Kto by na Slovensku nepoznal aspoň jednu koledu, pieseň, či vinš s vianočnou tematikou? Okrem iných typických kresťanských vianočných tradícií a zvyklostí, ktoré rodiny na Slovensku zachovávajú už po stáročia, čaro Vianoc umocňujú aj vianočné koledy a piesne, ktoré neodmysliteľne dotvárajú vianočnú atmosféru.
Aj keď sú nám známejšie iné vianočné piesne - Roľničky, roľničky, Tichá noc, svätá noc, Tedeum, Poďme, bratia, do Bethlema…melódia krásnej pastorálnej hymny Daj Boh šťastia tejto zemi umocňuje slávnostné vianočné chvíle a čoraz viac získava na popularite.
História a vznik koledy
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky.
Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na rozdiel od Kollárovho diela „Národnie spievanky“, ktoré pozostáva len z textov, obsahuje zbierka G. Originál rukopis s notovým záznamom vianočnej koledy Hore vstavajte valasi a posluchajte na 52.
Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
| Osobnosť | Prínos |
|---|---|
| Gašpar Drozd | Autor pôvodnej melódie a textu "Hore vstavajte Valasi a posluchajte" |
| Viliam Gruska | Autor nového textu "Daj Boh šťastia tejto zemi" |
Podľa jazykovej analýzy I. Ripku zbierka doteraz nevyšla tlačou a z pôvodne jednohlasnej melódie bol vytvorený dvojhlas, časť melódie sa obohatila o bodkovaný rytmus a z takto upravenej novej koledy sa stáva takmer hymnická pieseň, ktorou účastníci začínajú i končia festival.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad.
Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otváraj Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P.
Gašpar Drozd - život a dielo
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium.
Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole.
Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho na základe jeho prvej tlačenej poľnohospodárskej príručky encyklopedického charakteru o hospodárení a gazdovstve „Piľní poľní a domajší hospodár“ sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie.
Poznáva ľud, jeho ťažkú prácu na poli ale aj problémy, s ktorými sa musí dennodenne pasovať a nie je mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov.
S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti.
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajoch národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu.
Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8.
Význam vianočných kolied
Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku.
Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc. Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach.
Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista.
Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov.
Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia. Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru.
Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami. Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí. Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu.
Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady. Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva.
Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.
Najobľúbenejšie slovenské koledy
Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patrí určite Tichá noc. Kto by túto melódiu nepoznal? Hoci slová piesne si musíme každý rok trocha pripomenúť, keď sa na polnočnej omši zhasnú svetlá a dav začne ťahať známu melódiu, okamžite reagujeme aspoň nápevom.
A potom tu máme ďalšie vianočné hity, bez ktorých sa počas sviatkov nezaobídeme. Vstávajte, pastieri; Nesiem vám noviny; Do hory, do lesa, valasi; Narodil sa Kristus Pán; Dobrý pastier sa narodil; Poďme, bratia, do Betlema; Búvaj, dieťa krásne...
Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda; Ježiš sa narodil; Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám; Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček; Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch v detských vianočných predstaveniach.
Niektoré texty tradičných kolied:
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť: Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc!
Do hory, do lesa, valasi, či horí v tom našom salaši? Radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia, k jasličkám, aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia, nebeskí lietajú duchovia.
Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle. Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa, budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať. Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny. Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky, nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši. spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika. My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému. Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte. Nech si ono podrieme, na slame a na sene. Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa.
Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil, pri betlémskom salaši radujte sa, veseľte sa, valasi. Radujte sa a plesajte, láskou k Bohu plápolajte, že nám Boh dal takého, žiadaného nám pastiera dobrého. /: Krásna Panna prečistá porodila nám Krista.:/ /: V jasličky ho vložila, plienkami obložila. /: Matka mu vyspevuje, svätý Jozef pestuje :/ /: Spi, synáčku premilý, ty kvet krásny, spanilý!