Náš svet je čoraz rozmanitejší a neprehľadnejší. Mnohí ľudia preto túžia po niečom, čo by im pomohlo zorientovať sa. Hľadajú návod na šťastný život. Aj ty?
Desatoro Božích prikázaní je sprievodca, ktorý nám ukáže správny smer. Predkladá nám cestu, ktorou sa máme vydať, a súčasne nám aj dáva silu vykročiť na ňu. Lebo človek, ktorý pozná smer, cíti, že má väčšiu silu a motiváciu než ten, kto zmätene tápe. Kto nepozná smer, potrebuje viac energie na to, aby preskúmal rôzne cesty, znovu sa vrátil a vždy prešiel len kúsok jedným smerom.
V desiatich slovách, ktoré Boh adresoval ľudu na Sinaji, mu ukázal cestu k šťastnému životu. Izrael vždy Boha velebil za múdrosť, ktorú mu daroval v prikázaniach. Izraelský ľud vnímal prikázania ako výsadu, nie ako bremeno. Ľud sa nachádzal na púšti. Boh ho vyviedol z domu otroctva v Egypte. Nemá sa teda stať otrokom iného tyrana zvnútra či zvonka. Božie slová chcú ľud naučiť ako žiť v slobode, čiže Boh nám chce v Desatore prikázaní povedať desať slov o slobode.
Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe. Skutočným základom nášho života je láska. Bez nej nenaplníme žiadne prikázanie, lebo láska napĺňa prikázania životom. Preto nejde len o to, aby sme prikázania dodržiavali, ale ich aj meditovali. Tak môžeme spoznať, kto je Boh, kto som ja. Tak môžeme spoznať Božiu múdrosť v prikázaniach a cestu k pravému životu pre nás ľudí.
V Starom zákone židia velebili Boha za to, že im dal také múdre zákony. Žalm 19 je chválospevom na Pánov zákon: „ Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Božie prikázania nechcú byť bremenom, ale majú človeka potešiť a osviežiť. Majú osvietiť oči, aby videl svet taký, aký je. Len v tomto význame ich môžeme správne pochopiť. Sú pomôckou na dosiahnutie dobrého života a chránia slobodu, ktorú Boh daroval človeku. A sú zdrojom vnútorného pokoja a radosti, múdrosti a rozumnosti.
Základ a začiatok celej kresťanskej výchovy spočíva v tom, že otec a matka darujú svojim deťom prvé zážitky stretnutia s Bohom svojím bytím a konaním. Keďže kresťanská viera v plnom slova zmysle je slobodné rozhodnutie zrelého človeka povedať áno na Božiu výzvu, rodičia a vychovávatelia môžu vychovávať k schopnosti veriť. Teda pripraviť deťom také detstvo, ktoré im neskôr uľahčí slobodne sa rozhodnúť pre vieru.
Pre dieťa je rozhodujúca láska rodičov k nemu a k sebe navzájom - ich vzájomné pochopenie, odpúšťanie, pomoc, podriaďovanie. V prostredí dobrého a láskyplného manželstva sa dieťa učí úcte k ľuďom a veciam, učí sa žasnúť nad nepochopiteľným tajomstvom, skrytým za všetkým dianím. Získava zmysel pre bratstvo a spoločenstvo, zmysel pre vzájomnú zodpovednosť, pre vďačné prijímanie a nezištné dávanie.
Príčiny neschopnosti veriť spočívajú často v príliš tvrdom a autoritatívnom postoji rodičov k deťom, v bolestnom zážitku detí, že ich rodičia nemajú radi. Preto pre budúci úspech našej kresťanskej výchovy je rozhodujúce, aby sme deťom darovali veľa lásky, aby sme im dôverovali, aby sme v deťoch pomáhali budovať ich sebauvedomenie a sebadôveru; aby sme boli k nim spravodliví a súčasne láskaví, aby sme vedeli odpúšťať, ovládať svoj hnev a aby sme šírili okolo seba ovzdušie pokoja a radosti.
Veľká časť nedôvery voči viere je zapríčinená nedôverou voči láske. Katechéza v rodine (na rozdiel od katechézy v škole) spája učenie so životom. Ako rodičia mať pevný základ, na ktorom staviame svoje životy a ktorý obstojí v skúškach času - tento pevný základ je Osoba živého Boha. Jeho najväčším prianím je byť naším Otcom, ale nedomáha sa toho násilím. Čaká na teba i na mňa. Osobný a dôverný vzťah s Bohom je najdôležitejšou vecou v živote. Je to „niečo“, po čom túžia naše deti: zmysel života, niečo, na čo sa môžu spoľahnúť.
Bezpodmienečná láska k deťom - deti potrebujú cítiť, že ich rodičia milujú bezpodmienečne. Takouto láskou nás miluje Boh, a preto ak sa takto snažíme milovať svoje deti, môžeme im odovzdať posolstvo o Božej láske.
Príbeh o Prvotnom Hriechu
V príbehu o prvotnom hriechu (Gn 3, 1-24) môžeme vidieť akým spôsobom nás Diabol pokúša na hriech. Tieto jednotlivé kroky, ktoré privádzajú k hriechu môžeme objaviť v každom zlom skutku.
- Predstavenie Boha ako toho, čo nás nechápe, toho čo len zakazuje a nedopraje nám žiadnu radosť.
- Problém - omyl v strome - nie v strede raja tam bol strom života, ale zo stromu poznania nemôžu jesť. Sprísňujem Boží zákon vidím hriech tam kde nie je a preto Boha považujem za tyrana.
- Diabol má potom už ľahkú úlohu, stačí povedať pravdu - veď to tak nie je. Má už našu dôveru, preto zaútočí, predstaví sa ako ten, čo chce naše dobro, naproti Bohu, ktorý nám to nechce dopriať.
- Žena vidí, že strom je na poznanie vábivý, pričom túto vlastnosť stromy nemali.
- Objavenie, že som bol oklamaný. To je ten najnepríjemnejšie moment. Po pár chvíľach slasti prichádza pocit sklamania, zahanbenia samoty. Cítime sa podvedený a úplne bezmocný. Panika čo stým?
- V takomto stave sa schovávame.
- Ak by sme sa dostali k stromu života a jedli z neho, žili by sme večne, ale vstave v akom sme. V odlúčenosti od Boha.
No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: "Naozaj povedal Boh: "Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?" Žena odpovedala hadovi: "Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: "Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!" Tu povedal had žene: "Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo." A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.
A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: "Kde si?" On odpovedal: "Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl." Vravel mu: "Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!" Adam odpovedal: "Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol." Potom povedal Pán, Boh, žene: "Prečo si to urobila?!" A ona odpovedala: "Had ma naviedol, i jedla som." Tu povedal Pán, Boh, hadovi: "Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." Žene povedal: "Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou." A Adamovi povedal: "Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: "Nesmieš z neho jesť!", nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!" Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich. Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. Potom im Pán, Boh, povedal: "Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky!" A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.
Príbeh o Stratenej Ovečke
Predstav si malú ovečku, ktorá patrila do veľkého stáda. Jedného dňa sa stratila. Vieš prečo? Lebo chcela stále niečo iné, tráva jej pripadala málo zelená, voda príliš mokrá. Keď si ju ostatné ovečky nevšímali, zaliezla do kríkov a trucovala. Stádo odišlo a ona zostala sama. Najprv bola urazená, ale potom zistila, že je sama na okraji lesa a blíži sa noc. Zablúdila a zakliesnila sa v kríkoch, celá popichaná od tŕňov. Bola v pasci. Márne bľačala, márne plakala.
Stratena ovečka
Dobrá správa je, že prišiel niekto úplne iný, niekto, koho vôbec nečakala. Pozorne počúvajte.
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
Prišiel. Nebol to vlk ani medveď, prišiel pastier. Ovečka sa bála, vedela, že si zaslúži trest. No pastier ju prekvapil. Čo myslíte, čo urobil?
Ježiš je ako ten pastier alebo ako tá gazdiná. Každý človek je pre neho vzácny a urobí všetko, čo sa dá, aby človeka zachránil. Pred čím? No pred Zlým a pred peklom.
Ježiš je úžasný. On je ako dobrý pastier, ktorý chce zachrániť svoju ovečku. Ide ju hľadať. Aj keď to pre neho znamená nebezpečenstvo, prejde priepasťou a vyslobodí ju z tŕnia, v ktorom uviazla.
Tŕne okolo srdca znamenajú naše hriechy. Lebo my sme tiež niekedy ako tá ovečka, tiež občas vymýšľame, sme prieberčiví, hneváme sa, alebo trucujeme. Diabol čaká len na to, kedy sa tak zapletieme do svojich hriechov, že sa z nich nebudeme vedieť vymotať.
Ale Ježiš je skvelý, prezradil mi tajomstvo. Kresťanom, ktorí uctievajú jeho najsvätejšie Srdce, sľúbil ochranu v živote a osobitne v hodine smrti. A tým, čo si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov, sľúbil ducha kajúcnosti, takže že neodídu na druhý svet bez jeho posily, ani bez jeho sviatostí.
Keď pastier vyslobodil ovečku z kríkov a priniesol domov, ešte pred tým, ako pozval priateľov na hostinu, urobil dve veci. Najprv ovečku prezrel a opatrne povyťahoval tŕne. Niektoré sa jej zabodli len do kožúška, tie jej nemohli uškodiť, ale vyzerali nepekne. No našiel aj také, ktoré sa jej zapichli do nôh. Ba jeden obzvlášť nebezpečný tŕň bol zapichnutý aj blízko pri srdci. Pastier všetky povyťahoval a ošetril ovečke rany. A potom sa jej dal poriadne najesť a napiť.
Na prvý piatok si Ježiša uctievame aj tým, že mu dovolíme, aby nám povytŕhal všetky tŕne hriechov, ktoré sme za celý mesiac nazberali. Niektoré sú len škaredé, iné nám bránia prísť bližšie k nemu, a sú aj také hriechy, ktoré sú obzvlášť nebezpečné, pretože ohrozujú srdce. Toto robí Ježiš pre nás pri sviatosti zmierenia. Očisťuje nás od hriechov a rany po nich ošetruje svojou láskou. Potom ideme na sväté prijímanie, to je tá posila, ktorú nám Ježiš dáva. Podobne, ako keď nakŕmil nájdenú ovečku.
Naše hriechy neubližujú len nám, ale aj Ježišovi. Každý hriech je tŕňom, ktorý sa dotkne aj jeho srdca. Sväté prijímanie na prvý piatok je aj naše odprosenie, náhrada a zmierenie za všetky krivdy, ktoré naše hriechy Ježišovi spôsobujú.
Preto sa na prvý piatok modlíme túto starobylú modlitbu.
Božský Spasiteľ, na tvoju žiadosť sa dnes na prvý piatok mesiaca skláňame k tvojim nohám. S hlbokou úctou a poklonou ti obetujeme toto naše sväté prijímanie na zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme my alebo iní urazili tvoje najsvätejšie Srdce v tejto vznešenej sviatosti.
Obetujeme ti toto sväté prijímanie ako zmierenie, odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže, ktorými mnohí ľudia znevažujú tvoje najsvätejšie Srdce v Oltárnej sviatosti, v tomto veľkom tajomstve tvojej lásky.
Božský Spasiteľ, milostivo prijmi túto náhradu pokorných a kajúcich tvojich verných a daj, aby sa na nich hojne splnil tvoj potešujúci prísľub. Dúfame v to pre tvoje nesmierne milosrdenstvo a pre tvoju všemohúcu lásku.
Nech nám je tvoje Božské Srdce istým útočiskom v hodine smrti, aby sme posilnení sviatosťami kajúcne zakončili svoj život, ozdobení posväcujúcou milosťou prišli k tebe do neba a v blaženej láske a radosti spočinuli na tvojom Srdci. Lebo ty žiješ a kraľuješ naveky vekov.
Pamätaj si, že Boh ťa miluje a vždy ti odpustí, ak ho o to poprosíš. Neboj sa k nemu obrátiť, aj keď si myslíš, že si urobil niečo zlé. On je vždy pripravený ťa prijať s otvorenou náručou.
Pápež objíma dieťa