Texty liturgie sv. Jána Zlatoústeho majú aj výrazný dogmatický aspekt, časté sú najmä trojičné oslavné aklamácie (zvolania). Anaforu, ktorá je súčasťou tejto svätej liturgie, upravil a priniesol do Konštantínopolu sv. Ján Zlatoústy z Antiochie, preto tradične celá liturgia nesie jeho meno. Stalo sa tak pravdepodobne medzi rokmi 398 a 404, kedy bol sv. Ján konštantínopolským arcibiskupom.
Svätý Ján Zlatoústy na mozaike v Hagii Sophii
Priebeh liturgie svätého Jána Zlatoústeho
Kňaz počas slávenia liturgie sv. Jána Zlatoústeho prechádza tromi hlavnými časťami:- Prípravná časť (Proskomídia) - túto časť sa modlí iba kňaz s diakonom, koná sa neverejne. Proskomídia je slovo gréckeho pôvodu a znamená „prinášanie obety“. Prinášame so sebou dary - chlieb a víno a kňaz ich pripravuje pre božskú liturgiu. Na tento účel vykrojuje „Baránka“ z chleba, ktorý sa nazýva „prosfora“, ako aj ďalšie častice. Baránok symbolizuje Ježiša Krista a častice symbolizujú najsvätejšiu Bohorodičku, anjelov a svätých, živých i mŕtvych.
- Liturgia katechumenov - jej centrálnou časťou sú čítania z Apoštola a Evanjelia. Pred čítaniami sú ekténie (prosby), antifóny zo žalmov, tzv. malý vchod (slávnostný sprievod s evanjeliárom) a spev tropárov.
- Liturgia verných - jej centrálnou časťou je anafora a vyvrcholením rozdávanie Kristovho tela a krvi veriacim. Pred anaforou sa koná tzv. veľký vchod (slávnostný sprievod s pripravených chlebom a vínom) a recituje/spieva sa vyznanie viery. Po anafore nasledujú prosby a príprava na rozdávanie eucharistie.
Liturgia Božieho slova sa začína zvolaním: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Do tohto kráľovstva vstupujeme tým, že v ekténii prosíme Pána o pomoc v našich ťažkostiach. Vysvätený služobník prednáša žiadosti veriacich a veriaci odpovedajú slovami: „Pane, zmiluj sa“ alebo „Daruj nám, Pane“. Celá božská liturgia je dialógom: Boh komunikuje s nami a my komunikujeme s Ním. To sa zreteľne odráža v antifonálnom (čiže striedavom) speve. Antifóny sú založené na starozákonných textoch a vedú veriacich k počúvaniu Božieho slova v Novom zákone. Božie slovo je duchovnou potravou pre každého z nás, preto tento dar od Boha nazývame stôl Božieho slova. Ten pozostáva z liturgických čítaní z apoštolára a evanjeliára. V čítaní Božieho slova k nám hovorí sám Kristus. Toto Božie slovo prijímame podľa príkladu Najsvätejšej Bohorodičky, ktorá si každé slovo Božieho Syna uchovávala vo svojom srdci.
Stôl Božieho slova nás pripravuje na stôl Eucharistie. Liturgia obety sa začína počas spevu Cherubínskeho hymnu prenesením darov na svätý stôl, na ktorom sa Kristus nekrvavým spôsobom obetuje za spásu sveta. To preto kňaz vyzýva veriacich: „Stojme dôstojne a v bázni, pozorne vnímajme, aby sme v pokoji prinášali svätú obetu". Stredobodom obety (po grécky anaphory) je Eucharistia: Svätý Duch posväcuje nás a z chleba a vína robí telo a krv nášho Pána Ježiša Krista. Tak ako každý človek potrebuje každodenný chlieb, tak aj každý kresťan potrebuje nebeský chlieb. Na pristúpenie k svätému prijímaniu by sme sa mali pripraviť spoveďou, ak sme spáchali hriech, a pôstom, ktorý nám pomôže otvoriť sa na prijatie Krista. Posvätení Svätým Duchom sa s dôverou obraciame na Boha, nášho Otca, v modlitbe Otče náš, aby nám dal „chlieb náš každodenný“, inými slovami, sväté prijímanie.
História a vývoj liturgie svätého Jána Zlatoústeho
Súčasnú podobu liturgia sv. Jána Zlatoústeho získala v polovici 14. Do staroslovienčiny bola preložená v 9. storočí sv. Cyrilom a Metodom a ich spolupracovníkmi, podnes sa na území Slovenska slávi aj v cirkevnoslovanskom preklade. Ten sa textovo ustálil v polovici 17. storočia po reformách Petra Mohilu a moskovského patriarchu Nikona. V 30-tych rokoch 20. storočia vznikol v prostredí Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prvý slovenský preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, v súčasnosti používaný preklad je z roku 1997, do záväzného používania vstúpil 22. júna 1997.Ján Zlatoústy sa narodil okolo roku 345 v Antiochii, kolíske kresťanstva. Aby svoje kresťanské vzdelanie uplatnil v každodennom živote, tento bystrý mladík sa uchýlil do susedných hôr, kde v jeho dobe prekvital veľmi aktívny asketický život. Meletiov nástupca arcibiskup svätý Flavián († 404) vysvätil Jána za kňaza a ustanovil za kazateľa v najväčšom mestskom chráme. Ján Zlatoústy je považovaný za najväčšieho kresťanského rečníka všetkých čias. V arcibiskupskej pozícii sa Zlatoústy okamžite pustil do náboženskej reformy a popri inom obnovil poriadok a dôstojnosť liturgických obradov. Zlatoústy si všimol, že počas dlhých modlitieb Bazilovej liturgie veriaci začali byť roztržití a nedisciplinovaní. Rukopis z 8. Až neskoršie rukopisy, počnúc 11. Vďaka svoje praktickosti a Jánovej autorite tzv. božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho do 13. V 5. storočí bol Jánovej liturgie zavedený hymnus Trisagion. Až 7. storočí bol obrad prípravy eucharistických darov (proskomídia) presunutý na začiatok bohoslužby a boli pridané antifóny. Koncom 8. V roku 1850 v gréckom monastieri svätej Kataríny na hore Sinaj bol objavený ďalší liturgický rukopis z 9. Najstaršie staroslovanské liturgické texty sa nachádzajú v liturgikonoch Antona Romanoviča († 1147) a Barlaama Chutinského († 1192), obidva texty pochádzajú z 12. S pribúdajúcimi liturgickými rukopismi pozorujeme veľkú rozmanitosť vo formulácii textu a rubrík. Až do 14. storočia musíme vyčkať na úspešný pokus o štandardizáciu liturgického textu a rubrík, ktorý urobil patriarcha Filoteos Konštantínopolský († 1376) vo svojom slávnom Poriadku slávenia, nazývanom Diataxis (porov.
Liturgia svätého Jána Zlatoústeho v Menologe de Basile II
Staroslovienska liturgia
Na začiatok menší exkurz do obdobia pred misiou sv. Cyrila a Metoda. História kresťanstva na území Veľkej Moravy sa písala už pred príchodom solúnskych bratov. Ich predchodcami boli misionári z Bavorska a Talianska či írsko-škótski misionári. Od čias franského kráľa Karola Veľkého patrila Veľká Morava pod správu franských biskupov Passaua a Salzburgu. Tí sa zodpovedali rímskemu pápežovi a z toho dôvodu sa na území našich predkov slávila latinská liturgia.Byzantský panovník vypočul prosbu veľkomoravského kniežaťa a poslal mu Cyrila a Metoda. Konštantín, ktorý neskôr prijal meno Cyril, bol filozof, etymológ, jazykovedec. Metod bol právnik, kánonista. Cyril sa na misiu dobre pripravil. Poznal slovanskú reč. Otázkou do dnešných dní ostáva, z akých prameňov vychádzali pri preklade liturgie do staroslovienčiny. Zo zachovaných písomností sa totiž nedá naisto zrekonštruovať, ktorý obrad preložili. Väčšina slavistov a historikov sa domnieva, že v okolí Solúna vtedy žila slovanská enkláva, kde sa slávila liturgia svätého Petra. Prečo by však nositelia východnej tradície, kde sa používal byzantský rítus, liturgia sv. Jána Zlatoústeho, liturgia sv. Bazila Veľkého či liturgia vopred posvätených darov, uprednostnili v ich regióne menej využívanú liturgiu svätého Petra?
Cyril a Metod sa na svoju misiu svedomito pripravovali. Ešte pred odchodom si na carihradskej synode vypýtali povolenie, aby mohli slovanskú reč povýšiť na liturgický jazyk na Veľkej Morave. Po príchode slávili prvých 40 mesiacov liturgiu v staroslovienčine. Dokonca sa zachovala správa, že naši ľudia túto liturgiu veľmi prijali. Hovorili, že sa otvorili uši hluchých a tí počuli slová Písma. A jazyk jachtavých sa stal jasným. Dodáva však, že na Západe prebiehal dialóg o tom, či hlboké liturgické texty, konsekračné slová a modlitba premenenia môžu byť preložené do barbarských jazykov. Preto v liturgii ponechali jazyk inteligentov, už v tom čas mŕtvu latinčinu, ktorá dobre vystihovala podstatu starokresťanskej teológie.
Keď solúnski bratia prišli do Večného mesta, dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie staroslovienskej liturgie. V jeho životopise sa spomína takzvaný trojjazyčný blud, podľa ktorého sa liturgia má sláviť len v tých jazykoch, v ktorých bol nápis na Kristovom kríži - latinsky, hebrejsky a grécky. Ako dodáva, solúnskych bratov privítali v Ríme s veľkými poctami. V životopise Konštantína sa píše, že pápež prijal slovienske knihy, posvätil ich a položil na oltár v Chráme sv. Márie, ktorý sa volá Fatné (Pri jasličkách), čo je dnešná Bazilika Santa Maria Maggiore, a spoločne so solúnskymi bratmi spieval svätú liturgiu.
Práve vďaka žiakom sa misijné dielo solúnskych bratov rozšírilo medzi Slovanmi. Či už to bolo neskôr v Kyjevskej Rusi, alebo ešte predtým medzi Bulharmi, Srbmi a ďalšími slovanskými národmi, kde bola liturgia preložená do staroslovienčiny. Tá je doteraz zachovaná v cirkevnoslovanskom jazyku, v ktorom bohoslužby slávia pravoslávni i zjednotení gréckokatolíci na Ukrajine, Podkarpatskej Rusi, Bulhari a, samozrejme, aj pravoslávni Rusi. Samozrejme, prešla istým vývojom.
Staroslovienska liturgia sa však na území našich predkov dlho nevyužívala. Hneď po smrti Metoda v roku 885 boli jeho žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy. Sám Svätopluk nebol zástancom slovanskej liturgie. Svedčí o tom jeho posolstvo pápežovi Jánovi VIII. aj skutočnosť, že mu pápež v bule Industrie tuae z roku 880 dovolil, aby mal latinskú liturgiu. Zachovala sa však na niektorých hradiskách či u niektorých veľmožov. Dokonca Karol IV. mal v 14. storočí snahu obnoviť starosloviensku bohoslužbu v kláštore Emauzy. Neskôr sa však na území Veľkej Moravy sformovalo Uhorské, České a Poľské kráľovstvo - a tie prijali rímsku latinskú liturgiu.
Napriek zániku mala liturgia pre naše národy veľký význam. Autori hovoria, že z histórie slovanskej bohoslužby čerpáme jasné poznanie, že tu bola jasná snaha postaviť proti výbojnej nemecko-latinskej kultúre slovansko jazykovo bližšiu kultúru, ktorá však bola prispôsobená záujmom Cirkvi, ktorej autorita je nespornou skutočnosťou v diele sv. Cyrila a Metoda. Pripomína, že misiu solúnskych bratov ocenil aj pápež Ján Pavol II. Zaujímavosťou je i to, že kým východná liturgia sa slávila aj v národných jazykoch, na Západe sa pri gregoriánskej reforme v 11. storočí presadila latinská bohoslužba. Slávenie liturgie sa už v žiadnom inom jazyku nepovolilo, čo sa zmenilo až po Druhom vatikánskom koncile.
Naši predkovia svojím spôsobom anticipovali to, čo neskôr rozhodol Druhý vatikánsky koncil, keď bola liturgia preložená do národných jazykov. Aj keď slovanská bohoslužba bola z našich krajín odstránená, ale kultúrne hodnoty, ktoré vytvorila - predovšetkým kultúrny jazyk, základ nášho národného povedomia -, ale aj to, že naši predkovia porozumeli hlbokým liturgickým a teologickým pravdám, sa stali trvalou zložkou nášho národného i kresťanského bytia.
Významné udalosti a sviatosti
Počas príchodu Svätého Otca Františka do Prešova sa v utorok rozozvučia všetky zvony v gréckokatolíckych a rímskokatolíckych chrámoch v meste Prešov. Zvonenie sa podľa Pavlišinovičových slov začne o 9.50 a potrvá 10 minút. V našich srdciach je obrovská radosť z toho, že Svätý Otec František navštívi naše mesto a bude s nami sláviť Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Túto radosť chceme zvestovať všetkým ľuďom.
Vo štvrtok 25. marca 2021, bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za Patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín.
V pravoslávnom katedrálnom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého v Košiciach sa v nedeľu konala slávnostná kanonizácia svjaščenomučeníka Stanislava (Nasadila), ktorého týmto Pravoslávna cirkev zapísala medzi svojich svätých.
Počas jubilejného roka (6. septembra 2021 - 8. novembra 2022) farnosť Koromľa slávi 250. výročie posvätenia chrámu sv. Archanjela Michala a 585. výročie prvej písomnej zmienky o obci Koromľa.
Odev pri bohoslužbách
Áno, je to skutočne špecializovaný odev, ktorý sa má používať počas bohoslužieb. Nie sme zvyknutí na grécke názvy jeho častí: sticharion, epitrachelion, phelonion. Tento odev zdôrazňuje slávnostnosť a svätosť božskej liturgie.
Rôzne poriadky liturgie
V našej tradícii existujú rôzne poriadky liturgie: Liturgia svätého Jána Zlatoústeho, Liturgia svätého Bazila Veľkého a Liturgia vopredposvätených darov. Božská liturgia pozostáva z proskomídie, liturgie Božieho slova a liturgie obety. Všetci veriaci, vedení kňazom, slávia božskú liturgiu. Obvykle sa slávi Liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi desaťkrát počas liturgického roka.
Ikonostas Katedrály Narodenia Presvätej Bohorodičky v Sarajeve
Klokočov a odpustové slávnosti
Klokočov patrí medzi najvýznamnejšie mariánske pútnické miesta východného Slovenska a predovšetkým Zemplína. V politickom, sociálnom a náboženskom chaose 17. storočia sa práve v Klokočove objavuje prvýkrát fenomén slziacich ikon presvätej Bohorodičky. Interiér miestneho chrámu zasväteného sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Božej Matky, ktorej originál slzil v roku 1670. Počas kuruckých vojen v roku 1670 sa mala jej tvár zatemniť a začať slziť nad útrapami tunajšieho ľudu. Strata originálu klokočovskej ikony nespôsobili zánik úcty ku klokočovskej Bohorodičke ani zničenie pamiatky na svedectvo jej materinského súcitu s trpiacim ľudom. Gréckokatolícky chrám v Klokočove z roku 1835 stojí na mieste, kde bola pôvodná drevená cerkev. Tá bola v minulosti vypálená.Každoročne sa tu konajú odpustové slávnosti, ktoré prilákajú tisícky pútnikov. Počas odpustového víkendu tu zvyknú evidovať aj 30.000 ľudí. Slávnosť začína v sobotu popoludní. Celoeparchiálna odpustová slávnosť vyvrcholí archijerejskou svätou liturgiou v nedeľu. Samotnej víkendovej slávnosti predchádza duchovná obnova. Hlavný program odpustovej slávnosti začína v sobotu modlitbou deviatej hodinky, malou večierňou a malým svätením vody. Nasleduje modlitba veľkej večierne s lítijou. Slávnostnej nedeľnej svätej liturgii predchádza modlitba Akatistu ku Klokočovskej ikone, modlitba utierne a prvá hodinka. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedá vladyka, bratislavský eparchiálny biskup a apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie. Vladyka sa všetkým pútnikom prihovorí aj v homílii. Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia. Naša farnosť Klokočov je najvýznamnejším gréckokatolíckym pútnickým miestom na Zemplíne a zároveň najväčším v Košickej eparchii.
V roku 1670 počas kuruckých vojen, sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu a keď sa vojaci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť.
Úvod do Božskej liturgie
tags: #liturgia #svateho #jana #zlatousteho #konstantinopolskeho #arcibiskupa