Popolcová streda a svätá spoveď: Význam v kresťanskom živote

Popolcová streda v rímskokatolíckej cirkvi zahajuje 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na Veľkú noc. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym.

Súčasťou liturgie počas svätých omší v rímskokatolíckych kostoloch v tento deň je posvätenie popola. Kňazi a diakoni značia znamenie kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva k pokore a pokániu.

História a význam Popolcovej stredy

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od ôsmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. Koncil v Benevente v roku 1091 zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža na čelo veriacich.

Každý rok na Kvetnú nedeľu kňazi svätia ratolesti, ktoré sa neskôr spália a s týmto popolom potom na Popolcovú stredu poznačujú čelá prítomným na svätých omšiach. Čelo je symbolom ľudského myslenia a za ním sa skrýva mozog, orgán ľudského myslenia. Takže poznačenie čela znamená výzvu na rozmýšľanie. Námet na premýšľanie nám dávajú slová z Písma svätého, ktoré kňaz pri obrade poznačenia popolom hovorí takto: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš (Gn 3,19).

Popolom zo spálených ratolestí, kňaz robí na čele znak kríža a to preto, aby sa popol dotkol nielen nášho čela, ale predovšetkým nášho srdca. Naše srdcia sú často zasiahnuté rôznymi neresťami, či hriechmi ako napríklad pýchou, lakomstvom, nenávisťou, smilstvom, nemiernosťou v pití či jedení, lenivosťou v modlitbe, alebo vôbec k duchovnému životu. Preto počas tohto pôstneho obdobia objavujme vo svojich srdciach všetko to, čo nás oddeľuje od Pána Boha. Snažme sa v zamysleniach nad sebou likvidovať všetko to, čo by sa v nás nepáčilo Pánu Bohu.

Pôst a zdržiavanie sa mäsa

Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Svedčia o tom napríklad porekadlá ako: pirohy - tučné bravy, rezance - dlhé klasy, proso - hojnosť peňazí.

Popolcovou stredou sa pôst začína aj pre evanjelikov, i keď dôraz kladú hlavne na prvú pôstnu nedeľu. Pre gréckokatolíkov byzantského obradu sa pôst pred Veľkou nocou čiže Paschou nazývaný Svätá štyridsiatnica začal už o dva dni skôr, teda v pondelok 27. februára a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou, čiže do 14. apríla. V pondelok 27. februára sa začal veľký pôst pred Paschou aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára a v tomto roku oslávi Veľkonočnú nedeľu v rovnakom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi - čiže 16. apríla, čo býva raz za štyri roky.

Sväteniny a sviatosti

Sú to sviatosti a sväteniny. Pomáhajú nám na ceste k Bohu a posväcujú rozličné okolnosti života. Sú to požehnania, keď sa kňaz (a v istých prípadoch môže aj laik) modlí a prosí Pána, aby ten, kto bude používať nejaký predmet, rástol vo viere a v láske.

Požehnaný krížik alebo iný predmet má inú úlohu - navádza našu myseľ, skutky i slová na cestu k večnej spáse. Sväteniny majú veľmi úzky vzťah k prežívaniu našej viery. Ak sa zbožne pomodlím ruženec, ak odovzdám v modlitbe všetky problémy, môj spánok bude oveľa pokojnejší, pretože viem, že Boh dal svojich anjelov, aby bdeli nad mojím životom.

V Katolíckej cirkvi poznáme sedem sviatostí, ktoré ustanovil Ježiš. Niektoré nám dávajú nezmazateľné znaky. Krstom vstupujeme do spoločenstva Cirkvi. Odpúšťa sa nám dedičný hriech (pri krste dospelého aj všetky ostatné hriechy) a stávame sa milovanými Božími deťmi. Prijať ho môžu len tí, ktorí sú nepokrstení, chcú sa dať pokrstiť a majú vieru. V riadnom prípade krstí biskup, kňaz alebo diakon.

Je to sviatosť kresťanskej dospelosti, pri ktorej dostávame plnosť darov Ducha Svätého. Pri udeľovaní tejto sviatosti kladie ruky na birmovanca a pomaže ho posvätnou krizmou, pričom hovorí: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Pobirmovaný dostáva pečať Ducha Svätého a stáva sa dospelým kresťanom. Prijať ju môže každý, kto bol pokrstený a kto ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou je, že kandidát na birmovanie je v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a je pripravený.

Sviatosť Eucharistie je Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína. Voláme ju inak aj sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie. Je vhodné prijímať ju často a minimálne raz za rok. Na to, aby ju človek mohol prijať, je potrebné, aby bol v posväcujúcej milosti. Nazývame ju aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia. Jej cieľom je, aby boli človeku odpustené hriechy. V tejto sviatosti ich vyznáva a ľutuje. Je to uzdravujúca sviatosť. Vysluhuje ju kňaz, ktorý udeľuje veriacemu v spovedi rozhrešenie. Ono ho má oslobodiť od hriechu. Kňazi majú moc na základe vysviacky odpúšťať hriechy.

Je to sviatosť, keď kňaz pomazáva chorého posväteným olejom na čele a na rukách. Ľudia ju pomenúvajú aj ako „posledné pomazanie“. Nie je to správny názov. Vysluhujú ju biskupi a kňazi. Ten, kto prijme sviatosť kňazstva, začleňuje sa medzi kňazov a biskupov a prijíma aj dar Ducha Svätého. Túto sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti. Udeľuje sa v nej nezmazateľný duchovný znak spojený so špeciálnymi milosťami: slúženie svätej omše, hlásanie Božieho slova. Aj táto sviatosť je zameraná na službu spoločenstvu. Človek je k nej povolaný od prirodzenosti. Vysluhujú si ju manželia navzájom pred tvárou Cirkvi. Prijať ju môže pokrstený a slobodný muž a žena.

Pán nám ich dal, aby sme sa cez ne priblížili k nemu. „PANE, zmilúvaš sa nad všetkými a nepohŕdaš ničím, čo si stvoril; zatváraš oči nad hriechmi ľudí, aby sa kajali, a si k nim láskavý, lebo si Boh a náš Pán“[1]. Tieto slová z Knihy múdrosti, ktoré zaznievajú na začiatku Omše, sú vstupnou bránou do pôstneho obdobia.

Je to silné gesto, ktoré nás nabáda zamyslieť sa nad tým, aký krehký je náš život. Za týmto obradom však môžeme objaviť nehu Boha, ktorý nás hľadá. Pôstne obdobie je vhodným časom na to, aby sa táto túžba zmenila na obrátenie, na návrat do Otcovho domu, aby sme nanovo zakúsili jeho nežnosť.

Ježiš nám však v evanjeliu pripomína, že Boh na nás neustále hľadí. Na druhej strane Boh vidí „v skrytosti“ (Mt 6, 4), načúva intimite nášho srdca. Pôstne obdobie je vhodným časom na to, aby sme prestali žiť obrátení navonok a naopak, pestovali si vnútornú klímu schopnú prijímať skutočnosť novým, nadprirodzenejším spôsobom.

Cesta modlitby, almužny a pôstu, primeraná našej osobnej situácii, nás počas týchto dní povedie k pozdvihnutiu zraku. Uznanie, že Pánovo milosrdenstvo napĺňa zem, že je Otcom, ktorý na nás neustále čaká, nás nevedie k pasivite. Naopak, táto láska dáva do pohybu našu iniciatívu hľadať spôsoby, ako nájsť cestu späť k Bohu. A jednou z privilegovaných ciest je sviatosť zmierenia: „Je to Otcovo odpustenie, ktoré nás stavia späť na nohy: Božie odpustenie, spoveď, je prvým krokom na našej ceste návratu“[6]. Tam sa stretávame s otcovskou tvárou Boha, ktorý nás povzbudzuje a miluje ako svoje deti.

V tomto pôstnom období, ktoré je cestou späť a bližšie k Otcovmu domu, môžeme vnímať prítomnosť presvätej Márie, ktorá nás sprevádza.

Pôstna disciplína

Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst, t.j. raz denne sa dosýta najesť a zdržiavať sa mäsa. Táto povinnosť zaväzuje od 18. narodenín do 59. narodenín. Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú. C. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.

Dôležitou súčasťou pôstnej disciplíny je sviatosť zmierenia, známa aj ako svätá spoveď. Táto sviatosť má v Cirkvi úzky vzťah s účinkami sviatosti pokánia a jej cieľom je odpustenie hriechov. Odpustky, ktoré sa získavajú skrze túto sviatosť, oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy.

Podmienky získania odpustkov:

• Svätá spoveď
• Sväté prijímanie
• Modlitba na úmysel Svätého Otca
• Vylúčenie akejkoľvek priľnavosti k hriechu

Je síce dobré, keď si ľudia na začiatku pôstu dávajú predsavzatia rôzneho druhu. Niekto si povie, že cez pôst nebude jesť mäsité pokrmy alebo nebude požívať alkoholické nápoje, či fajčiť. Niekto sa zriekne sledovania televízie, niekto počítača alebo niečoho iného. Predsavzatie je pekné, ale sa musí splniť, ak má mať účinok. Toto všetko je chvályhodné, ale pokiaľ si neurobíme poriadok vo svojej duši, tak takéto predsavzatia sa minú svojho cieľa, hoci sa na konci pôstu pochválime, že sme niečo z tohto splnili, ale náprava vzťahu k Pánu Bohu sa v našej duši neuskutočnila.

Aby sa náprava ozaj uskutočnila, tak k tomu nám budú pomáhať liturgické čítania v celom pôstnom období, tiež pobožnosti krížovej cesty, vrúcnejšie modlitby a skutky sebazapierania.

Liturgia a jej význam

Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Do liturgie patrí vysluhovanie sviatostí a liturgia hodín. Spomedzi siedmich sviatostí sa najčastejšie slávi sv. omša (Eucharistia) a sviatosť zmierenia (spoveď).

Liturgia hodín (posvätné ofícium, breviár) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Nosnou časťou sú žalmy. Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo veriacich, teda celá Cirkev.

V slávení liturgie má každý svoj druh činnosti. Niektorých povoláva Boh na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe samého Ježiša Krista, aby slúžili Božiemu ľudu. Liturgii teda predsedá vysvätený služobník - biskup alebo kňaz, prípadne diakon. Medzi ostatné liturgické služby patrí služba akolytu (mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania), lektora (čítanie sv. Písma), miništranta (asistencia pri oltári), organistu, speváka žalmov, služba liturgického spevu.

Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu. Nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie. Je to deň zasvätený Pánovi. V tento deň má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na sv. omši. Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka.

Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov). Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok.

Sviatosť manželstva a jej platnosť

Cirkev definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ustanovený Bohom, ktorý vniká raz a navždy. V civilnom zmysle slova, preto v Cirkvi de facto neexistuje rozvod.

Čo môže spôsobiť nulitu manželstva? Cirkevný právnik Tibor Hajdu uvádza:

• nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva
• nedostatočný vek niektorého z partnerov
• existencia platného zväzku predchádzajúceho manželstva
• keď je jedna zo stránok nepokrstená
• ak chýba dišpenz od prekážky rozdielnosti náboženstiev udelený Svätou stolicou alebo miestnym biskupom
• posvätného rádu, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera

Nedostatočný manželský súhlas môže byť tiež dôvodom nulity manželstva. Ide o prípady, keď jeden z partnerov trpí nedostatkom užívania rozumu, neschopnosťou prijať manželské povinnosti alebo z dôvodu psychickej slabosti. Strach a nátlak pri uzatváraní manželstva tiež spôsobí pred Cirkvou nulitu manželského zväzku.

Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Ak sa manželstvo neuskutočňuje ako spoločenstvo života a lásky, neznamená to automaticky, že takéto spolužitie bolo naozaj neplatné uzavretie manželstva. Neplatné manželstvo je také, pri ktorom už v čase uzatvorenia chýbal platný manželský súhlas. Omyl v osobe robí manželstvo neplatným.

Podstatným prvkom je manželská vernosť. Manželská jednota spočíva v tom, že si niekto vyhradzuje právo na mimomanželské vzťahy. Podstatný prvok: právo na manželské úkony a prirodzené spolužitie. Právo prijať a vychovávať deti a sebadarovanie vo svojom plnom rozsahu.

V Cirkvi tesne viaže s účinkami sviatosti pokánia a jej cieľom je odpustenie hriechov. Odpustky, ktoré sa získavajú skrze túto sviatosť, oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Je však nutné si uvedomiť, že samotné odpustenie nevymazáva následky hriechov, ktoré spôsobujú utrpenie sebe i ostatným.

Záver

Pôstne obdobie, ktoré začína Popolcovou stredou, je časom pokánia, modlitby a skutkov milosrdenstva. Je to príležitosť pre každého veriaceho prehĺbiť svoj vzťah s Bohom a pripraviť sa na Veľkonočné sviatky. Sviatosť zmierenia, pôstna disciplína a liturgické slávenia nám pomáhajú na tejto ceste.

Tabuľka pôstnej disciplíny

tags: #popolcova #streda #a #sv #spoved