Obec Rybník sa môže pýšiť jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v regióne - evanjelickým kostolom, ktorý je neobyčajne starý.
Tento jednoduchý kostol s tmavou šindľovou strechou ostro kontrastuje s bielymi stenami, ktoré malebne žiaria v letnom slnku. Kostol stojí na strmom kopci na rozhraní troch chotárov: rybnianskeho, brusnického a špaňopolského.
Už pri vstupe do kostola vás ovaní puch storočí, ktorý svedčí o dávnych časoch a vyvoláva zvláštny dojem. Najmä svätyňa, postavená v gotickom štýle, a staré, primitívne maľby na jej stenách pripomínajú dávnu minulosť!
Pozornosť upútajú aj maľby na chóroch, staré rezby na oltári a kazateľnici, ako aj staré nápisy na viacerých miestach. Od týchto artefaktov sa očakáva, že prezradia mnoho o minulosti tejto pozoruhodnej stavby.
Kostol je často mylne pokladaný za dielo husitské, ale z prameňov sa dozvedáme, že jeho počiatky siahajú ešte do dôb predhusitských.
Na mieste, kde teraz stojí kostol, kedysi stál rozsiahly kláštor mníchov rádu Nazarénskeho. Husiti, ktorí okolo roku 1440 zaujali Gemer, boli nepriateľmi katolicizmu a ničili kláštory, vyháňali mníchov.
Sámuel Tomášik, gemerský rodák a evanjelický farár, je tiež tej mienky. Vo svojich „Pamätnostiach Gemersko-Malohontských“ píše: „Rabnický kláštor, Conventus Nazarenorum de Ribnik, čiže Újvásár. Dľa povesti stál niekedy tento kláštor na kopci za osadou Rabníkom, kde je teryz ev. kostol, kde i teraz možno základy bývalého rozsiahleho stavania vidieť."
Husiti kláštor obnovili a premenili na kostol, prispôsobiac ho svojim potrebám. Dôkazom je svätyňa, ktorá je postavená v inom slohu (gotickom) ako ostatná časť kostola. Za ich dielo je pokladaný aj múr, ktorým je kostol obohnaný. Pre Husitov bolo príznačné, že nielen zámky, ale aj kostoly opevňovali múrmi.
Charakteristické ostro lomené oblúky svätyne a jej zadné okno naznačujú, že bola postavená v gotickom slohu. Fresky, čiastočne zakryté oltárom, predstavujú primitívne maľby znázorňujúce snímanie tela Ježišovho z kríža.
Fresky boli zabielené a až do roku 1857 neviditeľné. V spomenutý rok boli náhodou objavené pri čiastočnej obnove kostola. Keďže pri nich nie je žiaden letopočet, je ťažké určiť ich vek. Na základe porovnania s maľbami v chyžnianskom rím.-kat. kostole, ktoré sú datované do roku 1061, sa predpokladá, že počiatky terajšieho rybníckeho kostola siahajú do 11. storočia.
Že zub času nerozhlodal túto starú stavbu, je vďaka hrubým múrom z tesaných kamenných kvádrov.
V roku 1747 udrel do kostola hrom a spôsobil požiar. Avšak už v roku 1750 bol obnovený za farára Jána Medzibrodského, a bol postavený aj terajší oltár, o čom svedčí latinský nápis na ňom.
Za účinkovania farára Sámuela Urbanca (1819 - 1849) chcela si cirkev postaviť nový chrám v dedine. Starému kostolu sa venovalo málo pozornosti. Nový farár Štefan Homoloa (1849 - 1881) hneď po svojom príchode venoval kostolu veľkú pozornosť a dal ho opraviť.
Od roku 1908 bol kostol úradne, ale bezdôvodne zatvorený. V roku 1922 bol kostol už veľmi spustnutý, lebo od jeho úradného zatvorenia nebola mu venovaná žiadna pozornosť. Rozmery kostola sú 18-30m × 9-55m.
Oltár je celý z dreva a nesie tento latinský nápis: „Ara hase erecta est in honorum S. Sauctar Triachis Anno 1750 die 19 novembris“ - Zdobený e rezbami a obrazmi. Vlastný oltárny obraz znázorňuje Nanebovstúpenie Pána. Pod týmto je malý obrázok, na ktorom je zobrazená posledná večera Pánova. Po stranách hlavného obrazu stoja sošky apoštolov Petre a Pavla a nad nimi obraz sv.
Zaujímavá je aj rezbami zdobená drevená kazateľnica. Nad ňou je nápis: „Hospodin byl odjal, Hospodin opet dal. Buď požehnáno jméno Hospodinovo. Okuste tedy a vizte jak dobry jest Hospodin, blahoslavený človek kteryž dioufa v neho 34. žalm 9.
V kostole sú tri chóry, zdobené postrými viacfarebnými ornamentami. Na severnej strane sú dva chory nad sebou, z ktorých vrchný nesie tento nápis: „Anno VosI XaV D.I. ChrIsti CLMenter pIas oratIones nostras!“ Za týmto nasledujú slová 148. žalmu v. 12.-13.: „Mládenci i panni starci i z ditkami chvalte jméno Hospodinovo.“
Lavice sú rozdelené dvoma chodbami na tri skupiny. Pozoruhodné sú lavice, určené pre kazateľa s kostolníkov, a to svojimi nápismi, z ktorých jeden je tento: „Bože sesLIs požechnami na DVva Szikraja a po Časne sMrtI prenes jej do raje VeČneho.“ Nápis je z r. 1762 a prezrádza, že po vyhorení chrámu od blesku z r.
Podľa starej povesti sa nachádza pod oltárom hrobka. Aj v zákristii leží údajne viac mŕtvych pochovaných. Pred vchodom do kostola stojí drevený „vchádzik“.
K uzávierke tejto kapitoly treba predsa ešte podotknúť zásluhy Husitov o tento kostol. Keď aj nemôžu byť pokladaní za priamych a pôvodných zakladateľov tohto kostola, poťažne pôvodnej kláštornej stavby, predsa možno temer s absolútnou bezpečnosťou povedať, že oni preformovali starý katolícky kláštor v husitský, poťažne pozdejšie evanjelický kostol, akým je aj dnes. Ich zásluhou sa stalo aj to, že sa v týchto krajoch reformácia neobyčajne rýchlo ujala, nájdúc si tu už pôdu Husitmi dobre pripravenú.
Im sa pripisuje aj založenie pôvodnej, starej skromnej fary, ktorá stála až do r. Na tomto mieste stála pôvodne malá zvonica, ktorá dňa 2. novembra 1854 do základov bola shorela. Ešte v tom istom roku bola postavená napochytre nová provizorná veža, vlastne tiež len zvonica. Tá tu stála do r. 1869, kedy bol položený základný kameň ku stavbe terajšej veže. V základnom kameni sú uložené na pamiatku rôzne mince z r. 1869.
So stavbou veže bolo započaté na jar nasledujúceho roku - dňa 14. marca 1870. Dňa 13. augusta 1870 v noci o 3. hod., súc temer dostavaná, sa veža s ohromným rachotom srútila. Cirkev sa tedy musela chytiť znovu do stavby od základov, čo predpokladalo nové náklady. Keďže iných prostriedkov cirkev na ten čas nemala, siahla na obnos, venovaný na stavbu chrámu, ktorý mal stáť pri veži. V tejto katastrofe väzí tedy príčina, prečo Rybník nemá dosiaľ v dedine svoj kostol.
Srútená veža bola znovu postavená a vysvätená dňa 12. novembra 1871. Na zvonici, a keď bola na jej mieste vystavená veža, tiež na tejto visely pôvodne da zvony. Väčší z nich, vážiaci 305 kg, niesol nápis: „Tento zvon cirkve rybnicke liti r. 1650 - znovu liti r. 1846 Samuel Urbanec farar Jiri Drien rychtar Jan Németh kostelnik. Druhý, menší vážil 200 kg a má tento latinský nápis: „Fusa per Benjaminum Stefanides Loszonc…, refucia est haso vampana expenasio Esol sv.
Väčší z týchto dvoch zvonov bol počas rekvizície dňa5. januára 1917 za náhradu 1220 kor. (po 4 kor. za 1 kg) odňatý na vojenské ciele. Keď utíchol požiar svetovej vojny, a pomery sa konsolidovaly, počali obyvatelia pomýšľať na nové zvony, lebo jediný, pomerne malý zvon nezodpovedal požiadavkom doby.
Nové dva zvony nadobudnuté boly r. 1926 a v lete toho istého roku, dňa 15. augusta boly vysvätené neb. Ľudivítom Hoznekom, revúckym farárom, t.č. seniorom gemerským za prítomnosti Jána Halláta, farára ratkovského a Jozefa Hrúza, miestneho farára. Obidva zvony stály 35000 Kčs. Väčší z nich je darom spoločenstva býv. urbarialistov, ako o tom svedčí aj nápis na ňom sa nachodiaci: „Ev. Jána III 16 (pri týmto je vyobrazený kalich). Dar urbiálskych gazdov. Menší zvon má zase tento nápis: „K Bohu volám, k Bohu žehnám. Teraz sú teda na veže spolu tri zvony - veľký a stredný sú z r. +926, malý je z r.
Na nižnom konci dediny pod čís. 1 stojí ev. fara. Je to rozsiahla stavba s priestranným vysokou bránou uzavretým dvorom a záhradou. Stavba pochádza z r. Pôvodná stará fara, ktorá tu stála do r. V terajšej farskej budove zariadená bola r. 1857 pod strechou podkrovná izba, zvaná „presbyterium“ dľa toho, že v nej bývaly pôvodne zadržiavané presbyteriálne konventy.
Stodola, stojaca trochu nižšie a na opačnej strane hradskej, je z r. Povyše fary, ale tiež na opačnej strane hradskej, stojí budova ev. a. v. ľudovej jednotriednej školy. Postavená bola r. 1848. V cirkevnej zápisnici kanon. vizitácie z r. 1864 máme z príležitosti tejto stavby zaznačenú dôležitú, ale smutnú udalosť. Stojí tam (na str. 15.), že stavba školy vyvolala zvláštny proces, ktorého následky si odpykali rybnícki obyvatelia hromadným väzením.
Drienčanské panstvo darovalo Rybníčanom zo svojej hory drevo, potrebné ku stavbe školy. Pretože však Rybníčani drevo pozvážali z hory bez vedomia a povolenia lesného správcu drienčanského panstva, boli pre tento svoj čin zažalovaní. Pôvodná školská budova bola len menších rozmerov, takže nevyhovovala požiadavkom na ňu kladeným a bola r. 1860 celá prerobená.
Ale novším požiadavkom nevyhovovala ani v tejto novej podobe (ku ceste bol učiteľov byt, dnu ďalej vo dvore bola učebňa a pozdĺž celej budovy bola dlhá chodba) a tak bola znovu prerobená, najmä zvýšená a opatrená veľkými oknami a dvermi r. 1911.
Dejiny ev. a. v. Ako nám je nie dobre znám najstaršia minulosť a počiatky obce samej, práve tak nie je nám dobre známa ani minulosť cirkve. Jej historia siaha svojimi koreňmi do dávnych čias, akiste ešte do doby, ktorá značí prechod od slobodného slovanského života do područia kráľov uhorských.
Okolo r. 1440-42 stavajú sa v našich krajoch pánmi českí prisťahovalci - Husiti, ktorí prví zasadili citelnú ranu do tých čias nikým neohrožovanému katolicizmu. Títo donášajú sem svoje náboženské knihy, zavádzajú svoje obrady, vytláčajúc vedome katolíctvo a pripravujú takto vtedy ešte nevedome pôdu budúcej reformácií, ktorá sa k nám dostala pomerne veľmi rýchlo; v cirkevných zápisniciach je dosvedčení, že rybnícka cirkev bola už r.
Hneď od samého svojho počiatku musela znášať nová ev. cirkev mnohé prenasledovania, ako tomu bolo aj s druhými ev. cikvami v býv. Uhorsku. R. 1673 bolo cirkvi zabránené používať k bohoslužbám chrámu, ale výkon bohoslužieb samých zakázaný nebol. Zákaz tento bol zrušený len r. 1681, kedy cirkev evanjelická chrám zpäť dostala.
R. 1687 jelšavský rím. kat. farár chcel dať cikrvi rybníckej katolíckeho kňaza, keď sa mu to však pre odpor Rybníčanov aj filií nepodarilo, pokus svoj r. 1690 opakoval. Ovšem, skončilo sa to zase jeho nezdarom. Odplatou za to musela rybnícka matkocirkev aj so svojimi fíliami pretrpieť viaceré nepríjemnosti.
Prístupnejšou sa nám stáva historia rybníckej cirkve od r. 1590 (a či snáď od 1598 ?), odkedy má už svojich ev. farárov:
- Ján Virzar od r.
- Baltazár Bubenka od r.
- Jeremiáš …….. od r.
- Ján Vit….. od r.
- Felicián Kostka od r.
- Adam …….. od r.
- Valentín ….. od r.
- Pavel Valentínyi alias Valent od r.
- Matej Fabricay od r.
- Laurinec Matej Bahúl Juraj od r.
- Michal Abrahamides od r.
- Matej Szopóczi od r.
- Ján medzibrodský od r.
- Ondrej Grabnerócay od r.
- Ján Kronzák od r.
- Ondrej Maróthy od r.
- Juraj Siro od r.
- Sámuel Zitrbanec od r.
- Štefan Homola od r.
- Jozef Hrúz od r.
Dôležité je ešte zaznačiť na tomto mieste z ďalších dejín ev. Ako už bolo na inom mieste spomenuté, prináležaly pôvodne k rybníckej matkocirkvi tieto fílie Sása, Brusník, Špané Pole, Ratkovská Lehota a Drienok. Za farára Mateja Szopócziho odtrhla sa lehotská dcérocirkev od matkocirkve rybníckej a prestúpili jej veriaci na vieru rím.-katolícku.
Stalo sa tak pre spor, ktorý od viac rokov viedli medzi sebou zemani španopoľský a obyvatelia lehotskí. Predmetom tohto zvláštneho sporu bola jedna lavica v rybníckom kostole, stojaca ako prvá na ľavo pri vchode do kostola. Právo sadať v tejto lavici si osobovali jak špano-polskí zemani, tak lehotskí obyvatelia. Lehoťania, vidiac, že im sporná stránka, majúca prevahu, neustúpi, chceli priviesť k platnosti svoje nároky vyhrážkou, že prestúpia na katolícke vyznanie.
Či sa to stalo skutočne za pôsobenia výšspomenutého farára, ktorý tu účinkoval len od r. 1706, je sporné. Spornejšie je to ešte aj tým, že v cirkevnej zápisnici štítnickej (kde v tých časoch bol senior pre toto okolie) je táto udalosť položená presne na rok 1665 a rok na to r. 1666 je farár rybníckej matkocirkve braný ev.
Za vlády Leopolda I., veľkého odporcu evanjelictva, bola odtrhnutá Lehota trvale prifaraná k rím.-kat. Takto sa stalo, že v kraji čisto evanjelickom jediná obec R.
Prvý kostolík v Rybníku sa spomína už v roku 1266 spolu s priľahlou osadou ako Sancta Crux (Svätý Kríž), čo bolo podľa všetkého jeho patrocínium. Išlo ešte o románsku stavbu dosiaľ neobjasnenej podoby, ktorá bola zničená, resp. Na jeho mieste postavili niekedy začiatkom prvej polovice 14. storočia súčasnú stavbu v podobe bezvežového jednolodia s kvadratickým presbytériom typického pre región Gemer v ranogotickom období (napr. Kraskovo, Kyjatice, Henckovce). Pri jeho výstavbe bol v širokom meradle využitý stavebný materiál zo staršieho chrámu.
Tento nový kostol sa podľa niektorých odborníkov spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 pri lokalite s názvom Vasareti už so zmeneným patrocíniom sv. O niekoľko desaťročí neskoršie, v 60. - 80. rokoch 14. storočia, bol interiér kostola i južná fasáda vyzdobený nástennými maľbami. Ich autorom bol asi žiak majstra z Koceľoviec.
Počas bojov s jiskrovcami a bratríkmi v 15. Počas reformácie prevzali kostol protestanti. V priebehu 17. Podľa obecnej kroniky zasiahol kostol v roku 1747 (alebo v roku 1748) blesk a spôsobil požiar. V roku 1750 bol obnovený, vrátane nového krovu a zväčšených okien lode. V prvej polovici 19. storočia kostolík spustol, keďže sa plánoval postaviť nový chrám priamo v obci. Opravený bol až v roku 1850, keď sa upustilo od plánovanej výstavby.
V roku 1908 bol kostolík z úradnej moci zatvorený. V roku 1910 boli (znovu)objavené v presbytériu nástenné maľby. Opätovne bol kostolík opravený až v roku 1922 s prispením štátu za 15 000 korún. Vzhľadom na pokles členov cirkevného zboru v obci sa kostol prestal využívať na liturgické účely (cca v 60. rokoch minulého storočia). Postupne začal chátrať a jeho vnútorné vybavenie sa stalo obeťou zlodejov i vandalov.
Na záchranu kostola vznikla iniciatíva okolo stránky www.evanjelik.sk. V auguste 2008 zorganizovali brigádu, v rámci ktorej odstránili polozrútený drevený prístrešok pred vchodom ("vchádzikom"), osadili okná a upratali vnútorné priestory.
Kostol mal staršieho románskeho predchodcu, ktorý niesol zasvätenie sv. Kríža. Súčasná stavba bola vo veľkom postavená s využitím materiálu po jeho zániku.
Na svätyni i sakristii sa nachádzajú pôvodné úzke ranogotické okná.
V presbytériu sa zachovali v pomerne zlom stave hodnotné gotické fresky zachytávajúce výjavy zo života Ježiša Krista. V staršej literatúre boli maľby hodnotené ako príklad zľudovelej nástennej maľby a datované do prvej štvrtiny 15. storočia. Dnes ich odborníci radia medzi najkvalitnejšie príklady freskovej tvorby v Gemeri v období 60. - 80. rokov 14.
Menej zvyčajnou je maliarska výzdoba južnej fasády lode, ktorá bol odkrytá v rámci nedávneho reštaurátorského výskumu. Pás výjavov pokrýva prakticky celú šírku južnej steny lode, pričom odkrytá plocha má dĺžku 10 metrov. Takáto rozsiahla plocha u nás nemá v rámci stredovekej nástennej maľby obdobu. Loď mala ešte na začiatku 20.
V Rybníku stál podľa povestí na mieste kostolíka kláštor mníšskej rehole nazarénov, ktorý mali zničiť husiti. Tí mali stavbu prebudovať do podoby dnešného kostolíka. Doteraz sa však existenciu kláštora nepodarilo vierohodne doložiť, vysvetlením tejto tradície by však mohlo byť spomínané patrocínium sv. Benedikta, ktoré by mohlo svedčiť o prítomnosti benediktínov.
Kostolík patrí Evanjelickej cirkvi a.v., pod cirkevný zbor v Ratkovej. Na krátky čas bol obnovený cirkevný zbor priamo v Rybníku, ten však koncom roku 2012 zanikol. Chrám sa už dlhší čas nevyužíva. To sa podpísalo aj na zlom stave budovy i vnútorného vybavenia. V roku 2014 sa však začala obnova stavby i priľahlého areálu (OZ Ohrozené kostoly a združenie reštauurátorov Restau.Art) s finančnou podporou z programu Obnovme si svoj dom. Exteriér sa už podarilo obnoviť a práce pokračujú v interiéri.
Rybník sa nachádza južne od cesty spájajúcej Hnúšťu a Jelšavu, približne 35 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Kostolík stojí južne od obce, dostupný poľnou cestou. Areál s cintorínom je voľne prístupný, kostolík samotný je zatvorený, od roku 2014 tam prebieha obnova.
Botek, A. - Erdélyi, R. - Šurin, M.: Výsledky výskumu stredovekého ev. a. v. kostola v Rybníku. In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste II. Zborník Gotická cesta 2/2016. Zborník príspevkov z 2. ročníka konferencie Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste konanej 11. a 12. augusta 2016 v Rožňave. OZ Gotická cesta a PÚ SR, Rožňava 2018, str. 113 - 126.
Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe.
Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. február 2009, upravené 29. 4. 2012, 19. 1. 2019 a 3. 10.
Za pomoc a fotografie spred obnovy ďakujeme pánovi Ondrejovi Majlingovi, evanjelickému farárovi.
Ďalšie články o kostolíku: Z nášho itinerára, Stručne: obnova..., Gotický kostol mal predchodcu..., Rozhovor s kňazom ECAV T.
Evanjelický kostol v Rybníku
Architektonické prvky a fresky
Kostol v Rybníku je významný nielen svojou históriou, ale aj architektonickými detailmi a freskami, ktoré zdobia jeho interiér. Medzi najvýznamnejšie prvky patria:
- Ranogotické okná: Pôvodné úzke okná na svätyni a sakristii.
- Gotické fresky: Zachované v presbytériu, zobrazujú výjavy zo života Ježiša Krista.
- Maliarska výzdoba južnej fasády: Odkrytá počas reštaurátorského výskumu, pokrýva celú šírku južnej steny lode.
Fresky v kostole Rybník
Obnova kostola
V roku 2014 sa začala obnova kostola a priľahlého areálu vďaka iniciatíve OZ Ohrozené kostoly a združeniu reštaurátorov Restau.Art s finančnou podporou z programu Obnovme si svoj dom. Exteriér bol už obnovený a práce pokračujú v interiéri. Cieľom je zachovať túto vzácnu kultúrnu pamiatku pre budúce generácie.
Obnova kostola Rybník
Pozrite si video o histórii a obnove kostola v Rybníku: