Hľadanie životného partnera je jednou z najdôležitejších ciest v živote človeka. Ak veríte, že Boh má pre vás pripraveného toho pravého, je prirodzené hľadať znaky a usmernenia, ktoré vám pomôžu rozpoznať ho.
Hľadanie Boha
Určite musí byť takých ľudí viac! Biblia hovorí, že Boh prebýva v neprípustnom svetle. Nikto Ho nikdy nemôže nájsť.
Nikto z ľudí Boha nájsť nemôže, lenže Boh sa sám môže rozhodnúť, že sa človeku spoznať dá.
Nedokážem napísať návod o X krokoch ako nájsť Boha. Viem však povedať zopár vecí, ktoré vám môžu pomôcť v hľadaní. Zopár vecí, ktoré sú akoby pozvaním Boha, rozprestretím červeného koberca pre VIP osobu.
Lenže Boh je Boh a rád sa dáva spoznať aký naozaj je. Aký je mocný, aký je dobrý, aký je verný.
Nuž, drahý, ak si ťa Pán vyvolil, a ty o tom ešte dnes nevieš a utekáš opačným smerom, teš sa - stretneš Ho v plnej rýchlosti.
Radšej predsa len počúvaj ten tichý hlas toho srdca, ktorý ťa vedie k hľadaniu. Skúsim ti dať zopár dobrých rád, ako môžeš Bohu odpovedať na Jeho dvorenie. Veď sa len dobre rozhliadni okolo seba, akú všakovakú nádheru stvoril, aby potešil tvoje oko aj srdce.
V spleti vôní lesa, kvetov a pokosenej trávy sa točí tvoja hlava za každou z nich snažiac sa jej nabažiť, rovnako ako sa smädné srdce vinie k Pánovi, ktorý prekypuje všetkými možnými balzamami na ľudské srdce.
To Boh rozprestiera červený koberec tebe. To ty si pre Neho taký vzácny. A červený je z Jeho krvi, ktorú vylial za teba na kríži. Tak sa už stíš a vydaj sa Ho hľadať. Boh si ťa povedie k sebe, keď Mu to dovolíš.
Priprav sa na to, že tento svet pre teba skončil. Choď za tým, čo je za horizontom mora. Nevidíš to. Ponúkam ti mapu na tú cestu. Vezmi si ju. Volá sa Biblia.
Ten, kto hľadá, nájde a tomu, kto klope, bude otvorené. Násilníci sa zmocňujú Božieho kráľovstva, buď násilný k sebe.
Znaky muža, ktorého vám vybral Boh
Počas randenia alebo chodenia s mužom sa každá žena určite neraz zamýšľa, či je ten pravý. Pravý muž - kresťan - vhodný do manželstva v dobrom aj zlom, v šťastí aj nešťastí, v zdraví i v chorobe…
Ak nás Boh povoláva do manželstva, je dôležité odovzdávať svoje pochybnosti alebo túžbu po „dokonalom mužovi“ danom od Boha do modlitieb. Len on nás pozná najlepšie a vie, ktorý muž je pre nás ten pravý. Niekedy sú naše pochybnosti veľké, a navyše, ak máme pocit, že Boh nám na naše otázky neodpovedá, rozhodovanie je veľmi ťažké.
Medzi základné znaky patria:
- Jeho skutky svedčia o jeho viere: V Písme sa píše: „Kto hovorí: „Poznám ho,“ ale nezachováva jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy.“ (1 Jn 2, 4) Zamerať svoj pohľad na Boha neznamená hovoriť o Bohu, ale ukázať sa ako kresťan v každodennom živote a nehanbiť sa za to.
- Stavia manželské základy na Božích prikázaniach: To, či chce stavať manželské základy na Božích prikázaniach, hovorí o jeho hodnotách a vyzretí muža. V manželstve je dôležité o problémoch hovoriť a riešiť - „opravovať“ pokazené, nie vymieňať za nové; aj napriek bolesti, utrpeniu.
- Je veľkorysý: Aká je jeho veľkorysosť v oblasti financií, času a energie? Je skôr darca, alebo príjemca? Muž nemusí byť bohatý na to, aby bol veľkorysý obetovať aj to málo na pomoc niekomu inému ako sebe. Od toho závisí aj jeho (ne)sebeckosť. Aké šťastie má rozumná manželka, ktorej manžel nevyčíta každý (aj nutný) výdavok.
- Rešpektuje čistotu pred manželstvom: Ak ti záleží na čistote pred manželstvom, pravý muž tvojho srdca ťa nebude nútiť a egoisticky požadovať niečo, čo sama nechceš. Rozhodnutie zdieľať a rešpektovať čistotu vo vzťahu preverí jeho lásku k tebe. Zachovávanie predmanželskej čistoty je veľký benefit do manželstva, z ktorého budete môcť ťažiť a čerpať až do konca života.
- Je aktívny vo viere: Viera v Boha by nemala vylučovať chodenie do kostola, pravidelné pristupovanie k sviatosti zmierenia a vieru v Cirkev. Ak niekto prehlasuje, že je kresťan - čiže verí v Boha, ale v Cirkev nie, prípadne kostol nepotrebuje, niečo nie je v poriadku. Buď to s vierou nemyslí vážne, je skôr vlažným kresťanom - koná tak, ako mu momentálna situácia vyhovuje, alebo je to zranený človek.
- Má realistické predstavy o manželstve: Snúbenci by sa mali predovšetkým rozprávať o tom, aké majú predstavy o manželstve. Aké úlohy by podľa nich mala zastávať budúca manželka, manžel. Nielen v otázkach viery, ale aj intimity - vernosti, prijatia a výchovy detí v kresťanskom duchu. Muži, aj kresťania, majú často mylné predstavy o tom, že v manželstve sa môže všetko.
- Zdieľa duchovné hodnoty: Nájsť manžela, s ktorým sa môže manželka zdieľať aj duchovne, je veľký dar od Boha, lebo „kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Spoločná modlitba, zvlášť s deťmi, má veľkú moc. Boh umocňuje požehnania a na rodinu zosiela veľa milostí a darov Ducha Svätého.
- Je zodpovedný za svoje konanie: Je tvoj budúci manžel zodpovedný za svoje konanie? Berie vážnosť hriechu ako prestúpenie voči Božiemu prikázaniu? Mladí muži radi ospravedlňujú svoje nečisté myšlienky a konanie tým, že sú predsa chlapi. Pozor na muža, nad ktorým vládnu jeho pudy.
- Má úctu k rodičom: Vo vzťahu k rodičom je možné overiť si jeho budúci vzťah k tebe ako k manželke. Ako muž prejavuje voči svojej matke úctu, tak sa raz bude správať aj voči svojej manželke. Vzťah s otcom je taktiež veľmi dôležitý na odovzdanie otcovstva, pravej mužnosti, ktorú raz bude odovzdávať ďalej - svojim deťom. A ako sa správa matka k svojmu synovi? Nie je na neho nezdravo naviazaná?
- Má priateľov s podobnými hodnotami: Mať kamarátov, ktorí vyznávajú podobné hodnoty ako ja, je nielen šťastie a dar od Boha, ale aj známka vyzretosti človeka. Kresťanský muž si hľadá svojich priateľov spomedzi ostatných mužov, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty ako on. Podobne je to tak už od čias prvých kresťanov: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné.“ (Sk 2, 44)
Dôležitosť modlitby
Ak práve zažívaš vzťah, v ktorom napriek všetkému stále váhaš, najlepšie, čo môžeš urobiť, je modliť sa za neho a za spoznanie Božieho plánu.
Teológia tela
Medzi najkrajšie, najrevolučnejšie a najinšpirujúcejšie myšlienky i diela Jána Pavla II. patria jednoznačne tie, ktoré sa týkajú teológie tela.
V teológii tela sa ľudské telo chápe ako ikona, „okno do neba“. Hovorí sa dokonca o prorockej úlohe tela. Telo nie je len dar, ale aj zadanie. Možno povedať, že celá teológia je spätá s telom.
Svätý Ján Pavol II. tvrdil, že „manželstvo je prvotnou sviatosťou“. Boh sa na počiatku zjavil cez tajomstvo ľudskej lásky. Aj keď manželstvo nie je schopné tajomstvo Boha úplne odhaliť, predsa len je najvýstižnejším vyjadrením Boha na zemi.
Naša viera a duchovnosť nemôžu byť oddelené od tela, ktoré sme dostali. Zmysluplný pohľad na naše povolanie, manželstvo, vzťahy, snubnú lásku; vedomie, že naša prirodzenosť nie je len padlá, ale vykúpená.
Učenie sv. Jána Pavla II. „Ak by sa dievčatám odmalička vštepovalo, aké úžasné tajomstvo v sebe skrývajú, ich čistota by bola zaručená. Očividná úcta, ktorú by mali voči vlastnému telu, by bola nevyhnutne vnímaná opačným pohlavím,“ píše Jason Evert.
Rodina so zdravými vzťahmi je najlepšia škola lásky - deti rýchlo nasávajú to, čo vidia. Sú milované, ale to nestačí - potrebujú sa naučiť milovať. V bežných udalostiach dní im odovzdávame čriepky z bohatstva teológie tela.
Ján Pavol II. Snubná láska medzi medzi Kristom a Cirkvou je základom a modelom pre všetky ostatné vzťahy. Ak kňaz či rehoľník neprežíva svoje povolanie v snubnej perspektíve, niečo jeho povolaniu chýba.
Príbeh Adama a Evy
V čase, keď fúkal vietor, Boh vyšiel na prechádzku po raji. Tak, ako to mal vo zvyku, chcel stretnúť Adama a Evu, prehodiť s nimi pár slov, stráviť s nimi nejaký čas. Koniec koncov, stvoril ich sám, aby mal koho milovať. Preto teraz chcel byť len s nimi. V ten deň ich však nenašiel. Na ceste, kde sa malo konať stretnutie, bolo prázdno. Prečo? Dostali predsa všetko. Boh im dal celú záhradu, boli šťastní.
Adam a Eva mali všetko, ale padli do pasce. „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (Gn 1,31), napísal autor Knihy Genezis. Všetko, čo Boh stvoril, slúžilo človeku. Vysadil záhradu Eden a umiestnil do záhrady to, čo človek potreboval, aby žil v blahobyte. Eden znamená záhrada rozkoše. Adam a Eva ju mohli plnými dúškami využívať. Najšťavnatejšie, najsladšie ovocie, raj v ústach! Farebné kvety, motýle, spievajúce vtáky. Všetko pre nich. Boh sa skutočne postaral o veľmi dobré životné podmienky.
Boh v pevne stanovenom čase chodil po záhrade. Vtedy sa stretával s Adamom a Evou. Nič nerušilo ich rozhovory. Užívali si jeden druhého. Boh im dal všetko a mal na nich len jednu prosbu.
„Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 16-17), povedal Boh Adamovi a Eve. Keby chceli poslúchnuť len toto jediné prikázanie, história by bola celkom iná. Bola to jediná požiadavka majiteľa záhrady. Jeden jediný strom, z ktorého nemali trhať a jesť. Žiaľ, prví ľudia tejto žiadosti nevyhoveli.
Nepriateľ vkĺzol do záhrady. Podišiel k Eve a položil jej ľstivú otázku: „Naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu?“ (Gn 3,1). Eva začala s nepriateľom diskusiu a to ju priviedlo k nešťastiu. Nielenju to priviedlo k nešťastiu, ale aj všetkých ľudí. Presne tak - prikázania. Nie sú ťažké a často ich nedodržiavame.
Adam a Eva neposlúchli Pána Boha. Keď sa Eva začala rozprávať s hadom, zistila, že ovocie na strome poznania dobra a zla sa dá jesť. Siahla po ňom, ochutnala a dala manželovi. Pokušenie diabla bolo podvodné. Pokušiteľ presvedčil Evu, že ona a Adam budú rovní samotnému Stvoriteľovi. Adam a Eva spoznali zlo a museli opustiť raj.
Najkrajšie na tomto príbehu je však to, že Boh ich po tejto udalosti neopustil. Hadovi, ktorý presvedčil Evu, aby porušila prikázanie, povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15). Tieto slová sa po mnohých storočiach naplnili. Sľúbeným potomkom ženy bol Ježiš.
Príbeh Kaina a Ábela
Po odchode z raja, Adam a Eva mali deti. Prvý sa narodil Kain, ktorý obrábal pôdu. Ábel prišiel na svet neskôr a stal sa pastierom. Kain a Ábel boli nábožní ľudia, a preto sa rozhodli prinášať obete Bohu. Každý z nich postavil oltár. Ábel priniesol zviera zo svojho stáda. Bohu sa páčila Ábelova obeta. Prečo? Isto preto, že Kain síce ponúkol Bohu úrodu svojej zeme, ale nebolo to úprimné. Nechcel sa podeliť o to, čo dostal.
Keď videl, že Boh vzhliadol na Ábelovu obetu, Kain sa rozhneval a neovládal sa. V hneve napadol brata a zabil ho. Je to dramatický príbeh. Biblia opisuje veľa smutných príbehov. Žiaľ, taký je život a Biblia ho nechce prifarbovať. Rozpráva skutočné príbehy, aké dnes čítame v novinách. A svet by mohol byť oveľa lepší, keby sa ľudia dokázali ovládať a nezačínali hádky…
Je to práve žiarlivosť, ktorá často vedie k hádkam. Keby si Kain ustriehol svoje emócie, veci sa mohli vyvinúť inak. A keďže spáchal zločin, musel byť potrestaný - pôda, ktorú obrábal, už nedávala úrodu a on sa túlal svetom. Na tomto príbehu je krásne to, že ho Boh neopustil. Dokonca súhlasil s jeho prosbou. Lebo, keď sa Kain sťažoval, že trest je príliš náročný a že je pre neho ťažké byť tulákom, Boh mu dal na čelo znak, aby mu pripomenul , že je pod jeho ochranou. Kain napokon prišiel do krajiny Nod, známej aj ako „krajina tulákov“.
Príbeh Noema
Istotne sa vám už stalo, že vás dospelí požiadali, aby ste niečo urobili, a vy ste sa pýtali, prečo to máte robiť. Žiadosť sa ti zdala zvláštna… Boh od teba tiež niekedy žiada, aby si robil zvláštne veci. Dnes si povieme o jednej z nich. Hlavnou postavou bude Noe.
Noe žil v čase, keď sa veci na zemi vyvíjali veľmi zle. Bolo to obdobie po vyhnaní Adama a Evy z raja, po vražde Kaina, keďže on zabil Ábela. Na zemi už bolo veľa ľudí, žili v dedinách a mestách. Boli zlí a nepočúvali Boha.
Boh sa rozhodol, že pošle na zem potopu, aby zničil všetko zlé. Noe bol však spravodlivý človek, a preto sa ho Boh rozhodol zachrániť. Povedal mu, aby postavil archu, obrovskú loď, do ktorej mal zobrať svoju rodinu a z každého druhu zvierat po páre. Noe poslúchol Boha a postavil archu. Keď bola hotová, vošiel do nej so svojou rodinou a zvieratami. Potom prišla potopa a voda zaplavila celú zem. Všetko, čo žilo na zemi, zahynulo, okrem tých, ktorí boli v arche.