Výklad začneme od Lekcionára na Veľkonočné trojdnie, ktoré predstavuje centrum liturgického roka, pričom v týchto svätých dňoch sa čítajú niektoré najdôležitejšie úryvky zo Starého i Nového zákona. Potom nasledujú zamyslenia na Veľkú noc a na Turíce; následne sa zameriame na nedele Veľkonočného obdobia. Ostatné príklady sú zvolené z cyklu Advent -Vianoce - Zjavenie Pána. Takýto postup vychádza z toho, čo pápež Benedikt XVI. nazýva „múdrou pedagogikou Cirkvi, ktorá hlása a počúva Sväté písmo v rytme liturgického roka“. Pápež pokračuje takto: „Ako stredobod všetkého tu žiari veľkonočné tajomstvo, v ktorom sa spájajú všetky tajomstvá Krista a dejín spásy, ktoré sa sviatostne sprítomňujú…“ (VD 52). Ponúkané návrhy nemajú za cieľ vyčerpať všetko, čo by bolo možné povedať ku konkrétnemu sláveniu, alebo vzhľadom na každý jednotlivý detail celého liturgického roka. Vo svetle centrálneho postavenia veľkonočného tajomstva sa ponúkajú usmernenia, ako možno zladiť konkrétne texty v určitej homílii. Model navrhovaný v uvedených príkladoch sa dá prispôsobiť na nedele Cezročného obdobia aj na iné príležitosti.
„Na Zelený štvrtok pri večernej omši spomienka na večeru, ktorá predchádzala východ z Egypta, vrhá osobitné svetlo na Kristov príklad, keď umyl apoštolom nohy, aj na Pavlove slová o ustanovení kresťanskej Veľkej noci v Eucharistii“ (OLM 99). Veľkonočné trojdnie začína vešperami, počas ktorých nám liturgia pripomína Pánovo ustanovenie Eucharistie. Ježiš vstúpil na cestu utrpenia slávením večere, ako to opisuje prvé čítanie: každé slovo a každý obraz odkazuje na to, čo sám Kristus anticipoval pri stolovaní - na jeho smrť ako nositeľku života.
Veľkonočné trojdnie
Zelený štvrtok
„Nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom. Ak je rodina menšia a nevládala by zjesť baránka, nech sa spojí so susedom…“ Zišli sme sa tu na jednom mieste mnohé rodiny a zaobstarali sme si baránka. „Baránok musí byť bezchybný, jednoročný samček.“ Naším bezchybným baránkom je sám Ježiš, Boží Baránok. „V predvečer ho celá izraelská pospolitosť obetuje.“ Keď počúvame tieto slová, chápeme, že my sme tá celá pospolitosť nového Izraela, ktorá sa zišla v podvečer; Ježiš dovolí, aby bol obetovaný, keď svoje telo a svoju krv dáva za nás. „Vezmú z jeho krvi a namažú ňou oboje verají a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť.
Odporúča sa jesť tento pokrm „s bedrami opásanými, sandálmi na nohách a palicou v ruke“ a „jesť rýchlo“. To je opis nášho života vo svete. Opásané bedrá naznačujú pripravenosť na odchod, no pripomínajú nám aj scénu s vyslaním apoštolov (mandatum), ktorú opisuje evanjelium tohto večera a gesto, ktoré nasleduje po homílii: sme pozvaní, aby sme sa dali do služby svetu ako pútnici, ktorých pravý domov nie je stadiaľto. A v tomto bode čítania, keď sa nám oznamuje, že máme jesť rýchlo ako ten, kto sa pripravuje na útek, Pán slávnostne ustanovuje sviatok: „Lebo je Pánova Pascha (Pánov prechod). V tú noc prejdem egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v Egypte […] Uvidím krv a obídem vás“.
Slávnostné ohlásenie Paschy sa končí posledným nariadením: „Tento deň bude pre vás pamätný… a budete ho sláviť po všetky veky“. Nielen vernosť tomuto prikázaniu udržuje od Ježišových čias Paschu v každej generácii i naďalej živou, ale aj naša vernosť jeho príkazu „toto robte na moju pamiatku“, udržuje každú nasledujúcu generáciu kresťanov v spojení s Ježišovou Paschou. A práve keď dospejeme k tomuto momentu, začíname tohoročné Veľkonočné trojdnie.
Veľký piatok
„Liturgické slávenie utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok vrcholí v čítaní pašií podľa Jána o umučení toho, ktorý sa v Knihe Izaiáša predstavuje ako Pánov sluha a ktorý sa skutočne stal jediným kňazom tým, že seba samého obetoval Otcovi“ (OLM 99). Úryvok z Izaiáša (Iz 52, 13 -53, 12) je jedným z textov Starého zákona, kde si kresťania po prvýkrát uvedomili, že proroci predpovedajú Kristovu smrť. Keď tento text spájame s Kristovým umučením, nasledujeme tým skutočne dávnu apoštolskú tradíciu, pretože tak to robil už Filip v rozhovore s etiópskym eunuchom (porov. Sk 8, 26 -40).
Zhromaždenie si je vedomé, z akého dôvodu sa každý deň spoločne schádza: pripomínať si Ježišovu smrť. Prorokove slová, takpovediac z Božieho pohľadu komentujú scénu, keď Ježiš visí na kríži. Sme pozvaní uvidieť slávu, ktorá je v kríži ukrytá: „Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny“. V Jánovom evanjeliu sám Ježiš pri rozličných príležitostiach hovoril o tom, že bude vyzdvihnutý.
Hneď po Otcových oslavných „úvodných slovách“ nasleduje vyjadrenie, ktoré im protirečí: týka sa agónie ukrižovania. Služobník je opísaný ako niekto, kto „sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí“. V Ježišovi nielenže večné Slovo prijalo naše ľudské telo, ale objalo aj smrť v jej najhroznejšej a najneľudskejšej podobe. „Rozoženie mnohé národy; králi pred ním zatvoria ústa“. Tieto slová opisujú dejiny sveta od onoho prvého Veľkého piatka až podnes: príbeh ukrižovania niektoré národy šokoval, a preto sa obrátili, no šokoval tiež iné, ktoré v dôsledku toho od neho odvrátili zrak.
Ďalej už nenasleduje Boží hlas, ale hlas proroka: „Kto uveril, čo sme hlásali?“ a pokračuje opisom podrobností vedúcich nás k ďalšej kontemplácii kríža, v ktorej sa umučenie spája s prechodom, utrpenie so slávou. Intenzita utrpenia je v ďalšom opisovaná s takou precíznosťou, že nám to umožňuje pochopiť, prečo bolo pre prvých kresťanov prirodzené čítať a interpretovať texty tohto druhu ako prorocké predpovede o Kristovi a tiež vytušiť slávu, ktorá je v nich ukrytá.
Prorok predpovedal aj Ježišov vnútorný postoj voči vlastnému umučeniu: „Týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie“. To všetko sú ohromujúce a prekvapivé veci. V skutočnosti sa nepriamo predpovedá aj zmŕtvychvstanie, keď prorok hovorí: „… keď dá svoj život za zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo“. Všetci veriaci sú týmto jeho potomstvom; jeho „dlhý život“ je večný život, ktorý mu Otec daruje, keď ho vzkriesi z mŕtvych.
Veľkonočná vigília
„Na Veľkonočnú vigíliu v noci je určených sedem čítaní zo Starého zákona, ktoré pripomínajú obdivuhodné Božie skutky v dejinách spásy a dve z Nového zákona: zvesť o vzkriesení podľa troch synoptických evanjelií a čítanie z apoštola Pavla o kresťanskom krste ako sviatosti Kristovho zmŕtvychvstania“ (OLM 99). Veľkonočná vigília, ako je to naznačené v Rímskom misáli, je „najdôležitejšou zo všetkých sviatkov“ (Vigilia paschalis, II. časť, Liturgia slova). Dlhé trvanie vigílie neumožňuje dlhý komentár k siedmim čítaniam zo Starého zákona, ale je dobré poznamenať, že zaujímajú ústredné postavenie, lebo sú reprezentatívnymi textami, ktoré ohlasujú podstatné časti teológie Starého zákona - od stvorenia cez Abrahámovu obetu, až po najdôležitejšie čítanie o úteku z Egypta. Štyri čítania, ktoré nasledujú, ohlasujú kľúčové témy prorokov.
V kontexte liturgie tejto noci nás Cirkev prostredníctvom spomínaných čítaní postupne privádza k vrcholnému okamihu v evanjeliovom príbehu o Pánovom zmŕtvychvstaní. Prostredníctvom iniciačných sviatostí, ktoré sa počas tejto vigílie slávia, sme ponorení do prúdu dejín spásy, ako nám to pripomína krásny text od sv. Pavla o krste. V túto noc jasne vidno spojenie medzi stvorením a novým životom v Kristovi; medzi historickým exodom a tým definitívnym exodom, ktorý predstavuje Kristovo veľkonočné tajomstvo a na ktorom sa vďaka krstu podieľajú všetci veriaci, medzi predpoveďami prorokov a ich uskutočnením v liturgickom slávení tajomstiev.
Modlitby, ktoré po každom čítaní nasledujú, ponúkajú veľmi bohatý zdroj, na základe ktorého možno pochopiť spojenie medzi témami Starého zákona a ich naplnením v Kristovom veľkonočnom tajomstve. Jednoducho a jasne totiž vyjadrujú hlboký kristologický a sviatostný význam starozákonných textov, lebo hovoria o stvorení, obete, exode, krste, Božom milosrdenstve, večnej zmluve, obmytí hriechov, vykúpení a živote v Kristovi. Kazateľovi môžu poslúžiť ako škola modlitby nielen pri príprave na Veľkonočnú vigíliu, ale aj počas roka, keď sa čítajú podobné texty, ako tejto noci. Ďalším užitočným zdrojom pri interpretovaní úryvkov z Písma je responzóriový žalm, ktorý nasleduje po každom zo siedmich čítaní, keďže ide o spevy pochádzajúce od kresťanov, ktorí zomreli s Kristom a ktorí sa teraz s ním podieľajú na jeho vzkriesenom živote.
Veľkonočné obdobie
„Na omšu vo dne je určené čítanie z Evanjelia podľa Jána o nájdení prázdneho hrobu. Možno však čítať aj evanjeliové texty z omše v noci, alebo tam, kde je večerná omša z Lukáša o zjavení učeníkom na ceste do Emauz. Prvé čítanie je zo Skutkov apoštolov, ktoré sa vo Veľkonočnom období berú namiesto čítania zo Starého zákona. Čítanie z apoštola Pavla sa vzťahuje na tajomstvo Veľkej noci, ktoré sa má prežívať v Cirkvi. Po Tretiu veľkonočnú nedeľu čítania z evanjelií rozprávajú o zjaveniach vzkrieseného Krista. Čítania o Dobrom pastierovi sú určené na Štvrtú veľkonočnú nedeľu. V piatu, šiestu a siedmu nedeľu sú výňatky z Pánovej reči a modlitby pri Poslednej večeri“ (OLM 99 - 100). Počas Svätého (Veľkého) týždňa a Veľkonočného obdobia má kazateľ, ktorý vychádza zo samotných biblických textov, opakovane príležitosť poukázať na Kristovo utrpenie, smrť a vzkriesenie ako na centrálny obsah Svätého písma.
Po prvé je to príležitosť poukázať najmä počas troch prvých nedieľ v tomto mimoriadnom období na rôzne aspekty lex credenti Cirkvi. Paragrafy Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré hovoria o zmŕtvychvstaní (KKC 638 - 658), v skutočnosti objasňujú mnohé z rozličných kľúčových biblických textov, ktoré sa čítajú vo veľkonočnom čase.Po druhé: na nedele vo Veľkonočnom období sa prvé čítanie nevyberá zo Starého zákona, ale zo Skutkov apoštolov. Mnohé úryvky hovoria o príkladoch apoštolského ohlasovania, z ktorých sa môžeme dozvedieť, ako sami apoštoli využívali Písma na ohlasovanie významu Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Ďalšie úryvky zasa hovoria o jej dôsledkoch Kristovej smrti a zmŕtvychvstania v živote kresťanského spoločenstva. Keď kazateľ vychádza z týchto textov, má v rukách základné a mocné nástroje. Vidí, ako apoštoli používali Písma na ohlasovanie Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, a koná rovnako, nielen vzhľadom na úryvok, ktorý práve rozoberá, ale aj po celý liturgický rok.
Po tretie: intenzívne obdobie Svätého týždňa s Veľkonočným trojdním, po ktorom nasleduje slávnostné päťdesiatdenné slávenie vrcholiace na Turíce, je pre kazateľa výnimočným časom na zdôrazňovanie spojenia medzi Písmom a Eucharistiou. Práve pri geste „lámania chleba“, ktoré nám pripomína Ježišovo úplné sebaobetovanie pri Poslednej večeri a potom na kríži, si učeníci uvedomili, ako im horelo srdce, keď im Pán otváral mysle, aby pochopili Písma. Aj dnes je pre pochopenie Písma potrebný podobný postup. Kazateľ sa pozorne snaží vysvetliť texty Písma, ale najhlbší význam toho, čo hovorí, sa ukáže až pri „lámaní chleba“ v samotnej liturgii, ak dokáže toto spojenie náležite vyzdvihnúť (porov. VD 54). Na význam takéhoto spojenia jasne poukázal pápež Benedikt XVI. „Z tohto rozprávania vyplýva, ako nás samotné Písmo usmerňuje k odhaleniu svojho nerozlučného spojenia s Eucharistiou. ,Preto treba mať vždy pred očami to, že Božie slovo, ktoré Cirkev v liturgii číta a zvestuje, vedie k obete zmluvy a hostine milosti, čiže k Eucharistii.‘ Slovo a Eucharistia patria tak intímne spolu, že nemožno pochopiť jedno bez druhého: Božie slovo sa stáva sviatostným telom v eucharistickej udalosti.
Po štvrté: počnúc Piatou veľkonočnou nedeľou sa dynamika biblických čítaní posúva od slávenia Pánovho zmŕtvychvstania k príprave vrcholu Veľkonočného obdobia, príchodu Ducha Svätého na Turíce. Fakt, že evanjeliové pasáže týchto nedieľ sú všetky úryvkami z Kristovej reči pri Poslednej večeri, odhaľuje ich hlboký eucharistický význam. Čítania a modlitby ponúkajú kazateľovi príležitosť vysvetliť úlohu Ducha Svätého v životnom putovaní Cirkvi.
Pomocou homílií, zahrnujúcich tieto princípy a perspektívy vyvstávajúce z Veľkonočného obdobia, bude kresťanský ľud pripravený sláviť sviatok Turíc. V ňom Boh Otec „vo svojom Slove, ktoré sa pre nás vtelilo, umrelo a vstalo z mŕtvych, zahŕňa nás svojimi požehnaniami a skrze toto Slovo vlieva do našich sŕdc Dar, ktorý obsahuje všetky dary Ducha Svätého“ (KKC 1082). Čítanie z tohto dňa prevzaté zo Skutkov apoštolov hovorí o samotnej udalosti Turíc, pokým evanjelium nám ponúka rozprávanie o tom, čo sa stalo večer na Veľkonočnú nedeľu. Zmŕtvychvstalý Pán dýchol na apoštolov a povedal: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20, 22). Veľká noc - to sú Turíce. Veľká noc už je darovaním Ducha Svätého. Turíce sú však presvedčivým zjavením sa Veľkej noci všetkým národom, pretože spájajú mnohé jazyky do novej reči, ktorej obsahom sú „veľké Božie diela“ (Sk 2, 11), ktoré sa prejavili a odhalili v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Pri slávení Eucharistie sa potom Cirkev modlí: „Prosíme ťa, nebeský Otče, daj, aby nám Duch Svätý pomáhal stále lepšie chápať tajomstvo tejto obety - a priviedol nás k plnému poznaniu pravdy podľa prisľúbenia Ježiša Krista“ (modlitba nad obetnými darmi). Pre veriacich sa účasť na svätom prijímaní v tento deň stáva ich turíčnou udalosťou. Pokým sa stavajú do zástupu pristupujúceho k prijatiu Pánovho tela a krvi, antifóna pred svätým prijímaním im do úst kladie verše zo Svätého písma, z rozprávania o Turícach a hovorí: „Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali ohlasovať veľké Božie skutky. Aleluja.“ Tieto verše sa uskutočňujú na veriacich, ktorí prijímajú Eucharistiu.
Ak Veľkonočné trojdnie a nasledujúcich päťdesiat dní predstavuje žiarivé centrum liturgického roka, potom Pôstne obdobie je časom, v ktorom sa myseľ a srdce kresťanského ľudu pripravuje na dôstojné slávenie týchto dní. V tejto dobe prebieha tiež posledná fáza prípravy katechumenov, ktorí budú pokrstení na Veľkonočnú vigíliu. Ich cesta musí byť sprevádzaná vierou, modlitbou a svedectvom celého cirkevného spoločenstva. Biblické čítania Pôstneho obdobia nachádzajú svoj najhlbší význam vo vzťahu k veľkonočnému tajomstvu, na ktoré nás pripravujú. Preto nám ponúkajú dobrú príležitosť nato, aby sme uviedli do praxe základný princíp predstavený v tomto dokumente...
| Obdobie | Dôležité udalosti | Biblické čítania | Dôraz |
|---|---|---|---|
| Veľkonočné trojdnie | Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočná vigília | Starý a Nový zákon | Utrpenie, smrť a vzkriesenie Krista |
| Veľkonočné obdobie | Zjavenia vzkrieseného Krista, Turíce | Skutky apoštolov, Evanjeliá | Význam smrti a zmŕtvychvstania, príchod Ducha Svätého |
| Pôstne obdobie | Príprava na Veľkú noc | Biblické čítania | Príprava srdca a mysle na slávenie Veľkej noci |
Veľkonočné trojdnie