Egyptské náboženstvo, jeden z najkomplikovanejších systémov starovekého sveta, prešlo zložitým vývojom. Počas celej egyptskej histórie existovalo viacero kultov, ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Tento proces, nazývaný synkretizmus, sa týkal spájania bohov a ich atribútov. V najstarších dobách mal každý kraj svojich miestnych bohov, uctievaných v podobe zvierat, rastlín, stromov alebo predmetov.
Medzi najvýznamnejších bohov starovekého Egypta patril Atum, heliopolisý hlavný boh a stvoriteľ sveta. Pôvodne zobrazovaný ako obelisk, neskôr nadobudol podobu človeka s dvojitou korunou kráľa Horného a Dolného Egypta. Podľa legiend mal dve deti: Šua a Tefnut. Jeho kult bol uctievaný v každej dobe egyptských dejín a neskôr bol spájaný s bohom slnka Reom ako jeho odpoludňajšia časť.
Hieroglyfické zobrazenie Atuma
V héliopolskej kozmogónii vystupuje Atum ako vládca bohov a praotec ďalších generácií božstiev. Znázorňovaný bol ako panovník na tróne, menej často v podobe hada alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), kde bol uložený jeho fetiš, kameň pyramídového tvaru nazývaný benben.
Atum splodil Šua (boha vzduchu) a Tefnut (bohyňu vody a vlhkosti). Šu bol boh vzduchu, svetla a nositeľ neba. Údajne ho Atum stvoril tak, že ho vyfúkol zo svojho nosa. Mal tri deti: Geba, Heha a Nut. Bol darcom životodarnej hmoty, ktorej sa ľudia zmocňujú dýchaním. Pomáhal Reovi plaviť sa na slnečnej lodi po oblohe.
Šu drží bohyňu Nut
Tefnut, bohyňa vody a vlhkosti, vznikla tak, že ju Atum vypľul ako slinu zo svojich úst. Bola zobrazovaná ako levica, ktorá splývala s kobrou a preto mohla chrliť horiace plamene. Pomáhala svojmu manželovi Šuovi ochraňovať Rea na jeho každodennej ceste.
Geb, boh Zeme, zosobňoval Zem ako kotúč, ktorý pláva na vesmírnych vodách boha Nuna. So svojou manželkou Nut mal štyri deti: Usira, Eset, Nebthet a Sutecha. Tešil sa úcte všetkých ľudí a bol považovaný za ochrancu pred hadmi a škorpiónmi.
Nut, bohyňa neba, jej telo vytvára oblúk nebeskej klenby. Uctievali ju ako svoju ochrankyňu počas života i po smrti. Zobrazovali ju v ľudskej podobe ako zosobnenú nebeskú klenbu, ktorá sa špičkami prstov na rukách a na nohách dotýka Zeme.
Z Geba a Nut vzišli ďalší významní bohovia:
- Usire (Osiris) - Boh mŕtvych a vládca podsvetia, pán večnosti. So svojou manželkou Eset mal jedného syna Hora. Zosobňoval sily prírody, ktoré sú príčinou večného kolobehu jej umierania a opätovného vzkriesenia. Jeho kult bol veľmi oslavovaný a uctievaný v celých dejinách Egypta. Bol zobrazovaný ako človek s nerozčleneným telom (pripomínal múmiu), na hlave mal hornoegyptskú bielu korunu lemovanú čiernymi pštrosími perami.
- Eset (Isis) - Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov, manželka Usira. Sú jej pripisované mnohé funkcie, napríklad ochrankyňa mŕtvych, patrónka žien. Na zobrazeniach má čiapku v podobe supice, alebo jednoduchú šatku stiahnutú stuhou.
- Sutech (Seth) - Boh púšte, búrok a mora. Jeho manželkou bola Nebthet. Bol považovaný za zlého boha. Podľa legiend útočil na chrámy iných bohov, ktorý ho stále porazili a tak si svoju zlosť vylieval na ľuďoch. Ľudí pred ním chránili kňazi a stále museli proti Sutechovi bojovať. Bol považovaný za ochrancu egyptského kráľa, chránil ho fyzicky i magicky. Privolával ničivé vetry a piesočné búrky, ale ľuďom dával aj kovy a najmä meď. Ochraňoval Egypt pred nepriateľmi. Postupne jeho kult zanikol a jeho meno bolo používané len v kliatbach. Bol zobrazovaný ako štíhly muž s rukami v bojovom, alebo výhražnom geste.
- Nebthet (Nephthys) - Ochranná bohyňa mŕtvych. Mala jedného syna Anupa, ktorý v podobe šakala ochraňoval mŕtvych a pohrebiská. Nemala osobitný kult a uctievali ju len s ostatnými bohmi Devätora.
Okrem týchto bohov existovali aj ďalší významní bohovia, ako napríklad:
- Thovt (Thoth) - Boh múdrosti a učenosti, zákonov a ustanovení, písma a reči, lekárstva a čarodejníctva, Veľký boh neba, podsvetia stelesnený v Mesiaci. Považoval sa za vynálezcu slov, ktorý obdaroval ľudí rečou a odlíšil ich tak od zvierat. Vynašiel aj počítanie a meranie, kalendár a množstvo iných užitočných vynálezov.
- Hor (Horus) - Boh Slnka, neba, svetla božský vládca Egypta. So svojou manželkou Hathor mal štyroch synov: Hapiho, Duamutefa, Amseta, Kebehsenufa. Podľa oficiálneho učenia všade a pri všetkom ochraňoval Egyptského kráľa. Ochraňoval aj hranice Egypta pred nepriateľmi.
- Nun - Boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet, Stvoriteľ sveta a Otec bohov. Bol považovaný za zdroj všetkého, čo existovalo za akúsi prahmotu a prasilu. Egypťania si predstavovali Zem ako plochý kotúč, čo pláva v Nunovom pravodstve. Hoci bol uznávaný po celom Egypte, nestavali sa mu chrámy ani sa mu nepreukazovali žiadne osobitné pocty. Jeho vyobrazenia sú len ojedinelé.
- Amon - Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov. Postupne bol spájaný a stotožňovaný s mnohými bohmi a preberal aj ich funkcie. Pôvodne bol bohom vzduchu, neskôr aj bohom slnka a postupne priberal aj množstvo iných funkcií. Jeho vyobrazení sa zachovalo neuveriteľné množstvo. Bolo mu zasvätené neuveriteľné množstvo chrámov.
- Ptah - Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí. Patril medzi najvyššie postavených Egyptských bohov. Všeobecne bol považovaný za stvoriteľa sveta. Postupom času splýval z inými bohmi, ale jeho kult mal stále významné postavenie v celom Egypte, ba aj v Egyptských kolóniách. Bol zobrazovaný v ľudskej podobe a s holou hlavou v priliehavom rúchu, takže pripomínal múmiu.
Faraón bol predstaviteľom boha na Zemi. Podľa mytológie mu bola vláda udelená najvyšším božstvom, ktoré ako prvé vládlo Zemi. Faraón bol stotožňovaný s viacerými božstvami, najčastejšie s Hórom a Usirom, ale tiež s Re, Amonom, niekedy aj so Sutechom.
Egypťania kládli dôraz na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. Najdôležitejšia bola cesta mŕtveho do podsvetia, ktoré bolo často umiestňované pod zem, ale tiež v nebi.
Váženie srdca v podsvetí
Duša zosnulého musela prejsť vážením a iniciačným rituálom. Duša mala byť položená na váhy, na ktorých druhej strane bolo pštrosie pero. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako akýsi návod. Do hrobky sa tiež prikladali figúrky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť ako príbytok pre ducha.
Staroveký Egypt bol fascinujúcou civilizáciou s bohatou mytológiou a náboženstvom. Bohovia zohrávali kľúčovú úlohu v živote starovekých Egypťanov a ich príbehy nám dodnes odhaľujú hodnoty a presvedčenia tejto pozoruhodnej kultúry.