Otázka, ako Boh vyzerá, je jednou z najstarších a najkomplexnejších otázok, ktorým ľudstvo čelí. Často sa s ňou stretávajú aj tí, ktorí majú zvestovanie jeho slova v popise práce. Viacerí duchovní sa ospravedlnili s tým, že vyhovieť nedokážu, že jeho podoba je vecou viery.
Ľudská logika je však neúprosná - ak Boh naozaj existuje, mal by nejako vyzerať. Je to sympatický deduško na obláčiku obklopený anjelmi? Pánko, ktorý pozerá na obrazovku, na ktorej vidí celý svet? Energia nekonečnej lásky alebo šéf, ktorý všetko stvoril, a teraz sa dobre baví na tom, ako málo vieme?
Rôzne pohľady na Boha
Boh ako "ujo v nebesiach"
Evanjelický farár Jaroslav Ďuriš zo Stredných Plachtiniec spomína, že jeho prvé predstavy o Bohu vznikali z toho, čo ako dieťa počul v kostole: "Odtiaľ som vedel, že Boh je dobrým otcom, že nás raz bude súdiť. Bol to ujo, ktorý sedí niekde v nebesiach a pozoruje nás."
Boh ako Ježiš Kristus
Tomáš Jančiar, rehoľným menom Bohuslav, je dominikán v Dunajskej Lužnej. Ako dieťa si predstavu Boha vytváral z návštev chrámov. Bolo to spojené s vyobrazeniami v kostoloch, šlo o postavu mužského pohlavia, pričom Boha som vnímal ako starého pána, ktorý bdie nad svetom. Veľa mu napovedalo rozprávanie starých rodičov, keď Boha začal chápať ako postavu, ktorá prišla v Ježišovi. Syn sa často ponáša na otca, a tak možno pripustiť, že Kristus je ten, kto nám prináša obraz Boha. Nemyslím vonkajší výzor, ale to, ako žil, uzdravoval chorých, s kým sa stretával a podobne. Sladké zobrazenia Ježiša ako sympaťáka s modrými očami ma nelákajú, tvrdí brat Bohuslav.
Podľa Ďuriša sa ľudia s tým, ako Boh vyzerá, boria už stáročia, jeho vlastná predstava vychádza z Biblie. V nej sa píše, že ho nikdy nikto nevidel, a známym ho učinil jeho syn, ktorý chodil po zemi. On nám predstavil pravý obraz Boha. Z toho vyplýva, že všetko, čo Ježiš hovoril a učil, mi predstavuje Boha ako takého.
Evanjelický farár z Petržalky Ján Kolesár pripomína, že Stará zmluva odmieta, aby smrteľník mohol vidieť Boha a teda spoznať, ako vyzerá. Pod hrozbou trestu je vyslovený zákaz robiť si napodobeninu Boha, vysvetľuje s tým, že v evanjelických domácnostiach sa dôraz na to, aby v nich taká napodobenina bola, nikdy nekládol.
Sám Boha opisuje ako „milujúceho otca, ktorý sa obetuje pre svoje deti, a ktorý ich s láskou vedie k pripravenému cieľu." Kolesár dodáva aj Kristove slová „kto mňa videl, videl Otca," a dopĺňa, že práve nimi mohol Boží syn demonštrovať aj jeho fyzický vzhľad.
Boh ako niečo nepochopiteľné
Šéf Združenia kresťanských seniorov Slovenska Jozef Mikloško tvrdí, že spoznať výzor Boha je snahou pochopiť štvrtý rozmer. S humorom dodáva, že výsledok nepozná, hoci po sedemdesiatke by už mohol. „Najväčší teológovia a umelci si nad tým lámali hlavy a svojimi dielami vyjadrili svoje obmedzené predstavy."
Čosi však podľa neho napovedá Písmo - ak bol človek stvorený na obraz Boží, mal by sa na neho podobať. „Boh nie je namosúrený dedko, ani policajt, čakajúci na naše chyby, ani sudca, ktorý nás podľa zásluhy odsúdi.
Boh ako žena?
Bohu sa zväčša pripisuje mužské pohlavie. Brat Bohuslav tvrdí, že to vychádza z histórie. „Muž mal väčšie práva, ženy boli na okraji. Ak si však všimneme Ježišov vzťah k ženám, vidíme, že s nimi komunikoval. Boli v jeho sprievode, mal kamarátky, nechal hriešnicu, aby mu na hostine farizeja nohy umývala vlastnými slzami a utierala vlasmi." Dodáva, že „ak Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu, ťažko hovoriť výhradne o mužskom pohlaví".
Podľa Ďuriša predstava Boha ako muža vychádza z evanjelií. „Maliari ho maľovali na základe toho, čo čítali v Písme. V slovenčine, aj v iných jazykoch je vždy mužského rodu. Má to logiku, keďže ide o Boha otca, Ježiša a Ducha svätého."
Cirkevný analytik Imrich Gazda si síce tiež automaticky predstaví Boha ako muža, pripomína však, že v starozákonnej knihe proroka Izaiáša sa nachádzajú dve miesta, kde sa Boh hlási k roli matky: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba" a „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte."
Materský rozmer Boha podľa Gazdu zdôrazňuje aj feministická teológia. Medzinárodná aliancia Jany z Arcu, jedna z prvých katolíckych feministických organizácií, mala poznávacie heslo „Proste Boha. Ona vás vypočuje." Dodáva, že proti vnímaniu Boha ako bieleho muža sa postavila aj čierna teológia. „Černota bola odrazom skutočnosti, že Boh sa stal jedným zo slabých a utláčaných."
Gazda pokračuje argumentom katolíckeho teológa Karla Rahnera. Ten zdôrazňoval, že „ak hovoríme o Bohu ako o Otcovi, nehovoríme o inom, ako o Bohu - Matke. Tým chcel povedať, že vnímanie v ľudských kategóriách by nás nemalo zviesť k identifikovaniu Boha s jedným z pohlaví. Otec alebo matka sú síce najpriliehavejšie metafory pre označenie toho, kto miluje a stará sa, ale ani ony nedokážu vystihnúť veľkosť Božej lásky a starostlivosti."
Jeden alebo viac?
Bohov podľa mytológie poznáme desiatky, väčšina počula nielen o menách ako Poseidón, Afrodita, Eros, Zeus, Apolón, Neptún a podobne. Súčasná katolícka aj evanjelická cirkev však pripúšťa existenciu len jedného Boha, hoci trojjediného.
Tých vyššie menovaných si podľa Ďuriša stvorili ľudia na svoj obraz tak, aby im vyhovovali. „Ak som výbušný, vyhovuje mi boh vojny, ak mám rád ženy, tak boh lásky, ak milujem alkohol, sedí mi boh vína. Kresťanského Boha si však nemôžem prispôsobovať, buď v neho verím, alebo neverím."
Katolíci aj luteráni veria, že Boh je jeden, ale prítomný v troch osobách - prvou je Boh otec, druhou syn Ježiš a treťou Duch svätý. „O presný výklad sa vedie teologická debata, je to totiž ťažko predstaviteľné, presahuje to naše vnímanie," vysvetľuje rehoľník Bohuslav, ktorý Ducha svätého chápe ako oživujúci rozmer, ktorý je s nami stále prítomný po odchode Ježiša.
Ďuriš dopĺňa, že trojjediného Boha tvorí svätá trojica, pričom „Boh otec sa najskôr zjavil pri stvorení sveta ako Boh stvoriteľ, potom prišiel v podobe Krista ako Boh vykupiteľ, a po vzkriesení nám bol zaslaný Duch svätý, ktorý medzi nami pôsobí dodnes."
Podstata Boha
Boh má vôľu - chcenie. Konanie Jeho vôle na zemi je základnou podmienkou spasenia, no na to, aby niekto mohol vykonať vôľu inej osoby, najprv ju musí spoznať. Je to jednota zámeru. Druhým krokom je, že človek musí Božiu vôľu vykonať, aj keď je v rozpore s tým, čo by chcel on sám. Samotný Mesiáš povedal: „Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane,“ keď mal podstúpiť utrpenie Getsemany, Gabbathy aj Golgoty. Božia vôľa je vyjadrená v Jeho slove a niekedy je pre človeka ľahké ju vykonať, inokedy nie. Keď je človek v Božej prítomnosti a Pánova vôľa nie je v rozpore s ľudskou, vtedy sa to zdá ľahké, no horšie je, keď sa človek dostane do víru sveta a hriech sa predstavuje v lákavej podobe. Už podľa toho, že v prirodzenom životnom rytme nie je také ľahké žiť v Božej vôli, poukazuje na to, že Božia vôľa sa na zemi nedeje a národy pravého Boha nespoznajú.
Ďalším znakom Božej osoby je myseľ. Jeho myseľ je najvyššia inteligencia a pre človeka je spôsob, akým Boh rozmýšľa, dosť nepochopiteľný. „Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin.“ (Iz 55,8) Na to, v akom stave je ľudská myseľ, prídeme až vtedy, keď chceme svoju myseľ aspoň čiastočne ukázniť.
Ďalším znakom osobnosti je, že Boh má emócie. Viackrát v Biblii čítame, že Boh sa raduje: „Veseliť sa bude nad tebou radosťou, mlčať bude vo svojej láske, bude plesať nad tebou s prespevovaním“ (Sof 3,17) a vie sa aj hnevať: „Lebo hnev Boží sa zjavuje z neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou.“ (Rim 1,18) Aj tu sa však dostaneme do problému, keď rozmýšľame o tom, aké emócie má Boh, lebo Pánove emócie nemôžeme porovnávať s našimi. Vplyvom pádu do hriechu sa do ľudského životného pocitu dostali emócie Pánovi úplne cudzie ako sú strach, depresia, pocit zahanbenia a ohrozenia. To je Pánovi naozaj úplne cudzie, Boh je šťastnou bytosťou, je neohrozený, z ničoho a z nikoho strach nemá. Jednými z najdôležitejších emócií, ktoré Boh prejavuje voči človeku, sú súcit a milosrdenstvo.
Uvedomenie si, že Boh je živou osobou, je veľmi dôležité, lebo v Ňom môžeme vyvolať reakciu podľa svojho správania - Boh s nami komunikuje. Ak sa pokoríme, odpustí nám, ak pýtame, aj dostaneme: „...lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí.“ (Mt 7,8) Ak sa dostaneme do vzťahu s Bohom, nutne sa začne niečo diať, lebo prítomnosť osoby sa vždy prejaví. Ak niekto napríklad vstúpi do miestnosti, začne sa prejavovať podľa toho, aký je jeho charakter. Prečo by sme si mali myslieť, že náš Spasiteľ sa nechce prejaviť medzi svojím ľudom. V posledných rokoch boli populárne rôzne semináre o duchovných daroch, ale teoretické znalosti, známosť alebo opis duchovného daru vychádzajúci z pôvodných jazykov ešte neprinesie vôbec nič, pokiaľ nie je prítomná osoba Ducha Svätého, ktorý tieto dary donáša. A naopak - keď Pána uctievame na základe zjavenia Biblie, a nie na základe tradícií, vtedy sa dostaneme do Božej prítomnosti - začína vzťah, preto prítomnosť Všemohúceho svätého Boha v zhromaždení má svoje prejavy. Všetko to, čo Jeho osobnosť obsahuje, Pán odovzdáva tým, ktorí ho uctievajú v Duchu a v pravde, prichádza radosť, sloboda, duchovné dary fungujú bez toho, aby ich niekto stačil analyzovať. Prečo? Lebo Otec dal svojho Syna, aby nás potiahol do svojej svätej prítomnosti: „A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.“ (Jn 12,32) Boh má afinitu voči tým, ktorí sa znovuzrodili, a taktiež tí, ktorí ozaj prijali Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa, sú permanentne ťahaní do Pánovej prítomnosti.
Tak, ako každá bytosť, aj Boh sa prejavuje osobnými skutkami. Aj tu ťažko obstojí porovnanie so skutkom človeka. Zrejme jeden z najväčších výkonov ľudskej rasy je, že človek chodil po Mesiaci. Celé tímy odborníkov sa dlhé roky namáhali na splnenie tohto cieľa. Boh však stvoril Mesiac v priebehu okamihu a vo vesmíre nie je viac ako zrnko prachu. Božie skutky sú pre človeka málo pochopiteľné hlavne preto, lebo Boh je nadprirodzený, aj jeho skutky sú taktiež nadprirodzené. Prvá cirkev nazývala Božími skutkami iba také, ktoré sa vymykali z normálu, z prirodzenosti: Ježiš Kristus uzdravoval ťažké choroby ako boli lepra, slepota, hluchota, nehybnosť, chodil po vode, podmaňoval si prírodu alebo kriesil mŕtvych.
Vlastnosti Boha
Boh je všemohúci. Pokiaľ človek chce vstúpiť do vzťahu s Bohom a nevychádza z tejto skutočnosti, bude jeho predstava a viera stále deformovaná. Neustále sa musíme povzbudzovať, že Boh je všemohúci, lebo sa pohybujeme v časopriestore a neustále narážame na jeho obmedzenia. Boh však neprebýva v časopriestore, ale vo večnosti. Ľudia neustále hľadajú Boha v minulosti, spomínajú narodenie alebo ukrižovanie Pána Ježiša Krista tak, ako keby išlo o úplne obyčajného človeka, ktorý sa narodil a zomrel a vôbec ich nenapadne, že Ježiša treba hľadať vo večnosti. Rozdiel medzi večnosťou a časom je ten, že čas má svoj koniec, to znamená obmedzenie. Preto sa v časnosti neustále odohrávajú negatívne zmeny, všetko stárne a degeneruje, mení sa. Boh je všemohúci práve preto, že nič z týchto zmien nepostihuje ani Jeho, ani Božie kráľovstvo. Človek, ktorý žije v časnosti, nutne potrebuje Božiu pomoc z inej dimenzie, a ak ju má dostať, vtedy musí vychádzať z toho, že Boh je všemohúci. Ako príklad môžeme uviesť Abraháma, ktorý je otcom všetkých veriacich. Je známe, že skôr, ako vyšlo od Pána slovo, na základe ktorého mal Abrahám jednať, sa autor týchto slov predstavil ako El šadaj - Silný Boh všemohúci.
Boh je vševediaci. To, že Boh vie všetko, by nás malo viesť k Božej bázni. Po prvé, je úžasné, že Boh pozná všetky informácie vo viditeľnom a neviditeľnom svete a všetky skutky, ktoré sa stali a ešte stanú v časopriestore. Boh všetky ľudské skutky vyvedie na svetlo a každý jeden sa z nich budeme zodpovedať. Ak si sa milý čitateľ zľakol, je to primeraná reakcia.
Boh je všadeprítomný. To, že je Boh všadeprítomný, neznamená, že všade prejaví slávu svojej osobnosti. Boh je prítomný aj na miestach, kde sa páchajú najväčšie hriechy, no z Jeho prítomnosti tam nie je prejavené nič. Naopak, keď je Boh vyzdvihovaný, chválený a uctievaný v Duchu a v pravde od tých, ktorí sa ho boja, na takom mieste dôjde k epifánii - zjaveniu Božej slávy na danom mieste a v čase.
Ako posilniť vzťah s Bohom?
Hlavnou otázkou je, ako človek má posilniť vzťah s touto úžasnou osobou. Odpoveď sa zdá jednoduchá. Hľadaním a prebývaním v Jeho prítomnosti. Zdá sa, že najdôležitejším faktorom je modlitba. Tým nemáme na mysli pomodlenie, ale kvalitnú dlhú modlitbu, kedy sa ľudská duša vie utíšiť, a Boh vloží do duše človeka o sebe správny obraz. Samozrejme, že iba modlitba nestačí, ale treba študovať Božie slovo. Ľudia, ktorí sa veľa modlia a neberú do ruky Bibliu, padnú do mysticizmu a ich myšlienky o Bohu nebudú správne. Treťou dôležitou vecou je vydávať svedectvo o Bohu o Jeho veľkosti, špeciálne o vzkriesení Ježiša Krista a Jeho návrate na zem. Keď človek vydáva svedectvo, posilňuje sa v ňom poznanie Božích právd, ak nehovorí, všetko sa stáva zahmleným, nejasným.