Obec Biely Kostol, podobne ako iné sídla, prechádza neustálym vývojom a modernizáciou. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť obce, s dôrazom na jej Hlavnú ulicu a významné projekty, ktoré formujú jej budúcnosť.
Kaplnka sv. Anny v Bielom Kostole
Územné plánovanie a rozvoj
Potreba spracovania územnoplánovacej dokumentácie vyplynula z nutnosti reagovať na kvalitatívne nové zámery na využitie územia vo všeobecnej novej legislatívnej situácii a taktiež v zmenených územno-technických a socio-ekonomických podmienkach.
Obec Slovenský Grob nemá doteraz spracovanú záväznú územnoplánovaciu dokumentáciu. Územný plán obce Slovenský Grob je spracovaný v súlade s platnou územno-plánovacou legislatívou t.j. č. 50/1976 Zb. Územný plán obce Slovenský Grob je spracovaný s podrobnosťou územného plánu zóny.
Prieskumy a rozbory boli spracované ako I. etapy riešenia problémov, limitov a potenciálov v území. Zadanie bolo vypracované na základe záverov a požiadaviek vyšpecifikovaných v I. etape.
Schválené Zadanie sa stalo podkladom pre spracovanie III. Návrh územného plánu obce Slovenský Grob. Keďže sa jedná o obec s menej ako 2000 obyvateľmi nebolo nutné spracovať Koncept riešenia ÚPD. Návrh riešenia Územného plánu obce Slovenský Grob je spracovaný v zmysle § 21, ods. Čistopis Územného plánu obce Slovenský Grob.
Časový horizont územného plánu obce sa predpokladá na obdobie do roku 2010 s výhľadom do roku 2015. Katastrálne územie obce sa nachádza vo výške 132 - 173 m. n. m., stred obce je 140 m. n. m. Slovenský Grob leží v Podunajskej nížine na južnom okraji Trnavskej pahorkatiny.
V roku 2001 bol spracovaný dokument - Strednodobá stratégia rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne Slovenský Grob s príspevkom Turistickej grantovej schémy Phare, nadväzujúci na ÚPN VÚC.
Prírodné podmienky
Územne patrí do nížinnej, teplej oblasti. Priemernou teplotou 10 ºC, januárovou 2 ºC a júlovou 20 ºC. Ročný úhrn zrážok je okolo 700 mm. Priemerne je 120 dní so zrážkami. Oblasť Slovenského Grobu sa podľa Atlasu podnebia ČSSR nachádza v klimatickej oblasti A3. Táto je charakterizovaná ako teplá, mierne suchá s miernou zimou.
Priemerná teplota vzduchu (za obdobie 1974 - 2000) je 10,2 °C. Extrémne hodnoty teploty vzduchu kolíšu v rozmedzí +37 a - 30 °C. V roku sa v priemere vyskytuje 18 tropických (t max >= 30 °C), 70 letných (t max >= 25 °C), 80 mrazových (t min <= 0,1 °C) a 21 ľadových (t max <= 0,1 °C) dní.
Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje 73 %. Priemerný úhrn zrážok (za obdobie 1974 - 2000) je 650 mm. Priemerne sa do roka vyskytuje 143 dní s úhrnom zrážok 1 mm a viac, 68 dní s úhrnom zrážok 25 mm a viac a 42 dní s úhrnom 50 mm a viac.
V oblasti obce Slovenský Grob je dominantné severozápadné prúdenie vzduchu, výskyt klimatického bezvetria je 52,8 %. Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, J. 1980) patrí riešené územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina.
Vzhľadom na to, že riešené územia sa nachádza v tesnom kontakte s oblasťou západokarpatskej flóry (Carpaticcum occidentale), prenikajú sem i niektoré druhy práve z tejto oblasti.
Typy vegetácie:
- Ulmenion Oberd. - časovo kratších periodických záplav. V stromovej vrstve sú najviac zastúpené jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia ssp. tremula), čremcha strapcovitá (Prunus padus), brest väz (Ulmus leavis), dub letný (Qercus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre).
- Ekologicky sa viažu na teplejšie, južne orientované nižšie položené svahy s rendzinami. V stromovom poschodí spolu s dubom cerovým (Quercus cerris) vystupujú dub žltkastý (Quercus dalechampii) alebo dub sivozelený (Quercus pedunculiflora), iba niekedy aj dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur). Z iných drevín sú vtrúsené javor poľný (Acer campestre), javor tatársky (Acer tataricum).
- Eu-Fagenion p.p. - častiach riešeného územia na vápencových horninách so stredne hlbokými pôdami. Charakteristickým fyziognomickým znakom porastov je chýbajúca alebo veľmi slabo vyvinutá krovinná etáž.
Zeleň v obci
Základné východiská koncepcie tvorby zelených plôch v k.ú. Slovenský Grob má charakter stredne veľkej obce v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny. Významná je väzba sídla na okolitú krajinu a jeho celkové zakomponovanie do okolitej krajinnej štruktúry. Najvýznamnejšou plochou v systéme zelene sa javí komplex Národnej prírodnej rezervácie Šúr ležiaci v tesnej blízkosti katastra. Riešené územie je veľmi chudobné z hľadiska výskytu lesných ekosystémov. Lesná pôda sa podľa katastra v rámci riešeného územia prakticky nevyskytuje.
Najčastejšou pozdĺž systému kanálov, prípadne ako malé poľnohospodárskou pôdou izolované areály remízok, resp. čierneho (Populus nigra) a topoľa osikového (Populus tremula). Aj napriek nepriaznivému stavu lesných porastov majú tieto plochy významné miesto v systéme zelene.
Časti katastra. V tejto lokalite je v rámci nadregionálneho ÚSES navrhnutý biokoridor, ktorý spája nadregionálne biocentrum Šúr so Šenkvickým hájom (obe biocentrá sa nachádzajú mimo k.ú. Slovenský Grob). Uvedené prvky je potrebné zachytiť v MÚSES, ktorý by bolo vhodné vypracovať ako samostatnú štúdiu.
Okrem priestorovej a estetickej funkcie plní tento typ zelene aj funkciu ochrannú a to najmä ako vetrolamy zabraňujúce zvyšovaniu veternej erózie.
Existujúce aleje a stromoradia je vhodné doplniť pôvodnými drevinami do kontinuálnych línií, ktoré spájajú zelené plochy v krajine s plochami sídelnej zelene.
Najvýznamnejšími verejnými plochami zelene v samotnom sídle sú park v okolí kostola, parková úprava pri kaplnke a kostolíku Sedembolestnej Panny Márie, park na Hlavnej ulici, zeleň cintorína, zeleň pred miestnym úradom, menšie priestory takmer na všetkých uliciach. Plochy sú vzájomne prepojené zeleňou pozdĺž komunikácií. Plochy verejnej zelene sú vo všeobecnosti voľne prístupné.
Parková plocha sa nachádza priamo v centre mesta. Celý areál zelene je oddelený od okolia plotom. Zmenou organizácie dopravy pred kostolom Jána Krstiteľa sa vytvorila plocha, ktorú navrhujeme sadovníckymi úpravami zapojiť do existujúceho parku pri kostole a nadväzujúceho areálu cintorína.
Tomuto kritériu zodpovedajú nízke až stredne vysoké dreviny ako napr. platany (Acer platanoides) a jeho kultivary, javor cukrový (Acer saccharinum), jaseň mannový (Fraxinus ornus), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), prípadne introdukované dreviny ako napr. katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides).
Zeleň cintorínov predstavuje špeciálny prvok krajinnej štruktúry, s výrazným kultúrno-historickým významom. V obci sa cintorín nachádza v centre medzi Družstevnou a Hlavnou ulicou. Zeleň výrobných areálov v zásade delíme na zeleň na území vlastného závodu, ktorá má celý rad funkcií a jej zodpovedajúcu sadovnícku úpravu (napr. ochrana pred hlukom, zníženie prašnosti, optická izolácia, zlepšenie pracovného prostredia a pod.) a zeleň pásiem hygienickej ochrany, nadväzujúcu na systém zelene sídla.
Aleje a líniová zeleň svojím trasovaním predstavujú významné spojenie zelene zastavaného územia obce so zeleňou vo voľnej krajine.
Biologicky a sadovnícky najhodnotnejšia zeleň tejto kategórie je v zástavbe rodinných domov, kde zeleň výrazne pôsobí a dotvára celkový priestor.
S rozvojom zelene rodinných domov sa uvažuje aj na navrhovaných plochách rodinnej zástavby.
Geologické a hydrologické pomery
Pre zhodnotenie geologických pomerov a inžinierskogeologických podmienok výstavby na území obce bol použitý materiál "Slovenský Grob - ÚPN-SÚ inžinierskogeologický prieskum" (Z. Podľa aktualizovanej normy STN 73 0036 "Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcii" a seizmotektonickej mapy Slovenska.
Z prevedených chemických rozborov podzemnej vody vyplýva, že podzemná voda obsahuje zvýšený obsah síranových iónov agresívnych na základový betón SO42-= 236,61 - 267,47 mg/l. Vody sú tvrdé, vápenato-karbonátové. V zmysle STN 73 1001 tab. Striedajú sa polohy ílov rôzneho charakteru s polohami ílovitých pieskov. Íly majú pestrú farbu, prevažne však šedú až modrú. Väčšinou sú pevnej konzistencie a vysokej plasticity. Miestami sa medzi ílmi vyskytujú vložky ílovitých pieskov.
Rajón kvartérnych sedimentov je zložený z fluviálnych sedimentov a antropogénnych sedimentov. Okrsok Fu-1, kde dosahuje mocnosť fluviálnych sedimentov do 1,5 m. Okrsok An-1, kde antropogénne sedimenty dosahujú mocnosť do cca 3,0 m. Sú zložené prevažne z hliny a nachádzajú sa v záhradách obce. Okrsok An-2, kde antropogénne sedimenty dosahujú mocnosť od cca 3,0 do 5,0 m a sú zložené z miestneho odpadu - mestské smetisko.
Projekty financované z EÚ
Obec Biely Kostol aktívne využíva možnosti financovania z Európskej únie na zlepšenie infraštruktúry a kvality života svojich obyvateľov. Medzi realizované a plánované projekty patria:
Pohľad na Biely Kostol
- Podolky I, Záhradná ulica, Biely Kostol, SO Kanalizácia splašková: Dotácia 124 815€.
- Zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva vo vinohradníctve obcí Biely Kostol a Šitbořice: Celkové oprávnené výdavky projektu: 144.220,33 €, príspevok z EFRR: 115.376,26 €, príspevok zo ŠR: 9.494,54 €. Cieľom projektu je posilnenie potenciálu regiónu SK - CZ s dôrazom na zachovanie a obnovu kultúrneho a prírodného dedičstva a propagácia a prezentácia oblasti vinohradníctva a vinárstva partnerských obcí pre širokú verejnosť.
- Riešenie migračných výziev v obci Biely Kostol: Nenávratný finančný príspevok: 88 400,00 Eur. Cieľom projektu je riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie voči Ukrajine prostredníctvom zabezpečenia základných potrieb a podpory osôb s dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky.
- Podpora opatrovateľskej služby v obci Biely Kostol: Nenávratný finančný príspevok : 16 320 €. Cieľom projektu je poskytovanie terénnej opatrovateľskej služby v domácom prostredí, aby sa zabezpečilo zotrvanie občanov v prirodzenom domácom prostredí za účelom zlepšenia kvality života občanov odkázaných na pomoc inej osoby.
- Projekt rekonštrukcie verejného osvetlenia v obci Biely Kostol: Realizáciou projektu bolo vymenených 86 svietidiel a osadených 58 svietidiel.
Tieto projekty prispievajú k celkovému rozvoju obce a zvyšujú kvalitu života jej obyvateľov.