Svätý Peter a Ondrej: História, význam a amulety

Svätý Peter a Ondrej sú dve významné postavy v kresťanskej histórii, ktorých životy a odkaz zanechali trvalú stopu v náboženských a kultúrnych tradíciách. Obaja apoštoli zohrali kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva a stali sa patrónmi mnohých krajín, miest a profesií. Ich symboly a amulety sú dodnes uctievané a nosené ako ochrana a pre šťastie.

Duccio di Buoninsegna - Povolanie svätých Petra a Ondreja

Svätý Ondrej: Apoštol a patrón

Svätý Ondrej (Andrej) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Meno Ondrej má grécky pôvod a pochádza zo slova „andreas,“ ktoré znamená „mužný“ alebo „odvážny.“ Meno Ondrej symbolizuje silu, odvahu a čestnosť, pričom sa historicky spájalo s cnosťou a mužskými ideálmi. Keďže bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom, východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný. Spolu s Petrom, Jánom a Jakubom Starším patrí do štvorice najobľúbenejších Kristových učeníkov.

Podobne ako jeho brat Peter, aj Ondrej sa narodil v meste Betsaida a rovnako bol rybárom. Spočiatku patril k učeníkov Jána Krstiteľa a bol prvým, ktorý spoznal Ježiša Krista. Evanjelium uvádza, že Ondrej bol učeníkom Jána Krstiteľa. Keď Ondrej počul, že pri rieke Jordán káže Ján Krstiteľ o príchode Mesiáša a vyzýva na pokánie, nechal všetko a odišiel k nemu a stal sa jeho učeníkom. Tento čin poukazuje na jeho úlohu raného evanjelizátora a túžbu zdieľať svoju novonadobudnutú vieru s blízkymi. Práve Ondrej priviedol svojho brata Petra k Ježišovi.

Po absolvovaní svadby v Káne s Ježišom a Jeho matkou a po iných udalostiach sa načas vrátili Šimon a Ondrej k svojmu povolaniu rybárov. Apoštol Ondrej bol vnímavý a rozhodný muž.

Svätý Ondrej na kríži

Podľa tradície si po Ježišovom odchode do neba učeníci losom rozdelili miesta pôsobenia. Apoštol Ondrej dostal pridelené rozsiahle územia okolo Čierneho mora a časť Grécka. Takmer všade, kde sa apoštol ocitol, narazil na kruté prenasledovanie a prežil mnoho žiaľu a utrpenia. Život apoštola hovorí o viacerých prípadoch vzkriesenia mŕtvych.

Svätý apoštol Ondrej bol ukrižovaný v gréckom meste Patras medzi rokmi 60 až 67. Údajne na jeho vlastnú žiadosť ho priviazali k šikmému krížu. Hovoril, že je nehodný byť ukrižovaný na rovnakom kríži ako bol Ježiš. Na kríži trpel dva dni. Zapísaná legenda o kríži v tvare X vznikla asi až v stredoveku a takýto kríž sa nazýva krížom svätého Ondreja. Neďaleko miesta ukrižovania svätého apoštola vyrástla majestátna katedrála sv. Ondreja Prvopovolaného, najväčšia v Grécku.

Patrónstvo a tradície

Svätého Ondreja si za svojho patróna zvolilo viacero krajín, miest a cirkví. Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska. Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade.

Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý, neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rád škótskym kráľom Jakubom V. a v roku 1698 Rád sv.

Meno svätého Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí, farností, cirkevných spoločenstiev a pod. po celom svete. Na Slovensku sú známe napr. Ondrejovce. O popularite svätca svedčí aj množstvo jemu zasvätených sakrálnych stavieb. Na Slovensku k najpozoruhodnejším stavbám patria napr. Bazilika sv. Ondreja v Komárne či Kostol sv.

Postava svätého Ondreja našla svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Spája sa s ním viacero pranostík. Sviatkom svätého Ondreja (30. november) začína obdobie adventu.

Spolu so svätými Petrom a Pavlom je sv. Ondrej po ikonografickej stránke jedným z najlepšie rozpoznateľných svätcov. Skoro vždy býva zobrazovaný so svojím najcharakteristickejším atribútom - tzv. svätoondrejským krížom (kríž tvaru písmena „X“). Okrem toho je u Ondreja ustálená predstava o jeho podobe s charakteristickými črtami tváre - väčšinou je zobrazovaný ako starý chudý muž odetý do dlhej tuniky a plášťa, s dlhou a hustou bradou.

Nie len na Slovensku, ale aj vo svete sa slávia dni v čase zimného slnovratu ako veľmi významné. Deň svätého Ondreja je obľúbený aj preto, že svätý Ondrej je patrónom mnohých krajín.

• V Škótsku je tradíciou organizovať rôzne gálske oslavy/tancovačky. Varí sa rybia polievka - cullen skink, či pečená jahňacina.
• V Rumunsku tento deň považujú za inú verziu Halloweenu a traduje sa povera, že v svätoondrejskú noc vedia vlky rozprávať a ak niekoho uhryznú, sám sa stane vlkolakom. Dievky veštia manžela z lístkov bazalky.
• V Bulharsku zasa tento deň volajú aj Medvedí deň - podľa príbehu o zlej macoche, ktorá svoju nevlastnú dcéru vyhnala v zime do lesa. V Bulharsku je aj dodnes medveď symbolom plodnosti a narodenia. Medvedia srsť sa používa ako amulet, dokonca ľudia medvede chovali a boli vítané aj na svätoondrejských oslavách.
• V Poľsku, Nemecku a Rakúsku sa tento deň nesie v hľadaní ženíchov. V Poľsku majú zvyky pôvod v pohanských rituáloch, rôzne veštby či zaklínania ženíchov. Často sa hádzali či sypali ľanové semienka, aby láska zakvitla. V týchto krajinách sa tiež veští zo štekotu psov, krákania vrán alebo krochkania prasaťa. V niektorých častiach sa podobne, ako u nás, leje cez kľúčovú dierku vosk.

Svätý Peter: Skala Cirkvi

Židovský chlapec sa narodil pod hebrejským menom Simeon (Šimon) v malej rybárskej osade Betsaida, (založená Rímanmi) severne od Galilejského jazera na území dnešného Izraela. A tu Šimon spoznal Ježiša Krista a stal sa jedným z jeho dvanástich učeníkov. Šimon ako prvý spoznal v Ježišovi syna Boha živého a Ježiš vedel, že to bude práve Šimon, ktorý postaví nezničiteľnú cirkev pevnú ako skala. Pomenoval ho oslovením Peter (po grécky slovo znamená skala).

Svätý Peter a Pavol od El Greca

Keď rímske vojská Ježiša prenasledovali a chytili ho, Šimon stratil odvahu a tri krát ho zaprel. Napriek tomu bol prvý, ktorému sa vzkriesený Ježiš ukázal. Peter sa stal vodcom novej mladej cirkvi a pomáhal prejsť židom a pohanom na novú vieru. Židia ho považovali za zradcu a odpadlíka. Apoštol neskôr žil v Ríme kde sa vraj podieľal na podpálení polovice mesta. Cisár obvinil za požiar kresťanov, ktorí v tej dobe boli považovaní za radikálnu židovskú sektu. Rímania Petra po požiari chytili, obvinili a v roku 67 nášho letopočtu ho aj popravili. Jeho symbolom sa stal obrátený kríž.

Amulety a symboly

Prívesok Svätého Petra spolu aj s jednou mincou. Darček a talizman pre rybárov, kamenárov, hodinárov a stavbárov. Nádherný medailón pre veriacich. Na reliéfe sa nachádza patrón pápežov, biskupov, rybárov, kováčov, kamenárov, sochárov, umelcov, hodinárov a staviteľov.

K prívesku (prevedenie staro-mosadz) je zdarma pribalená jedna kovová minca, ktorá pripomína zlato ale je tiež mosadzná. Šnúrka na krk je z pravej kože a je čiernej farby. Oba produkty sú zabalené v priehľadnom celofáne na kartónových kartách s náboženským grafickým motívom.

Každá strana prívesku a mince má odlišné zobrazenie. Objednajte si našu kolekciu a potešte seba alebo obdarovaného.

Lunicové prívesky priťahujú pozornosť tým, že sa na včasnostredovekých pohrebiskách v Karpatskej kotline nachádzajú len vo veľmi nízkom počte. I pokiaľ sa našla lunica pri detskej kostre, možno tieto pozostatky dieťaťa na základe ďalšieho sprievodného materiálu prisúdiť ženskému pohlaviu (výnimkou sú dva hroby z pohrebiska v Starom Měste, v ktorých boli pochovaní chlapci. Rozbor šperku (náušníc, náhrdelníkov s príveskami) v závislosti na veku a pohlaví mŕtveho uskutočnený na veľkomoravských pohrebiskách ukázal, že šperk sa viaže najmä na hroby malých (infans I) a mladých dievčat. I v neskoršom období (11. - 12. storočí) sa šperk objavuje predovšetkým v detských dievčenských hroboch.

Eliade sa snažil priblížiť a objasniť súčasným ľuďom rôzne predstavy a javy, ktoré ľudia dávnych civilizácií spojovali s Mesiacom. Podľa jeho názoru vďaka lunárneho symblizmu bolo možné uviesť do súvislostí a vzájomnej spriaznenosti rôznorodé fakty ako: narodenie, smrť, zmŕtvychvstanie; vodu, rastlinu, ženu, plodnosť, nesmrteľnosť, kozmické temnoty, prenatálny život a zasvätená existencia, po ktorej nasleduje znovuzrodenie lunárneho typu; tkanie, symbol ´nite Života´, osud, časovosť, smrť atď.

Z európskeho priestoru sú známe povery, z ktorých tiež vyplýva vzťah medzi ženou a Mesiacom - hadom, v spojitosti so silou Mesiaca udeľovať výnimočné schopnosti. V jednej bretónskej legende sa zachovalo, že čarodejniciam sa vlasy zmenili na hady. Existuje niekoľko etnologických dôkazov, že čarodejníctvo udeľuje Mesiac, buď priamo alebo prostredníctvom hadov. Hady ako „lunárne“ zvieratá - t. j. večné - žijúce pod zemou, stelesňujú i duše mŕtvych, poznajú všetky tajomstvá, môžu predpovedať budúcnosť a sú zdrojom múdrosti.

V Starom Zákone je zaznamenané, že Hospodin prostredníctvom proroka Izaiáša zakazuje nosiť ženám „nákrčné mesiačiky“, ktoré považovali ženy za amulet plodnosti (Izaiáš, 13; 8). Z prostredia mexických indiánov je známe spojenie Mesiaca a ženy čakajúcej dieťa.

Interpretáciu lunice ako symbol pre dospievajúce devy a nevesty nemožno prijať. Predpokladalo by to vyšší počet týchto príveskov na jednotlivých pohrebiskách. Lunicové prívesky boli obľúbené a rozšírené i v dobe rímskej. Svedčí o tom nielen ich výskyt v hroboch detí, ale aj ich zobrazenia na bustách detí i žien. V tomto období boli považované za amulety, ktorým sa pripisovala sila podporujúca a chrániaca rast alebo sila, ktorá mala nositeľovi chrániť zdravie. Prípadne sa v luniciach videl ochranný amulet chrániaci pred nepriaznivými a zlými silami. Tento význam lunice ako ochraňujúceho amuletu z neskorej doby rímskej, bol možno zachovaný i pre lunice z neskoršieho obdobia.

Súvislosť lunice s Mesiacom dovoľuje uvažovať ešte o jednom jej význame. Ako už bolo uvedené, Mesiacu sa pripisuje i schopnosť udeľovať výnimočné schopnosti a zaisťovať vedomosti. Mesačné bohyne Seléna a Hékaté sú pokladané zároveň i za bohyne čarov a mágie.

O všetkých uvedených významoch lunice - zabezpečenie plodnosti a rastu, ochrana pred zlými silami, označenie mladých dievčat - panien, symbol pre vedmy - čarodejky - sa môžeme len domnievať, uvažovať. Niektoré významy sú viac, iné menej pravdepodobné. S veľkou pravdepodobnosťou však možno lunicu spájať so ženou ako takou.

Kresťanstvo a tetovanie

V Písme svätom sa o tetovaní píše len na jednom mieste v Starom zákone, kde je tetovanie vyslovene zakázané: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28). Dôvodom zákazu bolo, že spolu s modloslužbou prenikali tieto a rôzne ďalšie pohanské zvyky do Izraela. Okolité národy mali vo zvyku tetovať si na kožu mená alebo symboly svojich bohov, a tým dávať najavo, komu patria. Bol to v podstate symbol otroctva a podriadenosti.

V židovstve je tetovanie dodnes zakázané a tetovaný žid nesmie byť ani pochovaný na židovskom cintoríne. Výslovne bolo tetovanie ako pohanský zvyk kresťanom zakázané v roku 787 pápežom Hadriánom I. na Druhom nicejskom koncile.

Som presvedčený, že tetovanie nemá s kresťanstvom nič spoločné a neospravedlní sa ani tým, že si necháme vytetovať na svoje telo nejakú zbožnú vec. Žijeme v čase, kedy sa všetko normalizuje, kedy sa hriech stáva bežnou súčasťou života, kedy sa liberálny spôsob života, predostiera ako ten najlepší. Nepýtame sa Boha na Jeho vôľu, prestali sme sa pýtať Božieho slova, čo je alebo čo nie je dobré pre náš život. A tak sa aj taký hriech ako tetovanie, dostalo do kresťanskej obce, kde sa dokonca vyzdvihuje ako niečo dobré, reprezentujúce Boha, ak si kresťan vytetuje na telo Krista, alebo kríž a podobné symboly.

V Biblii sa píše, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha. Tetovanie je znakom satana, ktorý si označuje svoj ľud. Dobre vieme, čo hovorí zjavenie Jána, kde ľudia dostanú tetované znamenie, že patria Antikristovi, buď to na ruku, alebo na čelo.

Dnes je mnoho kresťanov, ktorí zľahčujú tetovanie, povzbudzujú sa falošnými učiteľmi, ktorí radi prekrúcajú písmo, aby si ospravedlnili svoj čin. Ak majú na tele kresťanské znaky, ako kríž, alebo rybičku, či niektorí si dávajú tetovať verše z písma, tak hovoria, že tým robia službu Bohu.

Generálny vikár Mons. Peter Šimko, ktorého títo ľudia prosia o oslobodenie spod útlaku zla, hovorí o svojich skúsenostiach: "Pri modlitbách za vnútorné oslobodenie vnímam, že ak je človek potetovaný, zlý duch sa ho viac drží.

Nález kresťanského amuletu v Nemecku

Údajne najstarší kresťanský archeologický nález severne od Álp ohlásili nedávno v Nemecku. Rozlúštený text na papierovom zvitku vo vnútri nájdeného amuletu z 3. storočia obsahuje chválu na Ježiša Krista, informovala agentúra DPA.

Nájdený predmet je malý, ale jeho význam je o to väčší, píše DPA, podľa ktorej mal kostlivec strieborný amulet zavesený na krku. Podľa vedcov bude mať nález vplyv na dejiny kresťanstva v severnej Európe.

Frankfurtskí experti preto požiadali o pomoc Leibnizovo archeologické centrum v Mohuči. Miestni odborníci zvitok "digitálne rozvinuli" s pomocou počítačového tomografu, povedala frankfurtská radní pre kultúru Ina Hartwigová. Podľa nej museli vedci takmer nečitateľný text rozkľúčovať "ako puzzle". Latinský text s 18 riadkami obsahuje chválu na Ježiša Krista, okrem iného slová "Svätý! Svätý!

Podľa Markusa Scholza, profesora archeológie a dejín rímskych provincií na frankfurtskej Goetheho univerzite, ide o najstaršie svedectvo o kresťanstve severne od Álp. V 3. storočí, keď boli kresťania ešte prenasledovaní, bolo riskantné sa k tomuto náboženstvu hlásiť.

tags: #svaty #peter #amulet