Dobro je protipólom zla. Otázka dobra je zložitá, významná a všeobsahujúca ako otázka zmyslu života. Mnohí si myslia, že konajú dobro a predsa majú v živote starosti, trápenia a bolesti. Nechápu, ako je to možné, lebo sami za seba vedia, že predsa nerobia nič zlé, ale konajú len „Dobro“.
Úskalie tohto veľkého omylu človeka i ľudstva spočíva v tom, že kvalitu Dobra a hranice Dobra si nastavil človek vo svojom zúženom myslení sám a nikdy sa vážne nepýtal Tvorcu všetkého života v nás a okolo nás, „aké to je a aké to má byť“, či ideme správne, alebo chybujeme. Ruku na srdce - Kto z nás sa dnes pýta týmto spôsobom a dôverne sa obracia s prosbou o odpoveď k svojmu Stvoriteľovi?
Dobro nie je žiadne náboženstvo, dobro nie je idea, náuka, žiadna ezoterika, dobro nie je ani bezbrehé pátranie po našej minulosti, dobro nie je ani veda a ani všetky schopnosti ľudstva dokopy. Dobro je pre človeka Darom od Stvoriteľa a vzniká výhradne pri plnení povinností človeka voči svojmu Tvorcovi. Dobro znamená to isté, ako byť dobrým. Človek nemôže byť Dobro, ale môže byť dobrým. Byť dobrým však človek môže byť výhradne plnením Božích zákonov. Dobro je prirodzeným dôsledkom plnenia Božích zákonov a nijako inak nemôže vzniknúť Dobro.
Byť dobrým, tiež znamená byť človekom hodným všetkých Darov a Milostí Tvorcu sveta. Byť dobrým, teda znamená byť poslušným pri plnení Stvoriteľom nastavených Pravidiel života a vtedy sa človek vyvíja duchovne i pozemsky správne, v Zákone dávania a brania, v Zákone rovnováhy.
Ako rozoznať dobro od zla
Ak chceme porozumieť tomu, čo je dobro, musíme si ujasniť, že dobro a zlo nie sú žiadne reálne princípy, ako to učia dualistické náuky. Najlepší spôsob, ako rozoznať dobro od zla, je pokoj v duši. „Otázku pôvodu zla musíme podľa katechizmu skúmať tak, že upriamime pohľad viery na Krista, ktorý nad ním zvíťazil,“ objasňuje ďalej Radovan Šoltés.
Ježiš Kristus ale nie je len víťaz nad našimi hriechmi, teda nad zlom. Ak je niekedy ťažké rozlíšiť, čo je dobré, je to najmä preto, že nepoznáme náš cieľ. Ak je cieľom nášho života Kristus, poznať ho neznamená len o ňom vedieť, ale aj ho prežívať. Radovan Šoltés preto kladie otázku: „Od čoho očakávame v našom myslení a konaní, že nás urobí šťastnými a dá nám istotu?
Niektorí tvrdia, že najlepší spôsob, ako rozoznať dobro od zla, je pokoj v duši. „Ale ak má niekto takpovediac hrubé svedomie, môže cítiť pokoj aj tam, kde ide o zlé rozhodnutie. Z psychologickej stránky keď niečo veľmi chceme, dokážeme si to ospravedlniť rôznymi argumentmi, ktorým nakoniec aj uveríme, a v duši sa dostaví istý pokoj aj zo zlého rozhodnutia. Toto príslovie je v rozpore s náukou Cirkvi a nemal by s tým súhlasiť žiaden kresťan.
Podľa teológa totiž akýkoľvek krok, ktorým sa otvoríme zlu - aj keď ide o cieľ dosiahnuť dobro -, povedie v konečnom dôsledku k víťazstvu zla. „Svätý Ignác z Loyoly o pravidlách rozlišovania hovorí, že náš nepriateľ vstupuje do nášho života cez naše dvere, ale vyvádza nás svojimi. To znamená, že musíme mať na zreteli svoj cieľ - Ježiša, a nie to, čo chce naše ego - ilúziu mysle. Ani Ježiš sa nijako nedohodol s farizejmi, aby mohol urobiť viac dobra, pretože by šiel sám proti sebe. Ale žil zjednotený s Otcom, vďaka čomu dokázal rozlíšiť pravú cestu od falošnej. Do takéhoto postoja povzbudzuje každého.
Odkiaľ sú všetky vojny, tragédie a zlo vo svete, keď Boh je dobrý? Ak by to tak bolo, nedopustil by to. Tieto slová sme už iste počuli... Boh však nie je mocný v zmysle sily, ktorou by ničil zlo, ako človek ničí svojho nepriateľa napríklad vo vojne. Prečo sa teda rozhodol stvoriť svet, keď vedel, ako to dopadne? Pretože jeho vnútorným princípom je byť pre druhého - dávať sa (agapé) napísal kedysi pápež Benedikt XVI. S tým však musíme mať osobnú skúsenosť. Náš cieľ je zjednotenie s Kristom, čo môžeme nazvať aj slovom nebo. On je princíp, skrze ktorý sme stvorení.
Pavol na areopágu povedal: „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Vychádzalo to však z jeho skúsenosti s Kristom, ktorý je v nás (Kol 1, 27). Máme takúto skúsenosť aj my? A cesta ku Kristovi v našom srdci je veľmi krátka, ale úzka.
Dôsledkom nedostatku pravého duchovného Poznania je zákonite nevedomosť a naopak, každá poctivá snaha človeka získať pravé Poznanie o živote, z neho doslova vytláča nevedomosť a tým aj jeho chybovosť, lebo človek vyzbrojený správnym Poznaním, je okrem iného správne vyzbrojený do každej životnej situácie, lebo takýto človek vie, čo má v danej chvíli konať, aby opretím sa o Božie Pravidlá života konal skutočné Dobro.
Poznať dôsledne a pravdivo Božie zákony, je možné iba jediným spôsobom. Preto musel prísť Ježiš, ako Posol priamo od Boha Stvoriteľa, ktorý bol a je časťou Stvoriteľa. Súčasné Posolstvo, Posolstvo Pravdy a Spravodlivosti, prinesené Duchom Pravdy, doplnilo to prvé Posolstvo Pravdy a Lásky, prinesenée Ježišom a tým mohol Stvoriteľ skrze svojich Synov zakotviť na Zemi pre človeka UCELENÉ Poznanie Pravdy, v ktorej majú svoje zakotvenie všetky Pravidlá života, všetky Božie, duchovné a prírodné Zákony.
Dobro v psychoterapii
Pred pár rokmi vyšla kniha Zlo. Spomienky súdneho znalca, v ktorej Anton Heretik opísal skúsenosti zo stretnutí s páchateľmi brutálnych zločinov. Teraz prichádza s knihou Dobro. Príbehy zo psychoterapie. Približuje príbehy trinástich klientov, ktorých sprevádzal počas psychoterapie pri hľadaní dobra - ich vlastnej múdrosti, ktorá im môže pomôcť zvládať duševné ťažkosti, životné problémy či zložité vzťahy. Terapeut je fascinovaný rôznorodosťou pováh i osudov a odhodlaním hľadať zmysel života.
Nie je to zbierka pracovných úspechov. O svojich klientoch píše s rešpektom. V knihe Dobro sú opísané zaujímavé a často naozaj kruté či smutné osudy ľudí bežne fungujúcich s nami v spoločnosti, pričom si často neuvedomujeme, čím si skutočne prechádzajú. Táto kniha ma prinútila zamyslieť sa nad tým, aké šťastie reálne v živote mám a taktiež pripomenula fakt, že nemám súdiť správanie nikoho okolo mňa. Je možné, že na to má skutočne ťažký dôvod.
Autor vo viacerých príbehoch opisuje ťažkosti a strasti svojich klientov, ktorým pomáhal dostať sa späť na správnu cestu.Niektoré príbehy sa skončili šťastne, iné aspoň ponúkali optimistický výhľad. Prihlásiť sa na terapiu nie je prejavom zlyhania. Naopak, je to dôkazom, že si problém uvedomujeme a chceme ho riešiť.
Nahliadnutie do priebehu psychoterapií, aj keď len letmé, je opísané ľudským prívetivým jazykom, aby tomu porozumel každý čitateľ. Dobro, ktoré vidí psychoterapeut vo svojich klientoch a ktoré im pomáha v sebe nájsť, zohráva hlavnú úlohu vo všetkých trinástich krátkych príbehoch. Zaujal ma najmä veľký význam snov vo všetkých terapiách, čo ma privádza k predošlým knižným publikáciám pána Heretika, ktoré by som si rada postupne prečítala, a to aj vďaka samotnej osobnosti pána autora... Oplýva veľkým množstvom sebareflexie a tuším až skromnosti, čo pôsobí nesmierne sympaticky a prívetivo voči čitateľovi.
Úprimne, príbehy išli trošku po povrchu a želala by som si viac vsuviek z psychológie. Ale potom by sa to zrejme (mnohým) nečítalo tak ľahko.
Dobro, tak ako každá energia, sa nestratí, priťahuje podobnú energiu a vracia sa k tvorcovi.
Ak si budete všímať príčiny a následky, zistíte, že fungujú úplne presne. Mám odskúšané, že keď mi niekto ublížil, vždy, keď som už mala vec v sebe spracovanú, prišla situácia, v ktorej práve tento človek potreboval moju pomoc, bol odkázaný na to, čo urobím. Akoby to bola skúška, či som naozaj spracovala to, čo mi človek urobil a mohla som celú situáciu dobre rozriešiť. Dobre pre všetkých, aj pre neho.
Konanie vo veľkom, aj konanie dobra, má svoju zodpovednosť, úmernú „veľkosti“ vplyvu. Preto ak chceme robiť veľké veci, najprv urobíme mnoho malých dobrých krokov. Akoby sa naladíme na správny tón. Keď sa rozhodneme konať dobré veci, príde čas, kedy nám napadne, ako to robiť lepšie, efektívnejšie, pre väčší okruh ľudí. Začneme robiť kroky, ako to dosiahnuť. A práve naše naladenie nám priťahuje to, ako veci prebiehajú.
Napríklad my vydávame bezplatný časopis, mesačník. Píšeme v ňom o tom, ako naši klienti (osoby s telesným postihnutím) môžu získať rôzne formy zákonnej pomoci, príbehy zo života, predstavujeme rôzne formy terapií, aj alternatívnych, ale aj rôzne kultúrne podujatia, ktoré sú pre nich bezplatné a sú pre nich aj bariérovo prístupné, či iné formy pomoci, ktorá im pomôže žiť plnší život. Spätná odozva na túto našu spontánnu snahu pomôcť je veľmi pozitívna, od samotných ľudí, od úradov, kde ich vybavujú, od organizácií, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.
Skutočne to je jednoduché, treba mať dobrý zámer, dobrý účel a jednoducho ho urobiť. Ak cítime, že treba urobiť niečo dobré, tak to proste urobme. Pravda aj tak vyjde na svetlo a čas nám ukáže, že žiadne dobro sa nestratí, ale naopak môže vytvoriť ďalšie dobrá. A ak je človek šťastný, napĺňa ho deliť sa so svojím šťastím, chce, aby boli šťastní aj ostatní.
Dobro je nadprirodzená skutočnosť prítomná vo svete. Dobro je objektívna duchovná realita, v ktorej žijeme. Božie slovo ako jediné dáva pravdivú a uspokojivú odpoveď na otázku, čo je dobro. „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ (Lk 18:19) Boh je absolútne dobro. Je jediným zdrojom dobra, osobnou realitou dobra. Neexistuje dobro nezávislé od Boha a bez Boha. Kde je Boh, tam je dobro, a to, čo pochádza od Boha, je dobré.
Absolútne dobrý je iba Boh, a všetko, čo pochádza od neho, je dobré. Anjeli, ktorí prichádzajú od Boha, sú dobrí. Božie slovo je od Boha, je dobré. Svet, ktorý Boh pôvodne stvoril, bol dobrý. Aj hmota, ktorú Boh stvoril, bola dobrá. Pôvodný hmotný svet nepoznal entropiu; hmota sa stala porušiteľná až pod vplyvom hriechu.
Boh stvoril dobrý svet, ale môžeme dnes povedať, že svet je dobrý? Nie, pretože na svete je prítomné zlo. Zlo je vo svete prítomné ako neviditeľná duchovná sila, ktorá spôsobuje všetky zlé veci. Zlo je ako rádioaktivita, ktorá pôsobí na ľudí a ničí ich zdravie a všetko dobré. Rádioaktivita si nevyberá a ničí aj nevinné deti, podobne ako hriech, ktorý často postihuje aj nevinných ľudí.
Niektoré náboženstvá tvrdia, že zlo vzniklo pri prvom hriechu človeka v Edene. To ale nie je pravda. Biblia poskytuje dôkazy, že zlo už existovalo pred stvorením Adama a Evy. Zlo je osoba, zlo je satan. Satan je stelesnením absolútneho zla. Všetko, čo pochádza od satana, je zlé. On je tá transcendentálna sila, ktorá pôsobí na svete a spôsobuje všetky zlé veci.
Dobro a zlo sú spojené nádoby, jedno bez druhého neexistuje, aj v dobrom úmysle býva prítomnosť zla, možno len v snahe o prvenstvo v niečom. Veď môžme uviesť len príklad v rozprávkach : tam vždy býva zastúpené dobro aj zlo. Sú vymyslené , ale kopírujú náš život. Zhrnula by som to asi tak, že s dobrom sa rodíme, vidíme ho každodenne, ale konať sa ho musíme naučiť. Pomocou prítomnosti zla, ktoré je nám prirodzene dané, sa dokážeme naučiť dobru, lebo podľa Budhu, nevieme, či to čo konáme je práve samotné dobro, aj keď nám to v danom prípade môže pripadať správne.
Skor by som povedala, ze je tak namoceny v tom bahne, ze bez pomoci nedokaze prestat. Ale skutočne zlý človek, ja si myslím, že toho to konanie zla napĺňa a uspokojuje rovnako ako toho dobrého dobro. Dokonca ja aspoň tomu verím, že sú ľudia, ktorí si takto dobíjajú energiu, doslova ju z nás cicajú, niektorí vedome iní podvedome. Myslim si, ze je velmi tenka hranica medzi dobrym a zlym.
Nikdy nemozeme s istotou povedat, ze sa nestane nieco, co nas uplne zlozi a staneme sa tymi "zlymi". Myslim si, ze pokial clovek upadne do "zla", je to priznak chorej duse. Mne sa to nezda, ze by sa dobijali energiou. A to som sa s jednym z nich rozpravala velmi casto a dlho a citila som sa z toho vycerpana (ako ty pises, ze vycical energiu). Trvalo to roky, kym sa zacali menit a uzdravovat. Padli na dno a to im pomohlo, aby zacali odznova.
Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o veľa energie. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už hľadám pomoc kde sa len dá.
Je Judáš naozaj vinný, ak Kristus prišiel na zem preto, aby trpel, zomrel na kríži a tým spasil svet? Ak bol Judášov čin spúšťajúcim momentom Kristovej cesty utrpenia, ktoré bolo poslaním jeho života, môže to byť vôbec považované za vinu? Veď to musel predsa niekto urobiť, ak mal Kristus trpieť! Veď ho niekto musel zradiť, zajať, bičovať, ponižovať a nakoniec pribiť na kríž! Veď práve toto bola jeho cesta! Veď toto bol plán spásy! Tí, čo takto činili boli teda jeho naplňovateľmi.
Chcete byť šťastní? Buďte vďační | David Steindl-Rast
Rôzne filozofické názory na dobro a zlo
Existujú rôzne filozofické názory na dobro a zlo. Napríklad, jeden názor hovorí, že dobro je to, na čom sa všetci zhodnú, že je to dobré. Iný názor hovorí, že dobro je to, čo spôsobuje radosť a šťastie a zlo sú choroby, nešťastia. Takýto názor je však mierne infantilný a nerieši podstatu problému, len poukazuje na ovocie dobra a zla, na dôsledok pôsobenia dobra a zla.
Ďalší filozofický smer tvrdí, že zlo je neprítomnosť dobra. Podľa racionalistického eticko-filozofického názoru absolútne dobro a absolútne zlo neexistuje. Tento názor zastával holandský filozof Spinóza. Tvrdil, že v prírode neexistuje ani dobro ani zlo. Podľa Spinózu si človek vo svojej mysli niektoré javy a situácie kategorizuje ako dobré, iné ako zlé. Vo svojej mysli si vytvoríme vzorce myslenia a morálneho posudzovania javov; je to teda otázka nášho chápania toho, čo považujeme za dobré a čo za zlé.
Často môže byť chápanie dobra a zla iné v jednej spoločnosti a iné v druhej, alebo je inak chápané dobro a zlo v mysli jedného človeka a inak v mysli druhého človeka. Dobro a zlo je teda relatívne. Tento názor sa nazýva morálny relativizmus a spôsobil už veľa zla. Svet relativizuje dobro a zlo. Často sa vo svete prevracia dobro a zlo; dobré sa označuje za zlé a naopak, zlé sa označuje za dobré. Kresťan musí mať správne poznanie a vnímanie toho, čo je dobré a čo je zlé.
Čo je vlastne dobro? Každý z nás má slobodnú vôľu a preto má vo svojom chcení na výber. Na výber medzi dobrom a zlom. Medzi správnym a nesprávnym. Môžeme teda chcieť buď veci dobré, alebo veci zlé. Iba jedno nemôžeme! Prestať chcieť! To mi príde dosť zjednodušené, častokrát v živote máš na výber z viacerých možností, nielen z dvoch - dobrej a zlej. A tie možnosti môžu byť celého spektra od bielej - dobrej až po čiernu - zlú. A čo sa týka toho, že nemôžeme prestať chcieť, to neviem ako bolo myslené, pretože to môžeme 😉 takže trochu filozofie?