Hromnice sú ľudovým názvom pre kresťanský sviatok Obetovania Pána. Veriaci ho oslavujú 2. februára. Je to deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme a slávi sa na 40. deň po Narodení Pána.
Pôvod a História Svätenia Sviečok
Tradícia svätenia sviečok má svoje korene v dávnych rímskych a slovanských zvykoch. V Rímskej ríši sa v tomto období konali luperkálie, počas ktorých ľudia nosili zapálené sviece. V roku 494 zaviedol pápež Gelasius sviatok, ktorý mal nahradiť ten rímsky. V tento deň kresťania so zapálenými sviecami obchádzali okolo kostola. Cirkev tak zriadila namiesto očistných obradov sviatok očistenia Panny Márie. Rímska tradícia zapaľovania sviec bola veľmi živá a zrejme aj z tohto dôvodu sa cirkev v 10. storočí rozhodla sviece v tento deň aj posväcovať.
Ďalšie vplyvy na formovanie Hromníc je možné nájsť v tradíciách Slovanov. Východní Slovania v tomto čase slávili tzv. stretenie, čiže stretnutie zimy s letom. Súvisí to s tým, že pôvodne ľudia delili rok len na dve ročné obdobia - zimu a leto.
Význam Sviatku Obetovania Pána
Druhý februárový deň si kresťania pripomínajú sviatok Obetovania Pána. Slávia ho nielen katolíci, ale aj evanjelici. „Jozef, Mária a bábätko Ježiš boli židovská rodina, ktorá dôsledne zachovávala odveké starozákonné predpisy. Prvá vec je, že každé narodenie dieťaťa spôsobovalo pre matku obradnú nečistotu, ktorá nastávala po styku s krvou. Druhý starozákonný predpis, ktorý Svätá rodina splnila na 40. deň od narodenia Ježiša, bolo jeho vykúpenie. Vyslobodenie spočívalo v zázračnom Božom zásahu, pri ktorom Boží anjel v každom egyptskom dome zabil každého prvorodeného, ale domy Izraelitov obišiel. Okrem tohto Písmo nariaďuje každého prvorodeného syna na 40. deň zasvätiť Bohu. Stať Knihy Exodus to vysvetľuje slovami: „Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš.“
Sviatok Stretnutia Pána má svoj pôvod v udalosti z Ježišovho života, ktorú opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2, 22-40). Mojžišov zákon predpisoval, že každá žena po narodení chlapca nesmela 40 dní vojsť do chrámu, lebo v tomto čase sa považovala za nečistú (porov. Lv 12, 1-4). Toto obdobie štyridsiatich dní sa nazývalo dňami očisťovania. Po zakončení týchto dní prichádzala matka novonarodeného dieťaťa do chrámu a priniesla obetu, čím sa stávala (obradne) čistou.
Prečistá Panna Mária ako Božia Matka sa nemusela podrobiť obradu očisťovania, lebo sa posvätila Kristovým narodením, ako hovorí kondák sviatku: „Kriste Bože, svojím narodením si posvätil život Panny (panenské lono)“.
Tradície a Použitie Hromničných Sviečok
Tradície posväcovania sviec sa u kresťanov zachovali do súčasnosti. Z toho sa zaviedol rituál sviec, ktoré sa požehnávali a ktoré si veriaci odnášali domov a opatrovali ako ,posvätené‘. Zapaľovali si ich pri prírodných pohromách, najčastejšie počas búrok. Takúto sviecu, nazývanú ako hromnička, mávali ľudia takmer v každej domácnosti. Za účelom ochrany pred bleskami a hromami ju ľudia zapaľovali počas búrok. Hromnička sa zapaľovala pri zomierajúcom, aby mu uľahčila skon, a nechávala sa horieť aj pri mŕtvom za účelom ochrany pred zlými silami. Ľudia verili, že hromnička dokáže vyliečiť aj rôzne choroby či neduhy, napríklad bolesti hrdla.
Ľudia si na sviatok Obetovania Pána berú z kostola domov požehnané hromničné sviečky. Zapaľovanie sviečky je symbolom viery a ochrany. Andrej Radlinský vo svojich Nábožných výlevoch opisuje, že tento sviatok je jeden z najstarších v cirkvi, bol zavedený už v 4. storočí.
Anton Konečný dodáva, že dnes sa hromničná sviečka zapaľuje aj pri návšteve kňaza pri chorom, keď prichádza s Eucharistiou, a aj pri modlitbovom sprevádzaní umierajúceho. Požehnaná hromničná sviečka sprítomňuje nesmiernu Božiu lásku, „ktorá svojimi spásnymi činmi zahŕňa všetky generácie a všetkých ľudí.
Požehnané veci sa podľa liturgistu môžu používať aj viac rokov, rovnako aj hromnička. Po čase, ako každá vec, sa opotrebia, poškodia alebo zostarnú. V tom prípade ich treba dôstojne zničiť, napríklad spáliť.
Sviatky 03: Hromnice - Rozlúštenie a nové objavy
Ľudové Zvyky a Poverenia
V minulosti ľudia verili, že keď na Hromnice zo strechy voda tečie, zima sa dlho povlečie. Alebo ak je silný mráz, treba urýchliť zimné práce, lebo jar už klope na dvere. Zvykov a povier na tento deň bolo naozaj dosť.
Na Hromnice gazdinky varili dlhé cestoviny, aby im narástli dlhé rastliny. Alebo dievčatá a chlapci išli na sánkovačku a vybrali si čo najdlhšiu dráhu. Čím bola dlhšia dráha, tým bol dlhší ľan aj konope.
Na Hromnice platilo aj veľa zákazov. Na západnom Slovensku ľudia verili, že toho, kto bude v tento deň pracovať, zasiahnu počas roku blesk a hrom. Na Myjave sa z rovnakých príčin nesmelo v tento deň šiť, na Ponitrí zase pracovať v lese. Podobné predstavy boli rozšírené na celom Slovensku.
Na väčšine územia Slovenska preto gazdiné v tento deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby aj konope a ľan boli čo najvyššie. Niekde tieto jedlá posýpali aj tvarohom, aby aj vyrobené plátno bolo pekné biele. Obľúbenou zábavou v tento deň bola aj sánkovačka.
Podľa dobových novín z 18. storočia pozývala bratislavská šľachta na hromničné sánkovačky hostí z cisárskeho dvora vo Viedni.
Tabuľka: Zvyky a zákazy na Hromnice
| Oblasť | Zvyk/Zákaz | Účel/Význam |
|---|---|---|
| Celé Slovensko | Zapaľovanie hromničiek | Ochrana pred búrkami a zlými silami |
| Západné Slovensko | Zákaz práce | Ochrana pred zásahom blesku |
| Myjava | Zákaz šitia | Ochrana pred zásahom blesku |
| Ponitrie | Zákaz práce v lese | Ochrana pred zásahom blesku |
| Celé Slovensko | Varenie dlhých rezancov/šúľancov | Zabezpečenie vysokej úrody ľanu a konope |
| Celé Slovensko | Sánkovačka | Zabezpečenie vysokej úrody ľanu a konope |
Deň Zasväteného Života
Na sviatok Obetovania Pána si Katolícka cirkev tiež pripomína Deň zasväteného života. Zaviedol ho v roku 1997 pápež Ján Pavol II., ktorý stanovil, aby sa slávil 2. februára, v deň sviatku Obetovania Pána.