Modlitba má nesmiernu silu a môže byť zdrojom útechy a nádeje v ťažkých časoch. Deti mali v Ježišovom živote vždy špeciálne miesto. On sám povedal: "Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18, 3). Silné slová! Ježiš teda deti očividne miloval - preto miluje aj čas strávený s nimi. A ako čo najkrajšie stráviť čas s naším Otcom? Predsa v modlitbe. Detská modlitba má nesmiernu silu. Nie sú to len veršíky a básničky doplnené o farebné ilustrácie. Sú to počiatky intenzívneho a osobného vzťahu s ich nebeským Otcom.
Tento článok sa zameriava na modlitbu za choré zvieratá, inšpirovaný textami a modlitbami svätých a blahoslavených. Ponúka úvahy o viere, uzdravení a Božej láske, ktorá sa vzťahuje na všetky živé bytosti.
Oltár v Starej zmluve bol miesto, kde sa prinášali Bohu predpísané obete. Obete boli prinášané za rôznym účelom, ale vo väčšine prípadov to boli obete za hriech či ľudu alebo jednotlivcov. Jeden z princípov bol, že sa nesmeli priniesť obete - zvieratá, ktoré boli akokoľvek vadné, choré či poškodené. „Ak niekto na splnenie sľubu alebo nejakého dobrovoľného záväzku prinesie obetu spoločenstva Hospodinovi z dobytka alebo oviec, len bezchybné sa mu bude páčiť. Nesmie mať nijakú chybu. Hospodinovi nesmiete priniesť nič slepé, dolámané, poškodené, vredové, svrabové či lišajové. Nič z toho neprinášajte na ohňovú obetu Hospodinovi na oltár.“ 3M 22, 21-22
Pre mňa je to krásny obraz môjho života a služby Pánovi. Boh mi v Pánovi Ježišovi dal úplne všetko. ON už nič viac dať nemôže, neviem, či si to dostatočne do hĺbky uvedomujem. Teraz je na mne, čo mu prinesiem, čo som pre Pána ochotný obetovať, čo položím na Boží oltár.
Modlitba za zvieratá môže priniesť útechu a nádej.
Príklady svätých a blahoslavených
Životy svätých a blahoslavených nám môžu byť inšpiráciou v našej modlitbe a viere. Tu sú niektoré príklady:
- Blahoslavená Štefánia: Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení a horlivo slúžila chudobným.
- Svätý Rajmund z Penafortu: Vynikal v učení teológie a kánonického práva, podporoval misie a dialóg s islamom.
- Blahoslavený Gundislav: Rozjímal o nebeských veciach a kázal evanjelium.
- Blahoslavená Anna Monteagudo Ponce de León: Bola vzorom modlitby, lásky a misionárskeho nadšenia.
- Blahoslavený Bernard: Venoval sa službe núdznym a nemocným a obnovoval rehoľný život.
- Svätá Margita: Zasvätila sa Bohu ako obetu za oslobodenie vlasti a venovala sa rehoľnému životu a skutkom milosrdenstva.
Modlitba za zvieratá v núdzi.
Modlitby a úvahy
Tu sú niektoré modlitby a úvahy, ktoré nám môžu pomôcť v našej modlitbe za choré zvieratá:
- Modlitba za uzdravenie: "Pane Ježišu, vystri svoju ruku nad moje dieťa/deti a požehnaj ho. Prosím ťa, zahrň ho svojim milosrdenstvom a láskou. Zmiluj sa nad ním a odpusť mu všetky hriechy. Prikry ho svojou krvou a chráň jeho myseľ, srdce i vzťahy. Uzdrav svojou láskou všetky citové zranenia jeho srdca. Ochraňuj ho na cestách, Pane Ježišu. V tvojom mene mu žehnám pokoj duše, čistotu srdca a oslobodenie od zlých myšlienok, slov a skutkov. Žehnám mu lásku, radosť, pokoj, životnú múdrosť, chuť do modlitby a k plneniu si povinností, srdce plné lásky k tebe a k ľuďom. Požehnaj ho šťastím duše a všetkým potrebným pre život. Žehnám ho v tvojom mene, aby bolo zdravé duchovne, duševne i telesne, aby prišlo do neba s celou našou rodinou. Pane Ježišu, ďakujem ti, že si pri ňom a že ho žehnáš. Pane Ježišu, ty miluješ naše deti viac ako my. Veríme, že čokoľvek sa s nimi stane, ty o tom vieš. Dôverujeme ti, odovzdávame ti ich, aby si ty mohol konať v ich živote. No nie podľa našej predstavy, ale podľa tvojej múdrosti a lásky, vedúcej ku spáse ich duše."
- Úvaha o Božej láske: "Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si..."
Modlitba za zvieratá v núdzi.
Detské modlitby
Deti majú prirodzenú schopnosť spojiť sa s Bohom prostredníctvom modlitby. Tu sú niektoré príklady detských modlitieb:
- "Anjelíčku, môj strážničku, prisadni si na stoličku, musíme dať vážnu reč, zostaň chvíľu - nechoď preč."
- "Posväť, Bože, nový deň, nech je krásny ako sen. Daj mi, prosím, veľa sily, chcem viesť život tebe milý. Ochráň ma dnes od hriechu, nech nestváram neplechu. Tvoja vôľa nech sa stane, pomôž mi ju plniť, Pane."
- "Ešte som maličká, bojím sa trošička. Buď pri mne, anjel môj, kým zavriem očičká. A keď nôcka minie, svitne nový dníček, vezmi ma za rúčky, strážny anjelíček."
Modlitba a viera môžu pomôcť v ťažkých časoch.
Pri čítaní týchto textov sa natíska otázka: „dávam Bohu naozaj prvotiny - to prvé, najlepšie, najhodnotnejšie - svoj čas, ochotu, službu, financie...?“ Ruku na srdce. Nie je až pričasto pravdou, že Bohu dávame doslova „odpadky?“ Znie to hrozne, ja viem. Ale premýšľajme. Ak nám z mesačnej výplaty zvýšia nejaké peniaze, no tak dáme aj na nejaký „Boží účel“. Len škoda, že väčšinou neostanú, lebo všetko minieme na seba a svoje potreby. Ako keby to nebol ON, ktorý nám všetko požehnáva. Rovnako je to aj s časom. Dáme Bohu 10-20 minút zo svojho denného času a ostatné je pre nás. Takto sa MU vlastne vysmievame. Ako keby sme mu hovorili, prepáč Pane, nemám na Teba čas, lebo som veľmi zaneprázdnený. Prečo by nás Boh mal požehnať, keď na Jeho oltár prinášame zvyšky, chromé veci? Nie je naša obeť pre Pána tak trochu ako Kainova obeť. Práve pôstna doba nás vyzýva, aby sme tento svoj prístup vážne prehodnotili. Lebo to sme my, ktorí takto strácame a prichádzame o milosť, Božiu blízkosť a požehnanie, o Božiu plnosť a vedenie.
Preto prvý krok, čo potrebujeme urobiť je položiť na Boží oltár samého seba, svoje túžby, plány, sny - seba. A dovoliť Božiemu ohňu, aby to všetko prečistil. Chceme byť Bohom použiteľní detto v tejto ťažkej dobe, zmietanej chaosom, vojnou a beznádejou? Keď len nábožné slová nestačia? Musíme ísť týmto prvým krokom - dajme seba na Boží oltár a dovoľme MU, nech nás prepáli, naše hodnoty a charakter.
ThLic. Nihil obstat: Mgr. Banská Bystrica 16. septembra 2002, č. PhDr.
Nedovoľte, aby Vaše duše žili v slepote celý svoj život a nikdy nedokázali milovať a uctievať pravého Pána Boha, prihovárať sa k Nemu každý deň a ľúbiť Ho ako to naše duše učí 1. Božie prikázanie z desatora. Začnite sa modliť už dnes doma v súkromí, na ceste do práce, kdekoľvek a na akomkoľvek mieste na ktorom sa počas dňa nachádzate, Pán Boh Vaše duše počúva všade, oslovujte svojeho jediného a láskavého Pána Boha, žalujte sa Mu, plačte v svojom žiali pred Ním svojim slovom prosebným a uvidíte, ako Božia pomoc pre Vaše duše skoro z náruče Božej príde. Primknite sa svojou láskou len k svojemu jedinému Pánu Bohu na celý život. Verte mi, že nikdy nebudete ľutovať, ak nájdete pre svoju dušu svojeho pravého a jediného Pána Boha, toho Boha ktorý stvoril celý náš svet, vesmír, zvieratká, nás ľudí, prírodu, anjelov, hviezdy a mesiac na oblohe, slniečko, ktorý Vašemu telu dych života dal a jediný dokáže aj odobrať, ktorý jediný dokáže vaše choré telo uzdraviť z každej choroby aká len na svete existuje a je lekármi neliečiteľná, ak to bude v Jeho Božej vôli. Zamyslite sa a skoro nájdite tú správnu cestu svojej duše k Pánu Bohu, aby nebolo pre Vás už neskoro! Naše duše potrebujú lásku Pána Boha a nič viac pre svoje duše dostať od života do šťastia nepotrebujeme. Ak nás má Pán Boh rád, máme v živote získané všetko.
Bože láskou svojej duše Tvoju pomoc pýtam do zastavenia úporných bolestí mojej hlavy, ktorých príčinou sa stala slabosť duševného krytu skrz dlhotrvajúce pôsobenie želaní kliatby, čo stápať začalo silu mojej duše a premieňať ju na vedenú slabosť, ktorou sa stáva otvorená každému životnému trápeniu bez sily ho zvládnuť bez cítenej ujmy na svojom zdraví. Staň sa Bože Ty sám svojou všemohúcnosťou silou duše mojej, ktorej štít ochranný neprerazí žiadna prekážka životným utrpením poslaná cítenou jej slabosťou. Stápaj svojou bedlivosťou každú blížiacu sa bolesť hlavy včasnou svojou ochranou, lebo len Ty jediný dokážeš stopiť jej príchod do necítenej bolesti navždy zastavenej ničivým jej účinkom vedeným do straty šťastia môjho života. Svojou láskou Ťa Bože s pokorou duše cítenou v jej hĺbke vrúcne prosím o zastavenie týchto prichádzajúcich opakovaných bolestí hlavy navždy z môjho života posilnením duševného obalu môjho Tvojou Prozreteľnosťou láskavou. Do tejto prosby svojej duše sa Tvojej vôli odovzdávam, lebo verím Bože, že svojou dôverou vo vyslyšanie týchto slov Tebou sa nikdy nestanem s týmto trápením zabudnutý Tvojej pomoci.
Ako sa modlia mníšky v českom kláštore? A čím môže byť ich modlitba inšpiráciou pre tú našu? Váš deň je popretkávaný modlitbou od nočných hodín cez skoré ráno až do večera. Náš život skutočne vychádza z evanjelia a žije ním. Pán Ježiš hovorí: „Preto bdejte celý čas a modlite sa…“ (Lk 21, 36). Výzva „bez prestania sa modlite“ neplatí len pre mníchov, ale pre každého kresťana. Forma modlitby bude iná. V súvislosti s tým si môžeme spomenúť na ďalšie slovo svätého Pavla: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10, 31). Žiadna činnosť kresťana nie je samoúčelná, a ak je vykonávaná v spojení s Pánom, už tým sa človek modlí. Ale aby to nebolo pochopené zle - čas a priestor pre vlastnú modlitbu na kolenách si človek musí nájsť. Bez toho by sa jeho život stal smutným a nebol by kresťanským. Ak si to zhrnieme, ustavične sa modliť môžeme a máme aj vo svete.
Hlboko v noci, keď my ostatní ešte spíme, vy začínate svoje prvé modlitby. O 3.40 hod. vstávame, nočná vigília sa začína o 4.00 hod. a trvá vo všedné dni asi trištvrte hodiny, v nedeľu, na sviatky a liturgické slávnosti o niečo dlhšie. Keby nás o štvrtej ráno čakalo riešene matematických úloh, únava by sa dala pocítiť a pozornosť by klesla. Ale ísť na schôdzku s milovanou osobou nie je namáhavé a jednotvárne, ale radostné a plné života. Celé Opus Dei - alebo božské ofícium, teda liturgia slávená spoločne v chóre - je spievané. Ranné chvály sú spojené so svätou omšou, ktorá je, samozrejme, vrcholom mníšskeho dňa a celého života, pretože je to stretnutie s Kristom par excellence v bohoslužbe slova a bohoslužbe obety.
Zaujalo ma, že po omši sa v kapitule máte možnosť poďakovať spolusestrám alebo prosiť o odpustenie. Cisterciánsky - trapistický život je typicky cenobitský, to znamená, že je prežívaný v spoločenstve. Nie sme pustovníčky, ktoré by žili každá vo svojej cele a s druhými sa stretávali len málokedy. V našich stanovách je, že „cisterciánske mníšky hľadajú Boha a nasledujú Krista pod jednou rehoľou a abatišou, v stabilnej komunite, ktorá je školou sesterskej lásky“.
Ticho - silentium - má v živote trapistického mnícha svoje prvoradé miesto. V kláštore sú priestory a tiež určené časy, keď sa nehovorí. Všeobecne teda platí, že nehovoríme ani počas práce - vravíme len to, čo je nutné si povedať kvôli práci, ale medzi sebou nemáme ani voľné slovo. Ak by sa niektorá sestra chcela porozprávať s druhou, poprosí o dovolenie predstavenú. Toto všetko tiež nie je samoúčelné, ale je to zamerané na to, aby sme sa v tichu naučili načúvať Bohu a potom sebe navzájom, aby sme dokázali uviesť do praxe slovo, ktoré nám Boh dáva, a aby z nás, keď príde čas na spoločné podelenie sa v komunite, vychádzalo iba slovo hlboké a zmysluplné.
Zápasíte aj vy niekedy s nechuťou modliť sa? S nechuťou, to by som po toľkých rokoch života v kláštore nepovedala. Ale s únavou alebo vyprahnutosťou, nepozornosťou, to áno. To, čo mi pomáha, aby som sa tým nenechala strhnúť, je jednak vedomie toho, že v modlitbe nejde o pocity a emócie, ale o trvalý a láskyplný vzťah s Kristom - najdôležitejšou osobou môjho života -, vzťah, ktorý nemusím vždy prežívať pocitovo, ale tu jednoducho je. A potom vedomie, že je potrebné v modlitbe trochu zápasiť, je to príležitosť k rastu vzťahu s Kristom a z lásky k nemu i niečo obetovať. Všetkým by som priala, aby sa pre nich modlitba stala skutočným dýchaním duše, skutočným vzťahom s Kristom, bez ktorého si neviem svoj deň ani predstaviť.
Po prvé, aby neklamali sami sebe tým, že hovoria: „Nemám čas modliť sa.“ Je to otázka usporiadania hodnôt: O čo mám záujem, na to si čas nájdem. Každý, kto je aspoň trochu poctivý sám k sebe, si toto musí priznať. V denníku On a ja od francúzskej mystičky Gabriely Bossis z 20. storočia sa dočítame, že jej raz Ježiš povedal: „Žiadne povinnosti ti nebránia modliť sa. Či som sa ja nemodlil žalmy, keď som bol samá rana? Keď ma vliekli uprostred hlučného davu na Kalváriu? A na kríži? A ty považuješ za ťažké modliť sa pri svojich pohodlných prácach? A ruku na srdce: Ak niekto vysloví vetu: „Nemám čas na modlitbu,“ svedčí to o tom, že jeho láska k Bohu vyhasla. To je ako v manželstve. Keď manžel povie manželke (alebo naopak): „Nemám čas sa s tebou rozprávať,“ čo to odhaľuje o ich vzťahu?
Nech nám tieto úvahy a modlitby pomôžu nájsť útechu a nádej v našej viere a v modlitbe za choré zvieratá. Amen.