Prinášame vám hlboký ponor do sveta modlitieb a požehnaní, ktoré môžu obohatiť život dieťaťa a celej rodiny. Skúmame biblické základy, praktické rady a inšpirácie pre rodičov a duchovných vodcov, ktorí chcú prehĺbiť svoju vieru a duchovnosť.
Úvod do požehnania
Požehnanie je zvolávanie milosti Božej v sebe, lebo sme chrámom Boha - Ducha Svätého na ľudí okolo nás, lebo aj oni sú Božím stánkom a na všetko okolo nás, lebo to stvoril Boh pre človeka.
Niečo, alebo niekoho požehnávať znamená vzdať mu úctu ako stvorenému Bohom a tak Boha chváliť a ďakovať mu, zvýrazniť pozitívnu vlastnosť a dobro pre človeka s úmyslom, že to chválené a ďakované bude rásť, pokračovať, zotrvá alebo sa uskutoční.
Biblické základy požehnania
Môžeme si pripomenúť, že Dávid bol synom Izaiho, jeho prastarými rodičmi z otcovej strany boli Bóz a Rút. Dávid bol najmladším z ôsmich Izaiho synov (1Sam 17,12 a nasl.), pracoval ako pastier. Keď Šaul zomrel, Dávid chcel plniť Božiu vôľu, a preto sa vrátil do Júdska, odkiaľ pochádzal.
Aj tento postoj vytvára duchovné spojenie medzi Dávidom a Máriou, ktorá sa označuje za „služobnicu“, keď sa dozvedela o Božom prísľube. Dávid je kráľ, ale vie, že byť kráľom, to znamená byť Božím sluhom a sluhom ľudu, ktorý mu Boh zveril.
Súčasne s tým, že sa označuje za sluhu svojho Pána, vyjadruje aj svoju zodpovednosť: Boh ho povolal, aby sa stal nástrojom uskutočnenia Božieho prísľubu. Tento prísľub stojí na Božej vernosti a nie na Dávidových zásluhách.
Praktické aspekty požehnania
Aby sme vieru prakticky využívali, učme sa od prvých kresťanov, lebo oni Krista nielen prijali krstom ako my, ale ho neustále sprítomňovali v sebe cez požehnávanie. Ak ďakujeme, uvedomujeme si prijatie od toho, ktorý všetko dáva z lásky bez ohľadu na našu vieru, povahu, hodnosť, zásluhy.
Dôležité je uvedomiť si, že všetko je dar, dokonca aj to, čo nás sužuje, trápi, teda náš KRÍŽ. My ako krehké ľudské bytosti si veci vieme zdôvodniť len z krátkodobého hľadiska a skúšky či utrpenie vnímame ako problém, bolesť, chorobu alebo trest.
Tri dôležité aspekty požehnania:
- Milosť požehnania preniká von cez teba na požehnávané a ty prijímaš viac duchovnej sily a vzrast tvojej viery - teda dávanie lásky iným prináša prijímanie lásky pre seba.
- Ak vyslovíš požehnanie, môžeš preklenúť nevedomý strach pred tým, čo chceš dosiahnuť, lebo máš oporu v Božej prítomnosti a viere v jeho pomoc. Súčasne pôsobia žehnania aj na to dobré v tebe.
- Nádherné je, že aj požehnania pre druhých pôsobia hneď. Žehnať môžeš tak, že si buď niečo predstavíš alebo sa toho dotkneš, či urobíš znak kríža, teda zdôrazníš vedomie, v koho mene žehnáš. Najpoužívanejšia a zároveň najľahšia metóda je, žehnanie vysloviť.
Najdôležitejšie požehnania:
- Obdiv - vyslovíš kompliment alebo spomenieš to dobré, krásne, čo vidíš. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že požehnaním milým slovom, obdivom či pochvalou, vždy dosiahnete prílev lásky nielen pre blížneho, ale aj pre seba - láska láskou rastie.
- Potvrdenie - Požehnanie, ktoré má vyjadrovať rast alebo pokračovanie („Žehnám moje telo…“, “Žehnám tvoje telo, nech je zdravé…“). Naše telo je od Boha a tým, že uznáme a požehnaním zvoláme jeho starostlivosť o nás, sa naše zdravie, alebo zdravie iných upevní v Božej milosti.
- Ocenenie - vďačnosť za to, že existuje, alebo sa stalo niečo dobré („ďakujem dažďu, že vyživuje krajinu“, „ďakujem slnku, že daruje radosť“). Boh stvoril - a videl, že je to dobré. Pred započatím všetkého stvorenia sme boli v Božej mysli ako prví - teda Boh stvoril všetko s láskou pre človeka a jeho osoh.
Ako žehnať?
Pán Ježiš žehnal ľudí dotykom. Keď liečil, dotkol sa. modlí sa, volá k Otcovi a skladá ruky. Aj nás sa dotýka. Pri krste sa kňaz dieťaťa dotkne. Tú vodu na neho nestrieka z vodnej pištole, ani ho neobleje z diaľky. Ale robí kríž 3x na čelo, skladá ruky na hlavu dieťaťa a vysloví požehnanie.
Vyprevádzate svojich milovaných z domu tak, že im urobíte kríž na čelo, alebo položíte ruku na hlavu a vyslovíte požehnanie? Ak áno, výborne. Cez vás ich žehná Boh. Ak nie, prečo nie? Lebo je to nezvyk, lebo sa to vo vašej rodine tak nerobí? Chyba. V prvom rade rodičia sú poverení, aby žehnali svoje deti.
Máme žehnať slovami: seba, našich blížnych a okolie. Žehnáte slovami seba? Vidíte seba a svoje skutky Božími očami? Alebo sa preklínate?
Dôležitosť otcovského požehnania
Ak dieťa počuje od svojho otca- Ty darebák, si nešikovný, urobím to sám...tak si bude dieťa myslieť, že toto je jeho podstata. Takýto je. Ak mu bude požehnávať, tak bude požehnaný.
Otec má svojmu dieťaťu odovzdať v prvom rade bohabojnosť. A musia svojím deťom žehnať. Ak dieťa počuje od svojho otca- Ty darebák, si nešikovný, urobím to sám...tak si bude dieťa myslieť, že toto je jeho podstata. Takýto je. Ak mu bude požehnávať, tak bude požehnaný.
Modlitba otcov
Otec je viac než len ten, kto prináša domov výplatu. Je to srdce, ktoré bije pre svoju rodinu, opora v búrkach a kompas, ktorý udáva smer. Modlitba spája otca s Bohom - skutočným Zdrojom sily.
- Modliaci sa otec premieňa atmosféru domova: keď otec žehná svoje deti, keď sa prihovára za svoju manželku, keď prináša každodenné starosti pred Boha, otvára dvere požehnaniu.
- Modlitba vedie k múdrym rozhodnutiam: otec často nesie vážne rozhodnutia - kam povedie rodinu, ako vychová deti, ako reagovať na konflikty. V modlitbe mu Boh dáva múdrosť, akú svet ponúknuť nemôže.
- Modlitba ukazuje deťom cestu viery: deti sa učia napodobňovaním. Keď otec pokľakne, keď nahlas prednáša modlitby, keď hovorí „Poďme sa pomodliť,“ - učí svoje deti, že viera je živá a praktická.
Požehnanie ako mocná zbraň otca: otec má moc žehnať svoje deti - nie magickými slovami, ale srdcom, ktoré dôveruje Bohu.
Duchovný rast a adopcia
Boh nás povyšuje do nového vzťahu so sebou samým tým, že nás adoptuje do svojej rodiny a dáva nám práva a výsady skutočných detí Boha. Cesta spásy bola v Starej aj Novej zmluve rovnaká - milosťou skrze vieru.
Medzi prísľubom v Starej zmluve a jeho naplnením v Kristovi nie je iba kontinuita, ale aj nevyčísliteľný nárast požehnania. Hlavný rozdiel však spočíva v charaktere spoločenstva s Bohom.
Len si predstavte tú výsadu môcť volať Stvoriteľa končín zeme „Abba, Otče“. Je to nad naše pochopenie a nad všetky kalkulácie.
Svedectvo Ducha
Pavol hovorí na dvoch miestach o zvláštnom vzťahu medzi Duchom a našou skúsenosťou adopcie. Pavol zrejme hovorí o dňoch, keď boli hlboko usvedčení z hriechu, čo spôsobilo uvedomenie si otroctva, a vyvolalo pocit hrôzy. No evanjelium to zahnalo a oni prijali Ducha synovstva.
Vedenie, ktoré Duch dáva, je jednoznačne namierené proti hriechu. Tvrdiť, že zažívame službu Ducha adopcie, a napriek tomu koketovať s hriechom, znamená, že sme hlboko oklamaní. Jeho prítomnosť prináša nový postoj k hriechu.
Duch adopcie v nás spôsobuje, že veriaci v tomto živote vzdychá (Rim 8:23)! Túto úžasnú spásu vychutnávame skrze Ducha už teraz. Ale Duch „je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako jeho vlastníctvo boli vykúpení na chválu jeho slávy“ (Ef 1:14, pozri Rim 8:23).
Nové postavenie v Božej rodine
Teraz patríme k Božej rodine; k rodine, ktorú tvoria všetky národy. V ľudskej spoločnosti sa tomuto spoločenstvu nič nevyrovná. Dostali sme nové meno ako synovia Boha, a už nie sme synovia diabla (1Jn 3:10), ani neposlušní synovia (Ef 5:6), či deti hnevu (Ef 2:3).
Naopak, nadobudli sme privilégiá a radosti domu nášho Otca - smieme k nemu kedykoľvek prísť, zdôveriť sa mu, smieme bez strachu a obavy pristupovať k nemu vo vedomí, že otcovská ruka je záruka, že všetko bude každému z detí slúžiť na jeho dobro.
Keďže patríme k Božej rodine, máme aj zodpovednosť, máme sa usilovať podobať sa Otcovi v láskavosti ku všetkým jeho deťom, napodobňovať ho v tom s láskavým srdcom a s úprimnou oddanosť.
Praktické rady pre rodičov
Rodičia sú poverení, aby žehnali svoje deti. Ak dieťa počuje od svojho otca- Ty darebák, si nešikovný, urobím to sám...tak si bude dieťa myslieť, že toto je jeho podstata. Ak mu bude požehnávať, tak bude požehnaný.
Otec má svojim deťom žehnať, aby ostali verné Bohu a aby získali Božie požehnanie. Neverní budú prekliati. A my predsa nechceme, aby boli naši milovaní prekliati.
Žehnať máme však aj našim kolegom, susedom, predstaveným v cirkvi ale i štáte. Ak sa nebudeme modliť a žehnať tým, ktorí dostali do rúk moc, tak to bude v našej cirkvi i krajine také, aké to je. Ak chceme, aby to boli dobré, musíme im požehnať. Aby sa dostali pod Božie vedenie.
Záver
Nech je tento článok inšpiráciou pre každého, kto chce aktívne tvoriť požehnanie vo svojom živote a životoch svojich blízkych. Pamätajme, že požehnanie nie je len slovo, ale skutok lásky a viery, ktorý môže mať hlboký a trvalý dopad.
Bývalý exorcista sa modlíl a odporúča všetkým rodičom sa modliť za deti: pozrite dole komentár
tags: #ako #vyslovit #pozehnanie #na #dieta