Náboženstvo a tradície na Slovensku: Svätá omša, Vianoce a Veľká noc

Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, má hlboko zakorenené náboženské tradície. Medzi najvýznamnejšie patria zvyklosti spojené s kresťanskými sviatkami, ako sú Vianoce a Veľká noc, ako aj praktiky rôznych cirkví, vrátane katolíckej a evanjelickej.

V kontexte náboženského života na Slovensku je dôležité rozlišovať medzi terminológiou používanou jednotlivými cirkvami. Napríklad, v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa namiesto termínu "svätá omša" používa termín "služby Božie".

Predstavitelia Evanjelickej cirkvi boli významnými dejateľmi v histórii nielen našej cirkvi, ale celého Slovenska: či už Štefánik, Hurban, Štúr, Podjavorinská, Hviezdoslav, Rázus, Rázusová-Martáková, Hollý, v nedávnej histórii Dubček, Sarvaš….

Je dôležité vážiť si hodnoty, ktoré nám zanechali naši predkovia, a preto je našou povinnosťou zachovávať ich a odovzdávať generáciám, ktoré prídu po nás.

Svätá omša a liturgia

Liturgia je obeta sv. omše, a tak malo byť u každého katolíka. Poznanie, že katolícka Cirkev je v kríze, hľadanie príčin tejto krízy a hľadanie riešenia ako sa z tejto krízy dostať, privádzajú obhajcov tradície k tradičnej liturgii, nielen ako k zaručenému prostriedku spásy, ale aj ako k prostriedku, ktorý sa počas stáročí osvedčil pri riešení kríz v Cirkvi.

Kým tu budú obhajcovia katolíckej tradície, a oni tu budú, o tom nech nikto nepochybuje, tak ospalý svet slovenského prehliadania problémov, mnohým taký drahý, sa už nikdy nevráti. A nezmenia na tom nič ani zavádzania a osočovania.

Tradičná omša na jednej strane veľmi vyzdvihuje a bráni úlohu sviatostného kňazstva, úradu, liturgického činiteľa a na strane druhej potláča úlohu osobnosti kňaza, ktorá nie je pri omši dôležitá.

Je poľutovaniahodné, že mladšie generácie katolíkov, ktorí sa snažia prehĺbiť svoju vieru, sú vtiahnutí do tohto víru toxického, tradičného radikalizmu.

Na Slovensku je viac ako tisíc farností rímskokatolíckej cirkvi. Predstaviteľom cirkvi v obci je farár alebo správca farnosti, na čele diecézy stojí biskup, na čele arcidécézy stojí arcibiskup. Najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi je rímsky biskup, pápež, sídliaci v Ríme.

Základným prameňom poznania a viery je pre rímskokatolícke náboženstvo Biblia alebo Sväté Písmo a Tradícia - pravdy viery odovzdávané ústnym podaním. Katolícka cirkev sa v záležitostiach cirkevného života riadi cirkevným právom, ktoré je ustanovené v Kódexe kánonického práva.

Bohoslužby, sväté omše, sa konajú každý deň. Nedeľa sa považuje za sviatok a veriaci katolíckej cirkvi majú povinnosť zúčastniť sa svätej omše. Okrem nedele je niekoľko prikázaných sviatkov, kedy sú veriaci povinní zúčastniť sa bohoslužieb.

Veriaci katolíckej cirkvi svoju vieru viditeľne praktizujú. Veľa ľudí prichádza do kostolov a zhromažďuje sa na pútnických miestach, kde sa pravidelne konajú púte. Takýmito pútnickými miestami sú na Slovensku napr. Šaštín, Topoľčianky, Topoľčany alebo Nitra.

Vianoce

Vianoce sú kresťanskými sviatkami, ktoré pripomínajú narodenie Pána Ježiša. V katolíckom náboženstve vianočným sviatkom predchádza príprava. Obdobie prípravy sa nazýva Advent. Advent sa začína adventnou nedeľou, je štvrtá pred Sviatkom narodenia, ktorý je vždy 25.12. Advent trvá štyri nedele a každú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka na adventných vencoch v kostoloch.

Počas prípravy na tieto kresťanské sviatky sa veriaci snažia robiť dobré skutky, majú sa zamýšľať nad svojím životom, vykonať svätú spoveď, aby sa aj po duchovnej stránke pripravili na Ježišovo narodenie. Samotné slávenie Ježišovho narodenia začína na Slovensku v domácnostiach štedrou večerou 24.12., v kostoloch polnočnou svätou omšou. Na druhý deň, 25. 12., sa slávia sväté omše. Tento deň je pre katolíkov prikázaným sviatkom Narodenia Pána. Ďalší deň, 26.12., je druhý sviatok vianočný. Vianočné sviatky končia 6.1., na prikázaný sviatok Zjavenia Pána, Troch Kráľov.

Veľká noc

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom. Dátum sa mení každý rok, určuje sa podľa splnu mesiaca. Veľká noc sa začína po prvom splne, ktorý nasleduje po jarnom slnovrate. Aktuálny dátum Veľkej noci je na Slovensku vyznačený v každom kalendári.

Samotnému kresťanskému sviatku predchádza príprava, podobne ako je to pri Vianociach. Príprava je obdobím pôstu trvajúcim 40 dní. Obdobie pôstu sa začína prísnym pôstnym dňom, ktorý sa nazýva Popolcová streda. V tento deň sú dospelí veriaci viazaní pôstom, môžu sa raz najesť a dvakrát si zajesť, nejedia sa mäsité pokrmy. Od pôstu sú oslobodení starí, chorí a deti. Rovnaký pôst je na Veľký piatok, v deň Kristovho umučenia.

Veľká noc začína Veľkým piatkom, v tento deň sa nekonajú sväté omše, pripomína sa ukrižovanie Krista. Spievajú sa pašie, spievané evanjelium o ukrižovaní. V sobotu večer sa začína sláviť Kristovo vzkriesenie. Rozoznejú sa zvony na znak, že Kristus vstal zmŕtvych. Nedeľa je prikázaným kresťanským sviatkom zmŕtvychvstania, nazýva sa Veľkonočná nedeľa.

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva.

Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo.

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách slávi sa v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka.

Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.

Vajíčka majú svoj symbolický význam - predstavujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života.

Dnes zvykneme za obliatie a vyšibanie chlapcom dávať výslužku v podobe čokoládových vajíčok či iných čokoládových dobrôt, stužku na korbáč, ale aj peniaze.

Posledné roky sa veľa diskutuje o tom, či je vhodné dávať šibačom ako výslužku peniaze. Niektoré rodiny vnímajú peniaze ako súčasť tradičného odmeňujúceho rituálu, kým iné ho považujú za komercializáciu tradičných sviatkov.

Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu. Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený.

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku.

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.

Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti.

Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou.

Veľkonočná nedeľa (v tomto roku 8. apríla)V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny.

Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 27. mája.

Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky pozná takmer každý jeden z nás... Ale poznáte aj iné názvy tohto obdobia? A čo tak konkrétne dni? Viete ako trávia tieto dni iné národy?

Keď sa dnešný moderný človek snaží vyložiť tieto sviatky, vychádza hlavne z kresťanskej viery, ktorá poskytuje čitateľovi určité spektrum informácií. Dávni Nomádi spájajú tieto sviatky so svätením jari. Nomádi dokonca používali krv baránka na tvorenie ochranných kruhov, kde verili, že práve táto mocná sila ich ochráni pred neznámym.

U pôvodných starých Slovanov a príchodom kresťanstva dochádza k tomu, že mnohé sviatky sa prenášajú do kresťanstva. Slovania počas dnešných sviatkov hlavne vítali návrat jari. Lúčili sa so zimou, ktorá predávala žezlo prichádzajúcej jari.

Dochované poznatky jasne hovoria, že naši predkovia v týchto časoch chodili na hroby svojich zosnulých, kde jedli a spoločne trávili s nimi čas (teda s dušami zosnulých).

Veľká noc je silne prepojená so starými, ešte predkresťanskými tradíciami. Zvláštnosťou je, že zatiaľ čo Slovania oslavovali príchod jari, teda prebúdzanie sa zeme a tešili sa novému začiatku, tak naopak v dnešnej dobe vnímame tieto dni ako čas utrpenia, smrti a znovu vzkriesenia Ježiša Krista.

Ako už dnes vieme, podstúpením takéhoto pôstu dochádza k silnej očiste organizmu, detoxikácii a naštartovaniu tela. Môžeme skonštatovať, že počas týchto dní dochádza k zrodeniu a príchodu nového, plodnosti a prebúdzaniu živého potom, ako zem spala zimným spánkom. Po celom svete u mnohých národov dokážeme pospájať jednotlivé pramene, ktoré nás vedú k prapôvodnému celku.

Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj pod týmito názvami môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkej pozornosti a úcty v mnohých iných krajinách sveta.

Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním.

V tomto dni sa venujeme hlavne oddychu, pokoju a duchovnému rozvoju vlastnej osobnosti. Vyznačoval sa pôstom a veľkou striedmosťou. V tento pradávny deň sa navštevovali hroby zosnulých a zanechávali sa im rôzne dary a potraviny.

Muži majú vhodný čas na siatie, sadanie a práce vonku. V každom dome varia dievčatá vajíčka, následne ich zdobia. Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií. Mládenci zase pletú korbáče z prútov bielej vŕby, ktorá rastie pri vodných tokoch.

Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť.

Mladí chlapci chodia po dedine so šibákom či korbáčom šibať mladé dievčatá a oblievať ich studenou vodou, aby boli krásne a zdravé počas celého roka a odplašili tak od seba všetko staré a zlé. Práve vodou sa od tohto všetkého očistili. Dievčatá mládencov pohostia, nakoľko každý mládenec išiel navštíviť dievku, ktorá sa mu páčila a mal o ňu záujem.

V kresťanskom ponímaní sa popol zo spálených minuloročných bahniatok používa pri omši, kedy sa veriacim kreslí na čelo popolom znak kríža. V cirkvi sa v tento deň koná zmierenie kajúcnikov s Bohom. Biskup im poskytne rozhrešenie a prijme ich do spoločenstva veriacich.

Kresťania si pripomínajú krížovú cestu, utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Ježišovo telo bolo uložené do hrobu. Oslava prekonania smrti Ježišom Kristom a jeho následné nanebovstúpenie.

Slávenie zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku udalostí prvého dňa po sobote.

Výpočet dátumu býva od 22. marca do 25 apríla. Slávi sa v prvú nedeľu po prvom splne, teda po jarnej rovnodennosti.

Prinášame pár tradičných veľkonočných vinšov, ktoré ľahko naučíte aj najmenších vinšovníkov. Tradičné veľkonočné pranostiky v sebe ukrývajú zabudnuté múdrosti starých mám.

Symboly Veľkej Noci:

• Baránok - Pripisujeme mu nevinnosť, ale i boj so zlom. Je to typický symbol Veľkej noci.
• Sviečka - Symbol vnútorného svetla človeka, nádeje, ale i večného, teda posmrtného života. V ľudových poverách sa sviečka spája s trvaním života, teda jeho dĺžkou. Má očistnú a ochrannú moc.
• Oheň - Jedným zo základných elementov prírody, predstaviteľom, či nosičom energie, sily a odhodlania. Symbol víťazstva nad temnotou a smrťou.
• Voda - Taktiež jedným zo štyroch základných živlov prírody.
• Zajačik - Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti.
• Kríž - Tento symbol je veľmi starý, poznali ho už staroveké národy. Symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského.
• Bahniatka - vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari už po stáročia. Tento symbol bol zaužívaný hlavne u slovanských a európskych národov. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti.
• Vajíčka sú bežne dostupnými potravinami, pričom z ich škrupín sa na jar vyrábajú rôzne okrasné kraslice.

Veľkonočné tradície vo svete:

• Francúzsko: Vo Francúzsku sa hovorí, že bez vidličky ani na krok! Tento zvyk pochádza z obdobia vlády Napoleona, ktorý putoval so svojím vojskom cez Francúzsko.
• Rakúsko: Má vo zvyku pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
• Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade je zvyklosťou u Švajčiarov.
• Ukrajina a Maďarsko: Pre Ukrajinu, ale i Maďarsko sú typické podobné tradície ako sú tie na Slovensku. Tieto národy majú veľmi veľa spoločného, teda môžeme povedať, že vychádzajú z rovnakého prameňa.
• Česko: V Česku sú podobné tradície ako u nás na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
• Austrália: Zaujímavosťou Austrálie je to, že majú veľkonočného Bilbyho a nie zajaca ako iné národy. Je to vačkovec, ktorý je v krajine zákonom chránený. Preto si tento sviatok veľmi vážia.

Sviatky vo všeobecnosti mali veľmi vzdelávací a etický zmysel. Dochádzalo k cteniu si kultúrnych hodnôt, starodávnych tradícií. Učilo sa pokore, skromnosti, vďake a akejsi bohabojnosti a rešpektovaniu okolitej krajiny, teda prírody samotnej.

Obrázok: Ilustračná fotografia Veľkej noci. Zdroj: zalesactvo.sk

Obrázok: Krashenki Paskha. Zdroj: myslo.ru

Obrázok: Veľkonočné vajíčka. Zdroj: modrykonik.sk

Obrázok: Veľkonočná oblievačka v Hrubé Vrbce, 4. apríla 2021. Zdroj: Profimedia

tags: #religia #slovakia #svata #omsa