Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch: Prehľad histórie a architektúry

Kostol Sedembolestnej Panny Márie je rímskokatolícky farský kostol v Bratislave, v mestskej časti Vajnory, v okrese Bratislava III. Je najstaršou stavbou v obci. Vajnorský kostol už opäť slúži svojmu účelu. V lete tu prebiehala rozsiahla rekonštrukcia, robili podlahové kúrenie. Rozkopané vnútro kostola umožnilo objasniť jeho históriu.

Archeologický výskum nepotvrdil predpoklad, že pôvodná sakrálna stavba tu bola ešte pred obdobím gotiky a patrila k najstarším v Bratislave. Odhalil, že krypta, ktorú do interiéru vstavali v období baroka, sa zrejme nikdy nepoužila. Predstavu o tom, ako kostol kedysi fungoval, to, že mal vlastného organistu či gotickú krstiteľnicu, pomohli ujasniť historické písomné dokumenty, ktoré vlastní vajnorská fara.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch

Gotický Pôvod

Vedúci výskumu Michal Slivka z Katedry archeológie UK, povedal, že už v roku 1998, keď sa kostol opravoval zvonku, vedel, že vo vnútri je staršia časť, ktorú treba odkryť. Jej pôdorys teraz po dokončení rekonštrukcie naznačuje odlišne sfarbená dlažba. „Pôvodná svätyňa je zo 14. storočia, z obdobia gotiky. Postavili ju z kameňa, ktorý nazbierali či nalámali na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát." Súčasťou kostola bola predsunuto postavená kamenná veža. „Čakali sme, že nájdeme prvky ešte z 13. storočia, ale, žiaľ, materiál ani architektúra nepustí. Je to gotika."

Krypta a Vizitácie

Slivka hovorí, že v období baroka (18. storočie) vstavali do gotickej svätyne tehlovú kryptu, zaklenutú valenou klenbou. „Žiaľ, bola prázdna." Celý kostol spolu s kryptou opisujú dve kanonické vizitácie, dokumenty v latinčine, ktoré sú na vajnorskej fare.

Slivka povedal, že už od stredoveku predstavení zisťovali, aká je situácia v ich dekanáte alebo biskupskom obvode. Na kontrolu tam posielali akúsi komisiu - vizitáciu. Tá overovala morálny život kňaza aj to, ako vyzerá kostol, jeho zariadenie a priľahlé časti, čo v stredoveku bola škola a cintorín. „Je to pre nás významný prameň." Vizitácií sa robilo viac. Fara má záznamy z dvoch. „Vieme podľa nich, že Vajnory mali organ aj gotickú krstiteľnicu, ktorá tu už nie je. Píše sa tam aj o farských viniciach."

Ďalšie štyri vizitácie, ktoré sa týkajú vajnorského kostola, sú v Ostrihome. Z hľadiska krypty je významný dokument z roku 1781. „Vizitátori zapísali, že jej výstavba nedodržala predpísané pravidlá krýpt a cintorínov a nehodí sa na pochovávanie, pretože vždy je preplnená vodou." Správnosť záznamu v dokumente Slivkovi potvrdili geodeti. Úroveň dna krypty je oproti súčasnej ceste nižšie o 73 centimetrov. „Pred kostolom sa roz­prestierali bahuriny, z ktorých do krypty pri zvýšenej hladine prenikala voda." Nepomohlo ani to, že kostol postavili na vyvýšenom mieste. „Krypta nebola funkčná a teda ani použitá, to je najväčšie prekvapenie," hovorí Slivka.

Plán kostola

Zamurované Kamenné Rebrá

V čase, keď kryptu stavali, zamurovali do nej fragmenty gotických kamenných rebier. Tie predtým podopierali strop svätyne. „Rozhodli sa ich pietne murársky pochovať." Obdobie baroka znamenalo pre kostol rozsiahlu prestavbu, aj keď ho nerozširovali plošne. Okrem krypty pribudla na južnej strane kostola nová sakristia, prestavali okná a vstup v južnej stene. Slivka povedal, že vzhľad kostola sa zmenil hlavne novým zastropením.

Na začiatku 19. storočia žilo vo Vajnoroch do 1200 ľudí, kostol už svojimi rozmermi nestačil. Pri tom, ako ho rozširovali, zbúrali gotickú svätyňu a priľahlú barokovú sakristiu. K zaujímavostiam v interiéri patrí neskoršia dekoratívna výzdoba. V roku 1968 na bočné steny namaľovali ornamenty, ktoré vychádzali z miestnych výšiviek.

Nálezy po Výskume

Slivka povedal, že všetky vykopávky pôjdu do mestského múzea. Pri výskume našli napríklad novovekú britvu, strieborné uhorské mince Leopolda I. z roku 1680, zvyšky keramiky, okenné sklo. „Pravdepodobne ostanú v depozitoch." Návštevníci kostola by neskôr mali mať možnosť pozrieť si jedno z kamenných rebier, ktoré bolo ukryté v stene krypty. Do tej sa dá nahliadnuť presklenými tabuľami v dlažbe. Farebne odlíšené dlaždice naznačujú obrysy gotickej stavby, čiastočne ich však zakrývajú lavice.

Vajnorský kostol od začiatku jeho výstavby v 14. storočí bol zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi. Od roku 1968 je hlavnou patrónkou Panna Mária Bolestná.

Striebornú mincu Leopolda I. z roku 1680 našli v severnej časti lode vajnorského kostola.

Vlani v lete rekonštruovali vnútorné priestory kostola, montovali podlahové kúrenie. Pri archeologickom výskume odkryli časť pôvodnej gotickej svätyne.

Farebne odlíšené dlaždice vo vajnorskom kostole naznačujú pôdorys gotickej svätyne.

V období baroka tu vyhĺbili priestor pre kryptu, do ktorej sa dá nahliadnuť sklenenými priezormi.

Vajnorská Madona

Vzácnou relikviou, spätou s vajnorským kostolom, je Vajnorská Madonna - soška z dubového dreva zo zač. 14 storočia. V pravej ruke drží vladárske jablko, v ľavej Ježiška. Objavili ju na povale kostola sv. Ladislava v r. 1941, v r. 1943 -1967 stála na konzole lode kostola Klarisiek v Bratislave, dnes je v zbierkach Mestského múzea v Bratislave, replika na Miestnom úrade Vajnory.

Obnova a Rekonštrukcia

V kostole boli problémy s kúrením, vlhlo murivo, a tak padlo rozhodnutie inštalovať v ňom podlahové kúrenie, čo si vyžiadalo aj odkrytie podlahy. Keďže vajnorský kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, pamiatkari požadovali, aby bol vykonaný aj archeologický prieskum. Pri ňom boli objavené základy pôvodného gotického chrámu a krypta, v múroch ktorej boli články gotickej klenby.

Pôvodne gotický kostol bol v tomto období kompletne prestavaný a práve v tom čase bola do kostola vstavaná aj krypta, pri ktorej stavbe sa využili aj gotické klenbové rebrá. Vzhľadom na tieto nálezy bol zámer projektu pamiatkovej obnovy chrámu zmenený tak, že staršia architektúra - pôdorys pôvodného kostola - je prezentovaná farebným odlíšením v dlažbe a krypta je presvetlená dvoma presklenými svetlíkmi. Kostol stihli zrenovovať ešte vlani pred Vianocami a prvá svätá omša bola polnočná.

Exteriér obnovili v roku 1998 a o desať rokov neskôr v interiéri inštalovali podlahové kúrenie. Michal Slivka z Katedry archeológie UK vďaka tomu dostal možnosť vykonať archeologický výskum a ako sám spomínal, najzaujímavejšia bola preňho teória, či podzemie neukrýva starší, ako gotický základ kostola.

Nestalo sa. Stala sa len chyba, ktorá spôsobila, že podzemie kostola sa nikdy nevyužívalo.

Opevnenie a Bašta

Kostol je zo 14. storočia. Osmanskú okupáciu ukončil Karlovický mier z roku 1699. Počas spomínaného archeologického výskumu sa našli strieborné uhorské mince Leopolda I. z roku 1680. Mnohé teda naznačuje, že bašta a opevnenie kostola by mohli byť z polovice 17. storočia. Ak kostol opevňovali v čase reálneho nebezpečenstva, tak to bolo v období tureckých vojen a určite tak urobili pred ich koncom.

Okrem rôznych chotárnych sporov zhubne doliehali na vajnorských poddaných aj neustále nepokoje a vojny, ktoré v 16. storočí výrazne zhoršovali postavenie poddanského obyvateľstva na celom Slovensku. Habsburgovci, ktorí z bojov o uhorské kráľovstvo, i keď občas veľmi oklieštené, vyšli víťazne, považovali Slovensko iba za predsunutú protitureckú baštu a vôbec sa nesnažili o jeho hospodársky rozvoj a konsolidáciu pomerov.

Salezián Titus Zeman

Muž smutno-veselého úsmevu ukrývajúceho nádej aj porozumenie. Tak akosi vyzerá portrétna fotografia s číslom 024858 z policajného spisu. Titus Zeman, kňaz, salezián, v pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František (Papa Francesco) schválil dekrét o jeho mučeníctve. 30. septembra 2017 v Bratislave vyhlásený za blahoslaveného. Dnes má pomník v životnej veľkosti pred kostolom.

Ostal verný svojmu presvedčeniu, v 50.-tych rokoch 20. storočia tri krát zorganizoval ilegálny prechod bohoslovcov z komunistického Československa do Ríma. V apríli roku 1951 zatknutý a za velezradu odsúdený na 25 rokov väzenia. Týraný, mučený, ponižovaný, v roku 1964 podmienečne prepustený na slobodu. V roku 1969 zomrel. Rehabilitovaný v roku 1991.

V roku 2010 boli do krypty kostola premiestnené pozostatky vajnorského rodáka Titusa Zemana. Tento saleziánsky kňaz bol pôvodne pochovaný na miestnom cintoríne a v súvislosti s prebiehajúcim procesom blahorečenia boli jeho pozostatky exhumované a po preskúmaní uložené do krypty.

Centrom - nielen farského života, ale i samotnej mestskej časti - je Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Neveľká farnosť podľa duchovného otca zachováva vernosť katolíckej tradícii prejavenej v úcte k Oltárnej sviatosti a láske k Panne Márii. Pri chráme stojí Farský klub bl. Titusa Zemana.

Vo farnosti na okraji Bratislavy má veľkú úctu i svätý pápež Ján Pavol II., ktorý práve počas svojej návštevy ČSFR na letisku vo Vajnoroch pobozkal slovenskú zem.

Prehľad Významných Rokov a Udalostí

Nasledujúca tabuľka zhŕňa kľúčové míľniky vo vývoji Kostola Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch:

tags: #ako #vsade #aj #vo #vajnoroch #je