Ako fungovala Svätá rímska ríša? (Krátky animovaný dokument)
Cisárska hodnosť a jej špecifiká
Hodnosť rímsko-nemeckého cisára bola viac-menej totožná so svojím predstupňom v podobe rímsko-nemeckého kráľa. Kráľ mal totiž rovnaké práva ako cisár, čo potvrdili aj samotní kurfirsti. Rozdiel bol len v korunovácii. Cisára mal totiž korunovať pápež, čo sa v prípade Habsburgovcov stalo len dvakrát a aj to len raz v Ríme, kam mal kandidát už ako rímsko-nemecký kráľ osobne prísť. Syn Fridricha III. Maximilián sa do Ríma ku korunovácii nedostal, a tak prijal v roku 1508 v Tridente titul Vyvolený rímsky cisár, ktorý legalizoval realitu neskorého stredoveku - právnu rovnocennosť cisára a kráľa.Kurfirsti: Volitelia cisára
Treba poukázať na fakt, že išlo o volenú hodnosť, ktorú mali v kompetencii kurfirsti, teda kniežatá volitelia. Okolo polovice 13. storočia sa počet kurfirstov ustálil zo všetkých ríšskych kniežat na sedem, čo v roku 1356 formálne spísal cisár Karol IV. svojou Zlatou bulou. Tradičnými siedmimi kurfirstami boli traja duchovní: arcibiskup kolínsky, arcibiskup mohučský, arcibiskup trevírsky; a štyria svetskí: kráľ český (arcičašník), vojvoda saský (arcimaršálik), markgróf brandenburský (arcikomorník), falcgróf rýnsky (arcistolník). Ich počet a členstvo sa v histórii samozrejme viackrát menilo. V roku 1803 bol napríklad ich počet zvýšený na 10.
Kurfirsti Rímsko-nemeckej ríše z knihy Bildatlas der Deutschen Geschichte. Taktiež tu vidíme ich zloženie z troch duchovných a štyroch svetských.
Cisár mohol na rozdiel od kráľa určiť svojho nástupcu. Vytvára to však klamlivý dojem, že v prípade Habsburgovcov išlo o dedičné právo, nakoľko rímsko-nemeckými kráľmi a cisármi boli Habsburgovci takmer nepretržite, počnúc Albrechtom II. v roku 1438 až po Františka II. a konečný rok 1806. Takmer nepretržite znamená to, že predchodca Františka Štefana na rímsko-nemeckom tróne - Karol VII. Albrecht - bol z rodu Wittelsbach. Ten bol totiž za podpory francúzskych vojsk zvolený za cisára a vo Frankfurte nad Mohanom 12. februára 1742 korunovaný svojím bratom, kolínskym arcibiskupom a kurfirstom Klementom Augustom. Práve toto explicitne deklaruje zmienený fakt, že hodnosť rímsko-nemeckého cisára bola stále volená.Korunovácia: Symbolický akt moci
Priebeh korunovačnej procedúry bol počnúc rokom 1309 realizovaný na základe aachenského korunovačného protokolu a prebiehal takto:- Odvedenie zvoleného kandidáta duchovenstvom do chrámu.
- Začiatok slávnostnej korunovačnej sv. omše - Missa pontificalis - zasvätenej Trom kráľom s prítomnými Litániami ku všetkým svätým. Celebroval ju biskup konsekrátor, najčastejšie duchovný kurfirst - mohučský arcibiskup. V čase protestantizmu túto časť vynechávali tí kurfirsti, ktorí vyznávali inú než katolícku vieru. Pred začiatkom omše jednoducho odišli a vrátili sa až pri odovzdávaní insígnií, teda v piatej časti obradu. Neskôr bolo toto demonštratívne správanie brané už menej prísne a dokonca pri korunovácii Mateja a Ferdinanda sa protestantskí kurfirsti tohto „aktu odporu“ vzdali. Avšak pri korunovácii Ferdinanda III. opäť protestovalo saské kurfirstvo proti náboženským ceremóniám a vrátilo sa tak k opakovaniu demonštratívneho správania v podobe vynechania sv. omše.
- Dopytovanie kráľa v nadväznosti na skrutínium biskupov - šiestimi otázkami formálne overenie vhodnosti kandidáta. Kandidát na otázky odpovedal volo (chcem) a odprisahal ich. Potom sa konsekrátor opýtal prítomných, či sa chcú novému kráľovi podriadiť, na čo všetci prítomní svorne odpovedali fiat (nech sa tak stane).
- Pomazanie hlavy, pŕs, medzi ramenami, pravej paže medzi rukou a lakťom a dlane. Týmto bol kráľ pozdvihnutý nad obyčajných smrteľníkov a stal sa pomazaným z vôle Boha.
- Odovzdanie insígnií a korunovácia. Korunu kráľovi / vyvolenému cisárovi nasadili na hlavu všetci traja duchovní kurfirsti (arcibiskupi) naraz, čím figurovali ako spoloční koronátori.
- Zloženie prísahy korunovaného kráľa.
- Intronizovanie na „trón Karola Veľkého“ (napodobenina toho z Aachenu), pasovanie niekoľkých prítomných na rytierov a ukončenie omše.
- Korunovačná hostina na radnici. Cestou na radnicu rozhadzovali traja cisárski harcieri do davu zlaté a strieborné mince. Tie boli najprv súčasťou obeživa, no od renesancie sa pre túto príležitosť razili špeciálne korunovačné žetóny. Zaujímavosťou je, že čerstvo pomazaný kráľ mal privilégium prijímať Sviatosť pod obojím spôsobom - teda chlieb a víno premenené na Kristovo Telo a Krv. Problém nastal s príchodom husitstva a Husovho vyžadovaného prijímania sub utraque specie pre všetkých laikov. Preto sa na znamenie dištancovania od protestantizmu rozhodli Rudolf II., Matej, Ferdinand II. a tiež Ferdinand III., že sa tohto privilégiá vzdajú a prijali Sviatosť len pod jedným spôsobom. Leopold II. i František II. toto privilégium opätovne využili a prijali i pod druhým spôsobom. Zaujímavý bol prípad Maximiliána II., ktorému sa prisudzujú sklony k protestantizmu. Ten sa počas korunovácie úplne vzdal sv. prijímania.
Korunovácia Jozefa II. za rímsko-nemeckého kráľa v kostole sv. Bartolomeja vo Frankfurte nad Mohanom. Z výstavného panelu vo viedenskej Cisárskej klenotnici (Schatzkammer).
Na záver ešte dodám, že pomazaný kráľ / vyvolený cisár mal aj duchovnú hodnosť diakona, o čom svedčí i spomínaný typ mitrových korún. O diakonovi vieme, že počas slávnostnej omše spieva Evanjelium, čo teda mohol robiť aj rímsko-nemecký kráľ / cisár.Korunovačné klenoty Svätej ríše rímskej
Ríšske korunovačné klenoty Svätej ríše rímskej, a hlavne teda koruna, boli vydávané len pre prípady korunovácie. Preto si nechávali jednotliví cisári zhotovovať vlastné osobné, respektíve domáce koruny, s ktorými sa objavovali pri oficiálnych príležitostiach. Cisári mávali dve až tri koruny, pričom na cestovanie bola určená kópia ich hlavnej a najjednoduchšou bola prirodzene pohrebná koruna. Najznámejšiu domácu korunu dal v roku 1602 v pražskej dvorskej dielni vyrobiť cisár Rudolf II. Z tejto Rudolfovej koruny sa stala v roku 1804 koruna Rakúskeho cisárstva.
Koruna Svätej ríše rímskej a ďalšie ríšske korunovačné klenoty vo viedenskej Cisárskej klenotnici (Schatzkammer).
Koruna Rakúskeho cisárstva
Korunou Rakúskeho cisárstva sa nikdy oficiálne nekorunovalo, no po zániku Svätej ríše rímskej národa nemeckého v roku 1806 sa stala hlavným symbolom novej ríše. Skladá sa z troch častí: z obruče, oblúka a mitry, čím nadväzuje na typ mitrových korún, ktoré v sebe zahŕňajú „biskupskú čiapku“. Mitra symbolizuje Božiu milosť a tiež duchovnú hodnosť cisára, teda diakona. Oblúk je osadený ôsmimi diamantmi, ktoré symbolizujú Krista. Na vrchole oblúka je osadený zelenomodrý smaragd - symbol Nebies, ktorý nie je brúsený ale leptaný. Koruna je tak ikonická, že sa stala aj súčasťou loga piva „Krušovice“, ako aj samotného Kráľovského pivovaru Krušovice, ktorý zakúpil v roku 1583 práve cisár Rudolf II., objednávateľ tejto koruny.
Koruna Rakúskeho cisárstva vo viedenskej Cisárskej klenotnici (Schatzkammer).
Koruna Svätej rímskej ríše
Dôležitou korunou v kontexte tohto článku je však Koruna Svätej rímskej ríše. Objednávka koruny je prisudzovaná k udalosti korunovácie Otta I. za cisára v roku 962. Skladá sa z ôsmich lamiel, spojená je klenutým pásom kamarou a na čelnej strane má vztýčený rovnoramenný kríž. Tento kríž a kamara však pochádzajú z neskoršej doby. Prvá skupina štyroch lamiel je zdobená drahokamami a perlami, druhá skupina štyroch lamiel je pre zmenu vyzdobená figúrami starozákonných kráľov a prorokov, ktorí charakterizujú 4 cnosti, ktorými by sa mal cisár vyznačovať: Dávid - spravodlivosť, Šalamún - múdrosť a pokora pred Bohom a Ezechiáš s prorokom Izaiášom - dôvera v Boha. Na štvrtej lamele je tróniaci Ježiš Kristus ako svetovládca s nápisom „Per me reges regnant“, čo v preklade znamená „Skrze mňa vládnu králi“.Karl Vocelka sa zamýšľa aj nad drahokamovou výzdobou všetkých ôsmich lamiel koruny. Táto výzdoba je totiž spojená s číslom 12. Vieme tu napríklad nájsť dvanásť perlových závesov, 6×12 malých perál, 12×12 veľkých perál, 3×12 malých kameňov a 7×12 veľkých. Pomer 144 veľkých perál k 96 malým perlám je 3:2, pomer 84 veľkých kameňov k 36 malým je 1:2. Táto číselná symbolika súvisí s Apokalypsou svätého Jána, v ktorej číslica 12 a jej násobok 144 hrajú veľkú rolu - 144 000 zachránených na Sione, 12 brán nebeského Jeruzalema, na ktorých sú napísané mená 12 anjelov či 12 kmeňov Izraela a pod.Ostatné korunovačné klenoty
Ďalšími korunovačnými klenotmi a insígniami Svätej ríše rímskej sú korunovačný kríž, svätá Longinova kopija známa aj ako „kopija osudu“, ceremoniálny meč, ríšske jablko, žezlo, korunovačný evanjeliár, Svätoštefanská burza, ďalej korunovačný odev pozostávajúci z plášťa, cirkevných liturgických odevov pre cisára: dalmatika, alba, cingulum, štóla; a ešte pančuchy, črievice a rukavice.| Klenot | Popis |
|---|---|
| Koruna Svätej rímskej ríše | Osem lamiel zdobených drahokamami a figúrami |
| Korunovačný kríž | Obsahuje relikvie |
| Svätá Longinova kopija | "Kopija osudu" |
| Ríšske jablko | Symbol moci |