Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne je Klokočov (okres Michalovce). Úcta k tomuto miestu je zviazaná s ikonou Bohorodičky v miestnom chráme. Poďme sa ponoriť do histórie a významu tohto duchovného miesta.
Interiér Baziliky Narodenia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
Zázračná Ikona a Historické Udalosti
Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii ikony. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť.
Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici. Tu sa začala jej dobrodružná púť. Tisíce pútnikov prichádza každoročne na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky vzdať úctu Panne Márii do Klokočova.
Svedčí nám o tom text na kópii čudotvornej ikony v Klokočove: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá v r. 1670, v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k Viňanskému zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila. Keď sa udial tento zázrak pred očami heretických vojakov, mnohí z nich padli na kolená a prosili o odpustenie svojho previnenia. Ďalší ušli do tábora a oznámili, čo sa v stalo v klokočovskej cerkvi. V noci vojaci drevený chrám zapálili a zhorel do tla.
Z iného podania sa dozvedáme, že v čase zázraku okolie Michaloviec obliehali maďarské kalvínske vojská, ktoré ničili všetko. Bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí, ktorí sa tu zišli, pretože počuli o slzení drevenej ikony Bohorodičky, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia ani nespozorovali, že do dediny vošlo kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojaci s krikom vtrhli do chrámu a začali nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v Jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia zbadali, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy.
Presvätá Bohorodička plakala... Či sa vojak zľakol a ustúpil od ikony, alebo mu ľudia zastali cestu k ikone, to už nie je známe. Ale s ikonou ušli do lesa a chrám vojaci vypálili do tla.
Osud Ikony po Zázraku
Čo sa stalo s ikonou po zázraku ? Ikona bola prenesená do Prešova, kde bola pomerne dlhý čas. Veriaci ju mali vo veľkej úcte. Z historických prameňov sa dozvedáme, že sa pred ňou často modlila grófka Sofia Báthory, ktorá ju neskôr dala preniesť do zámku v Mukačeve, kde bola umiestnená v zámockej kaplnke. Grófka ikonu dala ozdobiť perlami a drahokamami. Po jej smrti vzácnu ikonu, ako rodinný poklad, zdedila nevesta grófky Báthoryovej - Ilona Zrinska. Neskôr ikona ešte pár krát zmenila miesto, až napokon, v r. V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy. Začiatkom 20. stor. boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia sv.
V rámci desaťročia duchovnej obnovy Slovenska od 16. septembra 1991 až do februára roku 1997 navštívila ikona Bohorodičky z Klokočova všetky gréckokatolícke farnosti na Slovensku. Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom. Tematicky je odpust zameraný na mládež. Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt.
Program Eparchiálnej Slávnosti v Klokočove
Gréckokatolícka eparchia Košice a Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove pravidelne pozývajú na eparchiálnu slávnosť chrámového sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Tu je príklad programu:
- Piatok: Duchovná obnova a svätá liturgia s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie.
- Sobota: Deviata hodinka, malá večiereň, malé svätenie vody, veľká večiereň s lítiou, posvätný ruženec spoločenstiev mladých, archijerejská svätá liturgia, krížová cesta mladých.
- Nedeľa: Svätá liturgia (slovenská) s panychídou, akatist k Bohorodičke, polnočnica, eucharistická poklona, prosebný kánon k Bohorodičke, moleben k Presvätej Bohorodičke, utiereň a prvá hodinka, svätá liturgia (cirkevnoslovanská), tretia hodinka, posvätný ruženec, archijerejská svätá liturgia.
Príbeh najznámejšej ikony: Panna Mária ustavičnej pomoci
Modlitba k Panne Márii Klokočovskej
Presvätá Bohorodička, ty si pred 350-timi rokmi uchránila náš ľud v ťažkých časoch od smrti a zničenia. Zhliadni milosrdne na náš dnešný stav, keď sa nachádzame uprostred novej vírusovej epidémie. Vypros nám milosť, aby sme mohli zakúsiť tvoju materinskú starostlivosť. Zverujeme ti všetkých chorých a ich rodiny. Vypros im u Nebeského Otca i svojho Syna Ježiša Krista uzdravenie ich tela, ich mysle a ich ducha. Podpor lekárov a zdravotný personál v prvej línii, sociálnych pracovníkov a vychovávateľov.
Ty si naša Matka a ochrankyňa v ťažkých časoch, ktoré trvajú stále na tejto zemi. Prosíme ťa úprimne, ako Matku, ktorá miluje svoje deti. Matka naša, neopúšťaj nás tak, ako si pred stáročiami neopustila tých, ktorý sa v Božom chráme k tebe utiekali. Prosíme, pomáhaj nám k životu viery a obety pre dobro a šťastie celej Cirkvi i celého sveta.
Výročie Zrodu Duchovného "Nového Klokočova"
Taktiež si pripomenieme 10. VÝROČIE ZRODU DUCHOVNÉHO „NOVÉHO KLOKOČOVA“ - keď sa v r. 2009 s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom. Pravoslávny národ mal stále vo veľkej úcte Presvätú Bohorodičku. Ona, Matka nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa, sa práve v tých spasiteľných chvíľach Jeho golgotského utrpenia stala aj našou Matkou.
Matka Božia Svoju lásku k nám prejavovala a do dnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony. V r. Zbožný národ sa stále s láskou utiekal pod pokrov Nebeskej Matky a tak to bolo aj vtedy, keď Bohorodička začala prelievať slzy nad ľudom Zemplína. Ľudia mali dôvod na modlitbu o ochranu, keďže sa v tom čase Uhorsko zmietalo v krvavých politických a náboženských bojoch. Aj Klokočovčania sa vrúcne modlili pred Jej ikonou, keď už nepriateľské vojská stáli neďaleko Michalovciec a všetko sa zdalo beznádejné.
Sviatok Zosnutia Bohorodičky
Sviatok, ktorý si pravoslávna Cirkev pripomína 15. / 28. Sviatok a jeho samotné slávenie má korene v rannom kresťanstve, celý kresťanský východ slávi tento sviatok od konca 6. storočia. Naša svätá pravoslávna Cirkev nás vopred pripravuje k dôstojnej oslave, dvojtýždňovou pôstnou predprípravou, tzv. Uspenský pôst sa nespája len so samotným sviatkom Zosnutia Bohorodičky, ale stretneme sa aj s pomenovaním ako sú „jesenný pôst“, „spasivka“, či „koncoročný pôst“, pretože završuje etapu cirkevného roka, vzhľadom na fakt, že práve 1. / 14. september je začiatkom nového ročného cyklu života Cirkvi.
Pred svojím zosnutím žila Presvätá Bohorodička v Jeruzaleme. Bohorodička, žijúc vo svätosti, nepotrebovala očisťovať svoju dušu prostredníctvom pôstu a modlitby, no aj napriek tomu to robila. Svätý Simeon Solúnsky vo svojom rozprávaní, kde vyzdvihuje dôležitosť a svätosť Matky nášho Spasiteľa Isusa Christa, hovorí: „A preto sme povinní aj my sa postiť a ospevovať Ju, napodobňujúc Jej život a vyzývajúc Ju k modlitbe za nás“.
Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc. Sviatok Zosnutia Bohorodičky je radostnou udalosťou v živote každého kresťana. Mnohí sa pozastavíme nad tým, a určite si položíme otázku, ako môže byť smrť radostná? Ale skutočne, „smrť“ Bohorodičky, ukončenie Jej pozemského putovania, je veľkým a radostným okamihom. Samotný názov sviatku vystihuje podstatu, akou došlo k ukončeniu pozemského života Christovej Matky. Sviatkom Uspénija -Zosnutia, si pripomíname smrť, vzkriesenie a Jej pozdvihnutie do nebeskej slávy.
Celá duchovná a telesná existencia Márie na tomto svete bola ukončená Božím „vzatím“ do nebeského kráľovstva. Gréci sviatok Uspénija nazývajú „Božije pereselenije - božské premiestnenie“. Tak, ako o narodení Bohorodičky a Jej uvedení do chrámu, tak aj o samotnom zosnutí neexistujú žiadne biblické, či historické pramene. Tradícia hovorí, že tri dni pred zosnutím sa Jej zjavil archanjel Gabriel a oznámil Jej, že sa blíži čas Jej odchodu do večného života. Podľa podania, mŕtve telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzaté na nebo.
Svätý Ján Damaský o tom zvestuje, že najsvätejšie telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzkriesené a vznieslo sa na nebo. Podľa podania sa svätý apoštol Tomáš nezúčastnil na pohrebe Panny Márie. Avšak, keď prišiel, po troch dňoch, sa nad ním apoštoli zľutovali a odvalili kameň od hrobu, aby mu aspoň ukázali telo Božej Matky. Po odvalení kameňa v hrobe videli ležať len kus plátna, v ktorom bolo zavinuté Jej telo.
Všetky bohoslužobné texty sviatku Zosnutia Bohorodičky sa sústreďujú práve na myšlienku, ktorá hovorí, že Matka života „odišla do nebeskej radosti, Božej slávy a nekonečnej blaženosti.“ Bohoslužobné texty v mnohých častiach ospevujú Bohorodičku ako „radosť celej zeme, nevädnúca ratolesť stromu života, pevná opora našej viery, nádej večnej radosti...“.
V tropári samotného sviatku sa píše, že pri svojom zosnutí neopustila svet, ale usnula k životu, lebo je Matkou života a svojimi modlitbami zbavuje od smrti naše duše. Ak sa zahľadíme na ikonu v česť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, vidíme Christa, ako prijíma dieťa ovinuté v plienkach, čo symbolizuje prijatie duše Bohorodičky ako malého dieťatka, ktorým bol aj On sám v betlehemských jasliach - symbol nevinnosti. Nebeské mocnosti, cherubíni, serafíni, anjeli, apoštoli, biskupi a ostatní sa prizerajú na tajomstvo „Uspénija- Zosnutia“ Matky Božej. Veľkosť sviatku je zahalená v rúšku veľkého, a možno aj nepochopiteľného zázraku. Ako spievame na večerni sviatku „Zvláštny zázrak!
tags: #modlitba #ku #klokocovskej #panny