Otázka, prečo Boh berie ľudí, ktorých milujeme, je jednou z najťažších a najbolestivejších, s ktorými sa stretávame. Teologické zamyslenie nad touto otázkou nám môže pomôcť nájsť útechu a pochopenie v našej viere.
Boh a utrpenie
Drahí bratia a sestry, často prežívame bolestné a ťažké noci. Noci duše, noci sklamania, noci, v ktorých nás niekto zranil alebo zradil. V týchto chvíľach je pokušenie uzavrieť sa, chrániť sa, oplatiť úder. Ale Pán nám ukazuje nádej, že existuje aj iná cesta. Učí nás, že môžeme ponúknuť gesto lásky aj niekomu, kto sa nám otočí chrbtom. Môžeme odpovedať tichom dôvery.
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va) hovorí: Na kríži Ježiš slobodne vyslovil „áno“, ktoré zbavilo smrť jej moci - smrť, ktorá sa stále šíri všade, kde naše ruky križujú a naše srdcia zostávajú uväznené strachom a nedôverou. Na kríži zvíťazila dôvera; rovnako aj láska, ktorá vidí, čo ešte len príde; a odpustenie zvíťazilo.
Ježiš nás zachraňuje tým, že nám ukazuje, že prosiť nie je nehodné, ale oslobodzujúce. Je to cesta von zo skrytosti hriechu, aby sme sa opäť dostali do priestoru spoločenstva. Hriech od počiatku plodí hanbu.
Ježiša nepohoršuje naša krehkosť. Dobre vie, že žiadne priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Naďalej sedí pri stole so svojimi nasledovníkmi. Nevzdáva sa lámania chleba, ani pre tých, ktorí ho zradia.
Život spravodlivého vôbec nie je jednoduchý, lebo len čo sa pokúsi dobre žiť, keď k takému životu začne povzbudzovať, a na dôvažok aj iných bude napomínať, všetci sa proti nemu spolčia, postavia sa proti nemu aj jeho domáci. Keď chcem byť verný Kristovi, keď sa mu chcem pripodobniť, aj na mňa čaká nepochopenie, pohŕdanie a utrpenie. On nepriniesol pokoj, ale meč, moji vlastní bratia vystúpia proti mne.
Na kríži nás Ježiš učí, že človek sa nerealizuje v moci, ale v dôvernej otvorenosti voči druhým, aj keď sú nepriateľskí a nepriatelia. Spása sa nenachádza v autonómii, ale v pokornom uznaní vlastnej potreby a v schopnosti ju slobodne vyjadriť. Naplnenie našej ľudskosti v Božom pláne nie je aktom sily, ale gestom dôvery. Ježiš nezachraňuje dramatickým zvratom, ale tým, že žiada o niečo, čo si sám nemôže dať. A práve tu sa otvárajú dvere k pravej nádeji: ak sa aj Boží Syn rozhodol nebyť sebestačný, potom aj náš smäd - po láske, po zmysle, po spravodlivosti - je znakom nie zlyhania, ale pravdy.
Mária a účasť na utrpení
Mária tam bola, zjednotená so svojím Synom. V dnešnej dobe sme ako Mária, kedykoľvek neutekáme, kedykoľvek si osvojíme Ježišovo „áno“.
Preblahoslavená Panna, teba nám dal tvoj milovaný Syn za Matku, keď si stála pri jeho kríži a mala účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Ty poznáš všetky naše úzkosti a bôle, ty poznáš aj lásku nášho ľudu k tebe. Ako si nás chránila v minulých stáročiach vo viere a v oddanosti Cirkvi, buď nám mocnou ochranou a pomáhaj aj teraz. Chráň nás pred hriechom, pred bludnými náukami a konzumným spôsobom života a upevňuj našu vernosť Kristovi.
| Udalosť | Účasť Márie |
|---|---|
| Zvestovanie | Mária prijíma Božiu vôľu a stáva sa Matkou Božou. |
| Kalvária | Mária stojí pod krížom svojho Syna a zdieľa jeho utrpenie. |
| Nanebovzatie | Mária je vzatá do neba s telom i dušou. |
Život Panny Márie bol ako život nás všetkých smrteľníkov - neustálym vznikom a zánikom. Nenápadne sa začal na istom území Palestíny, bol neznámy, ticho zhasol, takže svet o ňom ani nevedel. Aj jej život bol plný zmien a starostí o každodenný chlieb, ako život všetkých nás. Bolo v ňom veľa utrpenia, sĺz a len málo radosti. Aj ona prežila niekoľko hodín vrcholnej blaženosti v Bohu, svojom Spasiteľovi, ale veľa všedných, jednotvárne sa vlečúcich, na pohľad bezvýznamných a mnoho hodín nekonečnej bolesti.
Miluj našu Máriu a ona ti vyprosí hojnú milosť, aby si zvíťazil vo svojom každodennom zápase. A diabol nezíska nič tými zlými náklonnosťami, ktoré sa snaží v tebe neprestajne podnecovať a rozsievať, a tak pohltiť vo svojej zapáchajúcej hnilobe veľké ideály, povznášajúce príkazy, ktoré ti vložil do srdca sám Kristus.
Nádej vo vzkriesení
Slávením slávnosti Nanebovzatia Panny Márie svätý veriaci ľud Boží radostne prejavuje svoju úctu k Panenskej Matke. Robí tak slávením spoločnej liturgie a tiež tisíckami rôznych foriem zbožnej úcty; týmto spôsobom sa napĺňa proroctvo samej Panny Márie: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1,48). Nanebovzatie, s telom i dušou, je Božie privilégium udelené svätej Matke Božej pre jej osobité zjednotenie s Ježišom. Ide o zjednotenie telesné i duchovné, ktoré začalo Zvestovaním a dozrievalo počas celého Máriinho života skrze jej osobitnú účasť na Synovom tajomstve.
Cirkev nás pozýva kontemplovať tajomstvo, ktoré ukazuje, že Boh chce spasiť celého človeka, dušu i telo. Ježiš vstal z mŕtvych v tele, ktoré prijal od Panny Márie, a vystúpil k Otcovi so svojou premenenou ľudskou podstatou. S telom, takým ako je to naše, ale premeneným. Už grécki filozofi chápali, že ľudská duša je po smrti predurčená k šťastiu. Oni však opovrhovali telom, ktoré považovali za väzenie duše, a nedokázali pochopiť, že by Boh dovolil, aby aj telo človeka bolo zjednotené s jeho dušou v nebeskej blaženosti. Naše premenené telo tam bude.
Veľkolepá skutočnosť Máriinho nanebovzatia je prejavom i potvrdením jednoty ľudskej osoby a pripomína nám, že sme povolaní slúžiť Bohu a oslavovať ho celým naším bytím, dušou i telom. Slúžiť Bohu iba telom by bolo konaním otrokov; slúžiť mu zas iba dušou by bolo v rozpore s našou ľudskou prirodzenosťou. Ak budeme žiť v radostnej službe Bohu, ktorá sa prejavuje aj vo veľkodušnej službe bratom, náš osud bude v deň nášho vzkriesenia podobný osudu našej nebeskej Matky. / Z myšlienok sv.
ODPOVEĎ KRESŤANA NA Utrpenie a žiaľ ~ BILLY GRAHAM.
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Povzbudzujem vás, aby ste nerobili rozdiely medzi tými, ktorí pomáhajú, a tými, ktorým sa pomáha, medzi tými, ktorí dávajú, a tými, ktorí prijímajú , medzi tými, ktorí sa prezentujú ako chudobní, a tými, ktorí cítia potrebu ponúknuť čas, zručnosti a pomoc. Sme Cirkev Pána, Cirkev chudobných, všetci vzácni, všetci účastníci, každý nositeľ jedinečného Božieho slova. Každý z nás je darom pre ostatných. Zbúrajme múry. Ďakujem tým, ktorí pracujú v každom kresťanskom spoločenstve, aby uľahčili stretnutia medzi ľuďmi, ktorí sú rôzni pôvodom, svojou ekonomickou, psychologickou a emocionálnou situáciou. Nech nás Duch Svätý vedie a nech nám dá silu svedčiť o tvojej láske.
Ježiš je priateľ, ktorý nás vždy sprevádza pri formovaní nášho svedomia. Ak sa naozaj chcete stretnúť so zmŕtvychvstalým Pánom, počúvajte jeho slovo, ktorým je evanjelium spásy. Zamyslite sa nad svojím spôsobom života a hľadajte spravodlivosť, aby ste budovali ľudskejší svet. Slúžte chudobným a tak vydávajte svedectvo o dobru, ktoré by sme vždy chceli prijímať od našich blížnych. Buďte zjednotení s Ježišom Kristom v Eucharistii. Klaňajte sa Kristovi v Najsvätejšej sviatosti, zdroji večného života.