Banská Bystrica, malebné stredoslovenské mesto pri rieke Hron, sa pýši bohatou históriou a mnohými prívlastkami. Jednou z ulíc, ktorá je s ňou neodmysliteľne spojená, je Lazovná ulica. Táto ulica, hoci na prvý pohľad nevzbudzuje nadšenie, ukrýva v sebe príbehy významných osobností slovenskej literatúry a kultúry. Na konci ulice sa nachádza areál Evanjelickej cirkvi s kostolom a farským úradom, za ktorým sa rozprestiera cintorín. Práve história a význam Evanjelického kostola na Lazovnej ulici sú predmetom tohto článku.
Evanjelický kostol na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici je jedným z významných kostolov evanjelickej cirkvi v tomto meste. Kostol bol postavený v 18. storočí a jeho vznik súvisí s rozvojom evanjelickej komunity v Banskej Bystrici. Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb.
História a Výstavba Kostola
Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný, drevený kostol, postavený podľa artikúl, v druhej polovici 17. storočia. Artikulárny kostol bol postavený za vtedajšou Lazovnou bránou. Na jeho stavbu bolo použité dubové drevo a žiadny kovový klinec. Kostol, s pôdorysom v tvare kríža, stál približne 15 metrov severozápadne od súčasného kostola.
O výstavbe nového chrámu z pevného materiálu sa rozhodlo v roku 1799. Nový kostol bol postavený v rokoch 1803 - 1807, nemal však vežu, oltár bol len provizórny a ešte dlho v ňom chýbal organ. Ten mal zhotoviť majster Michal Podkonický a hotový odovzdať už v roku 1805. No organ ešte nebol hotový ani v roku 1811. Kostol sa nového organu dočkal až po zdĺhavých súdnych prieťahoch. Nakoniec pre kostol zhotovil majster Podkonický organ, pozostávajúci z 20 obmien, 1208 píšťal a troch mechov. Už o necelých 20 rokov ho však nahradil novučičký organ od sliezskej firmy „Bratia Riegerovci“.
Obraz na hlavný oltár, ktorý namaľoval pruský maliar Daege, daroval kostolu pruský kráľ Fridrich Wilhem IV. Ten bol zavesený na nové miesto. Hlavný oltár umiestnili oproti hlavnému vchodu. Vyhotovený je z bielo-modrého žilkovaného mramoru s pobronzovanými podstavcami. Od interiéru je oddelený želenou ozdobnou ohrádkou. Nad oltárnym stolom visí obraz „Večere Pánovej“. Hlavný obraz, lemovaný pozlátenými korintskými stĺpmi, znázorňuje „Krista požehnávajúceho kalich“.
V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová, mramorová kazateľnica so zláteným mramorovým prístreškom. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vymenili celú strešnú krytinu, ktorú pre cirkev darovalo mesto. Zároveň sa až do školy a na faru dala vybudovať nová kanalizácia a vodovod a vydláždil sa priestor okolo kostola. Generálna oprava celého kostola sa uskutočnila v roku 1906. Podieľal sa na nej aj maliar Dominik Skutecký.
Za evanjelickým kostolom sa nachádza evanjelický cintorín, ktorý bol založený v 18. storočí. Budova fary bola postavená v roku 1715. V minulosti bola centrom čulého vzdelaneckého života. Žili a pôsobili tu takí velikáni ako Karol Kuzmány, Martin Rázus, či Matej Bel.
Významné Osobnosti na Lazovnej Ulici
Lazovná ulica bola domovom pre mnohé významné osobnosti slovenskej literatúry a kultúry. Ich koncentrácia na metre štvorcové v priebehu storočí bola naozaj pozoruhodná.
- Ján Kollár: Tvorca Slávy dcery strávil v Banskej Bystrici dva šťastné roky na tunajšom evanjelickom lýceu.
- Karol Kuzmány: V rokoch 1832-49 sa evanjelická fara stala domovom pre básnika, spisovateľa a národného dejateľa. Vydával časopis Hronka a v revolučnom roku 1848 vyslovil v mene sedliactva vďaku za uzákonené práva a slobody.
- Ľudovít Štúr: Jeden z vodcov slovenských dobrovoľníkov predniesol 5. februára 1849 plamennú reč v zasadacej sieni župného úradu v Lazovnej ulici č. 9.
- Božena Němcová: V 50. rokoch 19. storočia niekoľkokrát navštívila mesto a prechodný domov jej poskytoval mešťanosta Michal Rárus.
- Ján Botto: Na ostatných desať rokov života (1870 - 1881) sa usadil v bočnom trakte domu č. 11.
- Izidor Žiak Somolický: Básnik a novinár, duša kultúrneho diania v meste, mu poskytol príbytok národne orientovaný notár Andrej Hanzlík.
- Ján Poničan: Básnik, ktorého si roku 1912 osvojil bezdetný strýko, študoval na tunajšom gymnáziu.
- Peter Karvaš: Dramatik a spisovateľ chodil ako žiak do židovskej školy, ktorá sídlila v dome č. 6.
- Ján Števček: Univerzitný profesor a literárny vedec, dokladá to pamätná tabuľa.
- Viliam Figuš Bystrý: Hudobný skladateľ.
- Matej Bel: Významný polyhistor a evanjelický farár.
- Martin Rázus: Významný slovenský spisovateľ a politik, ktorého pohreb prechádzal Lazovnou ulicou.
História evanjelického kostola v Trnave
Noc Kostolov
Po Noci múzeí a galérií prichádza Noc kostolov. Pätnásty ročník tohto medzinárodného podujatia sa uskutoční v piatok 23. mája aj v kostoloch v Banskej Bystrici a Zvolene. Noc kostolov jedinečnou formou spája duchovnú, kultúrnu a spoločenskú komunitu. Na Noc kostolov v Banskej Bystrici pozývajú Evanjelický kostol (Lazovná ul.) a Katedrála sv. Františka Xaverského (Nám. SNP). Vo Zvolene sú to Kostol sv. Trojice a Kostol sv.
Projekt Noc kostolov vznikol v roku 1995 vo Frankfurte nad Mohanom a postupne sa rozšíril aj do ďalších miest v Nemecku. V roku 2005 sa dostalo do Rakúska a potom aj do ďalších krajín Európy.
Evanjelický kostol na Lazovnej ulici slúži ako miesto bohoslužieb pre evanjelickú komunitu v Banskej Bystrici. Okrem pravidelných bohoslužieb sa v ňom konajú aj rôzne kultúrne a spoločenské akcie, ako sú koncerty, prednášky či výstavy. Kostol sa nachádza v blízkosti historického centra Banskej Bystrice, kde sú aj ďalšie významné historické a kultúrne pamiatky, ako je napríklad Námestie SNP, Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského či Múzeum SNP.
tags: #evanielicky #kostol #lazovna #banska #bystrica