V priebehu storočí sa uctievanie sviatostí vyvíjalo a menilo, pričom si zachovalo svoj hlboký duchovný význam. Tento článok sa zameriava na historický kontext uctievania sviatostí, s dôrazom na úlohu relikvií a svätých, ako aj na rôzne formy zbožnosti a ľudovej religiozity, ktoré obklopovali sviatostný život Cirkvi.
Úcta k relikviám a svätým
Cirkev si počas stáročí vždy uctievala pozostatky mučeníkov a svätých. Dialo sa to už od mučeníka sv. Polykarpa v polovici 2. storočia. Uctievanie ostatkov svätých je výslovne vnímané už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi roku Pána 156. Svätý Augustín († 430) a svätý Gregor Veľký († 604) učili podobne. Gregor vyhlásil, že pozostatky svätých môžu spôsobiť zázraky.
„Kult svätých zaznamenal svoj vrchol najmä medzi 8. a 12. storočím“. Od karolínskej doby, každý posvätený oltár v kostole musel obsahovať relikvie svätých, pretože oltár symbolizuje Krista a relikvie stelesňujú vieru v konečné vzkriesenie. Táto prax pretrvala až dodnes.
„Treba zachovať zvyk vložiť do oltára, čo sa má posvätiť, relikvie svätých, i nemučeníkov.“ (Všeobecný úvod k Rímskemu misálu, čl. 266.) Zaužívali sa púte na miesta, kde sa uctievali svätí a kde boli ich telesné pozostatky.
Druhy relikvií
Existujú rôzne druhy relikvií, ktoré sa rozdeľujú do troch tried:
- Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie): fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. časti kríža, tŕňová koruna a pod.).
- Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne relikvie): predmety, ktoré sa dotýkali tela svätca (napr. jeho odev).
- Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna): je zväčša posvätená vec (napr. medaila, ruženec), ktorá sa dotkla relikvie svätého.
Relikvie sú k verejnej úcte najčastejšie pripravované biskupmi alebo rehoľnými rádmi, ktorí ich vkladajú do striebornej alebo bronzovej nádobky nazývanej thecca. Každá takáto relikvia musí mať svoj dokument o pravosti. Popis relikvie býva najčastejšie v latinskej fráze. Nachádza sa na samotnej relikvii aj na jej certifikáte.
Prečo si katolíci uchovávajú relikvie? | Ready Reasons | Joe Heschmeyer
Úcta k telu po smrti v rôznych kultúrach
Od čias vzniku sveta človek praktizoval náboženstvo a niektorí z ich lídrov sa stavali do úlohy božích vyvolených, neraz i do role vteleného Boha. Bolo tak za čias pred Kristom i v čase nášho letopočtu. Hádam najznámejšími božskými bytosťami boli egyptskí vládcovia. Kto by nepoznal pyramídy, hrobky panovníkov, ich sarkofágy a umenie egyptských balzamovačov.
Kvôli tomu aby sa telo nerozkladalo, museli vyňať všetky vnútorné orgány. Herodotos opisuje tri spôsoby mumifikovania, ktoré vychádzali z ekonomických možností rodiny pozostalého. Telesné dutiny vypĺňali aj pilinami, pieskom, látkami. Telá obalené v obvínadlách zdobili maľbou, pokrývali kartonážou s náboženskými motívmi, posmrtnými maskami a podobne. Mumifikovanie si mohli v starovekom Egypte dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva. Prevažná väčšina ľudí sa pochovávala do jednoduchých jám v zemi.
Sviatky a pôsty
V kontexte cirkevných sviatkov a pôstov, história zaznamenáva rôzne spôsoby a obdobia, kedy boli tieto praktiky dodržiavané. Tieto sviatky a pôsty mali a majú hlboký význam pre veriacich, ktorí si tak pripomínajú dôležité udalosti a obdobia v kresťanskej histórii.
Cirkevné dejiny a ich význam
Dôležitosť cirkevných dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo. Ani svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť.
Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi.
Ľudová zbožnosť a liturgia
„Katechéza má brať do úvahy nielen liturgiu sviatostí a svätenín, ale aj formy zbožnosti veriacich a ľudovú nábožnosť. Náboženské cítenie kresťanského ľudu si vždy našlo prejav v rozmanitých formách zbožnosti, ktoré obklopujú sviatostný život Cirkvi, ako je uctievanie relikvií, návštevy svätýň, púte, procesie, krížová cesta, náboženské tance, ruženec, medaily atď. Tieto prejavy sú predĺžením liturgického života Cirkvi, ale ho nenahrádzajú. Je potrebná pastoračná rozvážnosť, aby sa udržiavala a podporovala ľudová nábožnosť a, ak treba, aby sa očistilo a napravilo náboženské cítenie, ktoré stojí v pozadí týchto pobožností, a aby sa prehlbovalo poznanie Kristovho tajomstva. Vykonávanie pobožností je podriadené starostlivosti a úsudku biskupov a všeobecným cirkevným predpisom“ (čl. 1674-1676).
Relikvie na Slovensku
RKC na Slovensku uchováva takto uložené srdce napríklad v Malackách. Ako povedal Mgr. Martin Macejka, nachádza sa tu napríklad telo Mikuláša 5, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave.
Ako povedal historik z MCK Malacky Mgr. Pavol Vrablec, PhD., v dostupnej literatúre sa uvádza, že Pavol 4 chcel, aby jeho srdce bolo uložené v Malackách, pretože má k tomuto mestu blízky vzťah. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von.,“ vysvetľuje legendu Mgr. P. Vrablec, PhD., podľa ktorého je veľká škoda, že práve legendárne srdce sa stratilo. Dnes poznáme iba zápis z roku 1830, ktorý uvádza, že srdcia boli dve a počas prestavby boli odvezené do tunajšieho kaštieľa, no naspäť sa vrátilo len jedno.
V každom prípade môžeme konštatovať, že od nepamäti si človek chce zaistiť čo najlepší prechod do večnosti a tomu podriadi každú svoju snahu. Keďže jediné čo má je vlastné telo, snaží sa ho uchovať čo najdokonalejšie aj po smrti. Čím vyššie postavenie v spoločenstve zastával, tým okázalejší spôsob. Pravdu by však mal každý hľadať u toho, ktorý Pravdou je.
Zoznam svätých a blahoslavených
Zoznam niektorých svätých a blahoslavených:
- bl. Titus Zeman, kňaz - 8. január
- sv. Ján Bosco, kňaz - 31. január
- sv. Gemma Galgani, panna - 11. apríl
- sv. Florián, mučeník a sv. Peter Veronský, inkvizítor, mučeník - 4. máj - Sv. Florián - patrón hasičov, hrnčiarov, debnárov, peciarov, kominárov, kováčov, mydlárov, vinohradníkov, pivovarníkov; Sv.
- sv. Rita z Cascie, rehoľníčka - 22. máj
- sv. Mária Goretti, panna a mučenica - 6. júl
- bl. sestra Zdenka Schellingová - 30. júl
- sv. Pius X., pápež a bl. Anton od Cirkvi, kazateľ, reformátor -21. august - sv. Pius X. - patrón prvoprijímajúcich detí,
- bl. košickí mučeníci - sv. Marek Križin, sv. Melichar Grodziecki a sv. Štefan Pográcz - 7. september
- sv. Páter Pio, rehoľník - 23. september
- sv. Terézia z Lisieux, panna a učiteľka Cirkvi - 1. október
- sv. Faustína Kowalská, panna - 5. október
- sv. Margita Mária Alacoque, panna - 16. október
- sv. Ján Pavol II., pápež - 22. október
- sv. Júda Tadeáš, apoštol a bl Ľudovít Flores, mučeník - 28. október - sv. Júda a Tadeáš - pomocník v mimoriadne ťažkých situáciách,
- bl. Anka Kolesárová, mučenica čistoty - 20. november
