Vatikán 3. októbra (RV) - Svätý Otec František slávnostne otvoril 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov s témou: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ svätou omšou na Námestí sv. Petra. Je to už tretia biskupská synoda za jeho pontifikátu.
Na vatikánskom námestí sa spolu s pápežom Františkom a 267 synodálnymi otcami a 49 audítormi modlili za zdarný priebeh viac ako trojtýždňového stretnutia tisíce veriacich. Na svätej omši boli prítomní aj traja účastníci synodálneho zasadnutia zo Slovenska.
V homílii pápež František vyprosoval: „Nech nám Duch Svätý dá milosť byť synodálnymi otcami „pomazanými“ darom snov a nádeje, aby sme mohli z našej strany, „pomazávať“ našich mladých darom proroctva a vízie.“ Uviedol, že začínajú nové cirkevné stretnutie, schopné zväčšiť horizonty, rozšíriť srdce a premeniť tie štruktúry, ktoré paralyzujú, oddeľujú a vzďaľujú od mladých.
Dnes po prvý krát sú tu s nami aj dvaja spolubratia biskupi z kontinentálnej Číny. Srdečne ich privítajme: jednota celého biskupského zboru s nástupcom Petra je ešte viac viditeľná vďaka ich prítomnosti.
Príprava na synodu
Pápež František rozšíril a spestril proces prípravy synody, z ktorého vzišlo Instrumentum laboris. Okrem biskupských konferencií po celom svete, proces zahŕňal online dotazník, na ktorý odpovedali tisícky mladých - zo všetkých kontinentov, z rôznych kultúr, náboženstiev, jazykov a skúseností.
Zvolal mimoriadne stretnutie pred synodou, ktoré sa uskutočnilo v Ríme a stretlo sa na ňom 300 mladých ľudí s tisíckami ďalších, ktorí sa pridali prostredníctvom internetu. Príprava tejto synody bola veľkou úlohou, ktorá začala proces rozlišovania, ktorý bude podkladom synodálnych diskusií.
V posledných mesiacoch sa Únia generálnych predstavených pozorne zaoberala pracovným dokumentom, zvlášť počas našich stretnutí. Podobne, som sa od júla zúčastňoval na stretnutiach redemptoristických mladých - v Granade, Španielsku a v Canadigua, v USA. Stretol som sa s viac než 700 mladými ľuďmi a pozval som ich, aby mi predostreli ich obavy, nádeje a podnety pre synodu. Mnohí tak urobili.
Zapôsobilo na mňa, aká dôležitá je táto synoda pre mnohých mladých ľudí. Pri práci nad pracovným dokumentom, generálni predstavení sa zvlášť sústredili na požiadavky, ktoré mladí adresovali synode počas obdobia prípravy. Je ich veľmi veľa - dohromady 13 strán.
Požiadavky mladých
- Cirkev prešla od pastorácie mladých, k pastoračnej a evanjelizačnej službe s mladými ľuďmi.
- Väčšie načúvanie a dialóg zo strany kresťanskej komunity.
- Naplno zapojiť do misie evanjelizácie Cirkvi, potrebujú však, aby ich hlas bolo počuť.
- Cirkev sa stala autentickejšou svedeckou komunitou - „vychádzajúcou Cirkvou“, v duchu pápeža Františka a Evangelii gaudium.
- Viesť dialóg o svojich záležitostiach: sexualita a identita; spoločenská angažovanosť pre zmenu spoločnosti a blízkosť chudobným; ekológia a starostlivosť o náš spoločný domov; inklúzia všetkých mladých ľudí, nielen tých, s ktorými si rozumieme; mimoriadna pozornosť utečencom, migrantom, odlišným kultúram, väzňom, nezamestnaným, ako aj otázka úlohy a možností pre ženy v Cirkvi a spoločnosti.
- Posilnenie politiky „nulovej tolerancie“ voči všetkým formám zneužívania.
- Radikálna zmena a obrátenie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa ich sny stali skutočnosťou.
Ako členovia redemptoristickej rodiny a misionári povolaní priniesť dobrú zvesť chudobným, nemôžeme ostať hluchí voči týmto požiadavkám. Mal som česť sprevádzať našu misiu evanjelizácie mladých s mladými misionármi, na mnohých miestach Kongregácie.
Posolstvo pápeža Františka mladým
Svätý Otec František v úvode svojho príhovoru v štyroch bodoch vysvetlil zámery októbrovej synody:
- Hovoriť s mladými z tváre do tváre.
- Sprevádzať nás pri rozlišovaní povolania.
- Pomôcť Cirkvi znovuobjaviť mladý dynamizmus.
Povedal, že v dotazníku Sekretariátu synody, ktorý sa vypĺňal cez internet, často napísali, že potrebujeme, aby nám dospelí boli nablízku a pomohli nám robiť dôležité rozhodnutia, aby nás podnecovali aktivovať vlastné zdroje.
„Aj v Cirkvi sa musíme naučiť novým spôsobom prítomnosti a blízkosti. Je to veľmi dôležité. Prichádza mi na um to, keď chce Mojžiš povedať Božiemu ľudu, čo je jadrom Božej lásky. Hovorí: „Pomyslite: ktorý ľud mal boha, ktorý by mu bol tak nablízku?“. Láska je blízkosť. A mladí dneška žiadajú od Cirkvi blízkosť. Vy kresťania, vy, ktorí veríte v blízkosť Krista, vy katolíci, buďte nablízku, nie vzdialení. A vy dobre viete, že je mnoho - premnoho spôsobov, ako sa vzdialiť. Vzdelávame všetkých v bielych rukavičkách, avšak udržiavame si odstup, aby sme si nepošpinili ruky. Mladí dneška od nás žiadajú blízkosť: voči katolíkom, voči kresťanom, k veriacim i k neveriacich. Tiež nás vyzýva byť odvážnymi a vytvárať nové cesty. Keď treba, tak aj riskovať a odolávať mentalite „vždy sa to takto robilo“.
Nech nám je inšpiráciou kniha Skutkov apoštolov, ktorá je plná príkladov ľudskej kreativity. „Vždy krok vpred, ale hľaď na korene! Necúvaj ku koreňom, aby sa v nich zakopal, ale vykroč vpred, avšak vždy s koreňmi. A koreňmi sú - toto mi odpustite, nosím to v srdci - starí ľudia. Sú nimi dobrí starí ľudia.
Synodalita ako súčasť Cirkvi
Synoda biskupov je inštitúcia, ktorá je ovocím až Druhého vatikánskeho koncilu, ako v jednej zo svojich prednášok zdôraznil kardinál Walter Kasper, synodalita je cirkvi vlastná už od jej počiatkov. Poukázal pri tom na jeruzalemský apoštolský koncil opísaný v Skutkoch apoštolov (15. Túto ideu vyjadruje aj samotné grécke slovo synodos - „spoločne na ceste“ a ilustruje ju aj logo aktuálnej synody - 15 rozličných ľudí kráča spoločnou cestou pod slnkom eucharistie a vetvami stromu života, ktorý predstavuje kríž aj dynamické pôsobenie Ducha Svätého.
Pápež František zdôraznil, že synodalita nie je žiadnym parlamentom ani módnou novinkou či sloganom. „Nie! Synodalita značí samotnú povahu cirkvi, jej podobu, jej štýl, jej misiu. A preto keď hovoríme o synodálnej cirkvi, nemáme na mysli len jeden prívlastok spomedzi iných, akýsi spôsob myslenia, ku ktorému existujú alternatívy.
Kňaz Mikulášek zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi nemeckou synodálnou cestou a aktuálnym celocirkevným synodálnym procesom. Synodálny proces spustený pápežom Františkom chce urobiť akýsi ,krok späť‘. „Dalo by sa to zhrnúť aj do jednej vety: budeme sa sami seba pýtať a odpovedať na otázku, aký priestor majú jednotlivé skupiny v cirkvi, aby mohli prehovoriť a aby bol ich hlas vypočutý.
Veľkou túžbou tohto synodálneho procesu je prekonať veľmi často rozšírené vnímanie, že farnosť je vecou farára: jednak povzbudením všetkých pokrstených, aby sa nebáli prehovoriť a konať, zapojiť sa do rozhodovacích procesov, ale jednak prebudením vedomia na strane kňazov, že oni sami majú aktívne vťahovať druhých a dať na ich hlasy.
V nedeľu, keď bude prvá fáza synodálneho procesu otvorená na úrovni diecéz po celom svete, zaznie aj v slovenských chrámoch výzva biskupov, aby sa veriaci do synody zapojili. „Chceme hľadať odpoveď na otázku, ako sa spoločné kráčanie pri ohlasovaní evanjelia dnes uskutočňuje v našej cirkvi a aké kroky nás Duch Svätý pozýva urobiť, aby sme v tomto kráčaní rástli.
Výzva pre mladých
V októbri 2018 z iniciatívy pápeža Františka sa konala biskupská synoda na tému Mladí, viera a rozlišovanie povolania. Svätý Otec František zdôrazňoval, že je to výzva pre všetkých mladých: pre aktívnych katolíkov, ale aj pre agnostikov, pre tých, čo majú vlažnú vieru, pre vzdialených od Cirkvi. Každý mladý má čo povedať dospelým, kňazom, rehoľníkom, biskupom i pápežovi.
S rovnakou nástojčivosťou, s akou ich vyzýva, aby sa s ním podelili o svoje postrehy, názory či nápady ich s dobrým úmyslom otca povzbudzuje k prehlbovaniu viery, zatiahnutia na hlbinu. Nabáda ich, aby svoju vieru stále živili modlitbou a Písmom. Sám pápež František je autorom viacerých kníh, v ktorých povzbudzuje k hľadaniu pravdy prehlbovaním si poznania. Kresťanské knihy pre mladých sú dobrými sprievodcami pre dospievajúcich, ktoré im pomôžu zvládnuť krásne, no zároveň náročné obdobie prechodu z detstva do dospelosti.
Spoločníci na ceste
V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Keď hovoríme „naša cirkev", kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi? Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji?
Počúvanie
Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce, bez predsudkov. Komu naša partikulárna cirkev „dlží počúvanie"? Ako sú vypočutí laici, zvlášť mladí a ženy? Ako integrujeme prínos zasvätených osôb? Aký priestor má hlas menšín, odmietnutých a vylúčených? Dokážeme identifikovať predsudky a stereotypy, ktoré nám bránia v počúvaní? Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?
Vyjadrenie názoru
Všetci sú vyzvaní hovoriť s odvahou a parrésiou, t.j. zahrnúť slobodu, pravdu a lásku. Ako podporujeme v rámci nášho spoločenstva a jeho orgánov slobodný a autentický komunikačný štýl, bez dvojtvárnosti a oportunizmu? A ako je to voči spoločnosti, ktorej sme súčasťou? Kedy a ako dokážeme povedať to, čo nám leží na srdci? Ako funguje vzťah s médiami (nielen katolíckymi)? Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?
Slávenie
„Spoločne kráčať" je možné len vtedy, keď sa to zakladá na komunitnom počúvaní Božieho slova a na slávení Eucharistie. Akým spôsobom modlitba a liturgické slávenie reálne inšpiruje a orientuje naše „spoločné kráčanie"? Ako inšpirujú naše najdôležitejšie rozhodnutia? Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii a vykonávaní posväcovacej funkcie? Aký priestor má vykonávanie služieb lektorátu a akolytátu?
Spoluzodpovednosť za misiu
Synodalita je v službe misii Cirkvi, na ktorej sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia. Keďže všetci sme misionárski učeníci, akým spôsobom je každý pokrstený povolaný stať sa protagonistom misie? Ako cirkevné spoločenstvo podporuje vlastných členov zapojených do služby v spoločnosti (v sociálnej a politickej oblasti, vo vedeckom výskume a vyučovaní, v oblasti sociálnej spravodlivosti, ochrany ľudských práv či starostlivosti o spoločný dom, atď.)? Ako im pomáha prežívať tieto úlohy v logike misie? Ako sa deje rozlišovanie týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s misiou a kto sa na ňom podieľa? Ako boli s ohľadom na účinné kresťanské svedectvo integrované a prispôsobené rôzne tradície, zvlášť tie východné? Ako funguje spolupráca na územiach, kde sú prítomné rôzne cirkvi sui iuris?
Dialóg v Cirkvi a spoločnosti
Dialóg je cestou vytrvalosti, ktorá zahŕňa aj stíšenie a bolesť, ale je schopná prijať skúsenosti jednotlivcov i národov. Aké sú miesta a spôsoby dialógu v rámci našej partikulárnej cirkvi? Ako sa vyrovnávame s odlišnými pohľadmi, konfliktmi, ťažkosťami? Ako podporujeme spoluprácu so susednými diecézami, s náboženskými komunitami prítomnými na našom území a medzi nimi a tiež s laickými združeniami a hnutiami a medzi nimi navzájom, atď.? Aké skúsenosti s dialógom a spoločným úsilím máme spolu s veriacimi iných náboženstiev a s neveriacimi? Ako Cirkev vedie dialóg a učí sa od iných spoločenských inštitúcií: sveta politiky, ekonomiky, kultúry, občianskej spoločnosti, chudobných…?
Ekumenizmus
Dialóg medzi kresťanmi z odlišných denominácií, zjednotenými jedným krstom, má osobitné miesto na synodálnej ceste. Aké vzťahy udržiavame s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií? Akých oblastí sa týkajú? Aké ovocie máme z tohto „spoločného kráčania"? S akými ťažkosťami sme sa stretli?
Autorita a spoluúčasť
Synodálna Cirkev je Cirkev participatívna a spoluzodpovedná. Ako sa stanovujú ciele, ktoré treba sledovať, cesty k nim a kroky, ktoré treba uskutočniť? Ako sa vykonáva autorita v rámci našej partikulárnej cirkvi? Aká je prax tímovej práce a spoluzodpovednosti? Ako podporujeme laické služby a prevzatie zodpovednosti veriacimi? Ako fungujú synodálne orgány na úrovni partikulárnej cirkvi? Prináša to plodné skúsenosti?
Rozlišovanie a rozhodovanie
V synodálnom štýle sa rozhoduje prostredníctvom rozlišovania, na základe konsenzu, ktorý vyplýva so spoločnej poslušnosti voči Duchu. Pomocou akých postupov a metód sa spoločne rozlišuje a prijímajú rozhodnutia? Ako je možné ich zlepšiť? Ako podporujeme spoluúčasť na rozhodovaní v rámci hierarchicky štruktúrovaného spoločenstva? Ako skĺbiť konzultačnú fázu s rozhodovacou, decision-making proces s momentom decision-taking? Akým spôsobom a akými prostriedkami podporujeme transparentnosť a zodpovednosť?
Formovanie v synodalite
Spiritualita „spoločného kráčania" sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať", počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority? Aké nástroje nám pomáhajú pochopiť dynamiku kultúry, v ktorej sme ponorení, a jej dopad na náš štýl prežívania Cirkvi?