne slúžiť a obetovať sa, rásť v úcte a solidarite so všetkými a tak vytvárať otvorené spoločenstvo z viery žijúcich a v láske konajúcich ľudí. Amen.