Jozef Kačka (* 3. marec 1865, Likavka - † 20. marec 1938, Sliač) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, verejný činiteľ a publicista. Pôsobil pod pseudonymami: Jozef Podholský, Ružoslav, Sielnický.
Kostol v Sliači-Hájnikoch, kde Jozef Kačka pôsobil ako farár.
Rodina a mladosť
Narodil sa v rodine pltníka a roľníka, jeho otec sa volal Michal Kačka a matka Katarína rod. Kozubová.
Štúdium a kňazská služba
Ľudovú školu vychodil v rodisku. V rokoch 1875-1879 študoval na gymnáziu v Ružomberku, v rokoch 1879-1881 v Levoči a v rokoch 1881-1883 v Jágri. Teológiu vyštudoval v rokoch 1883-1887 v Banskej Bystrici, kde bol aj 20. júna 1887 vysvätený za kňaza.
Cirkevní predstavitelia často menili miesto jeho pôsobenia pre jeho neskrývané národné presvedčenie. Bol kaplánom vo Veľkých Uherciach, od 15. februára 1890 v Trubíne a od 15. septembra 1890 aj administrátorom farnosti v Hliníku nad Hronom, od 20. marca 1891 v Rudne nad Hronom. Od 16. septembra 1891 pôsobil ako kaplán, od 5. septembra 1893 ako administrátor farnosti v Čiernom Balogu. Potom postupne prešiel ako kaplán farnosti od 5. mája 1894 v Brezne nad Hronom, od 3. októbra 1895 na Starých Horách, od 29. decembra 1896 v Chrenovej a od 18. marca 1897 v Bojniciach. V Lazanoch sa stal farárom v r. 1898, napokon v r. 1921-1932 až do odchodu na odpočinok farárom na Sliači-Hájnikoch.
Národné a politické aktivity
Bol uvedomelým Slovákom. Už v roku 1894 ho - ako breznianskeho kaplána - spolu s 27 tamojšími Slovákmi obžalovali na sedriálnom súde v Banskej Bystrici pre poburovanie proti vlasti, lebo počas divadelného predstavenia rečnili a spievali po slovensky.
Zapájal sa aj do politiky. Od r. 1898 bol členom Katolíckej ľudovej strany Nándora Zichyho. Vytvoril vlastnú štátnopolitickú koncepciu spoločného štátu Slovákov, Poliakov a Čechov ako takzvanú Západoslovanskú úniu.
Ako kaplán v Lazanoch úspešne kandidoval za poslanca. V roku 1905 prešiel do Slovenskej národnej strany a od roku 1918 bol členom Slovenskej ľudovej strany.
Perzekúcia a väzenie
Jeho nekompromisné národné presvedčenie sa plne prejavilo v čase prvej svetovej vojny. V kázňach otvorene poukazoval na amorálnosť vojny a v osobnom styku s veriacimi, najmä s vojakmi, nabádal nebojovať za cudzie záujmy, vyzýval k jednote slovanských národov a pod. V r. 1916 bol z tohto dôvodu internovaný, konkrétne za kázeň ktorú mal na Donovaloch, spolu s donovalským notárom a priateľom Jozefom Messerschmidtom. Vo februári 1917 ho košický honvédsky divízny súd odsúdil na pätnásť rokov väzenia pre velezradu. Pred trestom smrti ho zachránilo len to, že bol kňazom. Väznili ho v Leopoldove.
V roku 1918 rozpútala Slovenská národná strana kampaň za jeho prepustenie. Aj vdp. Karol Anton Medvecký napísal memorandum na jeho oslobodenie z väzenia a na podporu tohto aktu intervenoval aj u bývalého bulharského cára Ferdinanda (* 1861). Z leopoldovského väzenia ho prepustili koncom r. 1918.
Pôsobenie po prepustení z väzenia
V rokoch 1919-1921 bol profesorom slovenčiny a náboženstva v žilinskej Československej štátnej reálke Jána Palárika. Neskôr pôsobil ako farár na Sliači-Hájnikoch. Politicky sa hlásil k programu Slovenskej národnej strany, po r. 1918 k programu Slovenskej ľudovej strany (neskoršej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany).
Úmrtie a pohreb
Zomrel 20. marca 1938 v Sliači-Hájnikoch. Za účasti zástupcov úradov, škôl a spolkov a veľkého počtu veriacich ho 22. marca pochovali na cintoríne v Rybároch (dnes súčasť Sliača). Zo Žiliny sa zúčastnili pohrebu profesor náboženstva vdp. ThDr. Štefan Vragač a riaditeľ gymnázia Dr. Jozef Rudinský.
Literárna činnosť
Literárne sa prejavil už ako bohoslovec prekladom brožúrky Rímsky Otec a svätopeterský groš (1887, z maďarčiny), neskôr aj „poučnými rozprávkami“ Zbožná Mária (1889, z francúzštiny) a Zajatec korzársky (1890, z nemčiny).
Články s náboženskou tematikou uverejňoval najmä v mesačníku Pútnik svätovojtešský (od r.1888), kázne publikoval v homiletickom časopise Kazateľňa (od r. 1891). Ako politický publicista spolupracoval s Národnými novinami, Ľudovými novinami, Slovenskými ľudovými novinami, od r. 1919 najmä s denníkom Slovák.
V čase pôsobenia na žilinskom reálnom gymnáziu spracoval stredoškolskú učebnicu Dejiny slovenskej literatúry (1921). Útrapy z čias perzekúcie z väzenia literárne spracoval v memoárovej práci Rozpomienky na moje utrpenie (1925, 2. vyd. 1927). Stal sa prototypom postavy Jozefa Podhoľského (jeho pseudonym) v Tajovského divadelnej hre Blúznivci.
PEČENÁ KAČKA - MÔJ OSOBNÝ RECEPT NA KAČKU S CHRUMKAVOU SLANOU KOŽOU KTORÁ SA ROZPADÁ
Pamiatka
Jozef Kačka má na Slovensku 2 ulíc a námestí.
Zdroje
- Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat
- Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat
- Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat.
- Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 628-629
- Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text.