Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pre kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku, dokonca dôležitejším ako Vianoce, pretože veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva. Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod.
Termín Veľkej noci nie je stály a každoročne sa mení. Pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Veľká noc sa slávi v najbližšiu nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - Paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Pôvod názvu treba hľadať v starovekom Egypte, a to v časoch, keď faraón Ramzes držal izraelský národ vo svojej krajine ako otrokov. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor“ ukončený.
Veľkonočné tradície
Veľkonočný týždeň
Veľkonočný tichý týždeň trvá od kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista i čiernym chrámovým rúchom. Svätý týždeň sa začína Palmovou nedeľou (Kvetnou nedeľou) čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Zástupy ho nadšene vítali a hádzali mu pod nohy palmové ratolesti, aj preto sa táto nedeľa pôvodne volala Nedeľa paliem.
Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie sa tiež stali námetom pre rôznych hudobných skladateľov. Zrejme najznámejšie sú Jánove a Matúšove pašie Johanna Sebastiana Bacha z prvej tretiny 18. storočia.
| Deň | Význam a tradície |
|---|---|
| Kvetná nedeľa | Pripomienka vstupu Ježiša do Jeruzalema, svätenie ratolestí. |
| Zelený štvrtok | Spomienka na Poslednú večeru, ustanovenie Sviatosti oltárnej a kňazstva. |
| Veľký piatok | Pripomienka umučenia a smrti Ježiša Krista, prísny pôst. |
| Biela sobota | Deň hrobového odpočinku Ježiša, večerná vigília a radostná oslava vzkriesenia. |
| Veľkonočná nedeľa | Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista, vyvrcholenie veľkonočných sviatkov. |
| Veľkonočný pondelok | Oblievačka, šibačka, ľudové zvyky spojené s príchodom jari. |
Hlavou myšlienkou Veľkého týždňa je Kristovo umučenie, ktoré sa pripomínalo tri dni už od 4. storočia a z toho je odvodený i názov Veľkonočné trojdenie, ktorým Veľký týždeň vrcholí. Začína sa omšou večere Pána na Zelený štvrtok a končí tzv. vešperami Veľkonočnej nedele.
Zelený štvrtok
Pravdepodobne je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil a kde ho zatkli vojaci cisára Tibéria. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i Sviatosti kňazstva. Predpoludním slúžia biskupi sväté omše so všetkým kňazmi svojich diecéz. Posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a v liturgii sa používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
V tento deň sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti oltárnej a na znak spoluúčasti s utrpením Krista prestávajú v kostoloch zvoniť zvony. Ich zvuk sa znovu ozve až na slávnostnú Glóriu, na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.
Veľký piatok
Kresťania si v tento deň pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži, deň utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych kostoloch neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Iba na Veľký piatok sa liturgii neoslavuje Eucharistický obeta, namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, pozostávajúca z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
Umučenie Krista
Biela sobota
V tento deň bol Ježiš pochovaný do hrobu a katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Na kostoloch sa znovu rozozvučia zvony, ktoré nezvonili od štvrtka večera. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). V túto noc pred Veľkonočnou nedeľou sa konávala liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov a týmto dňom sa končí pôst.
Veľkonočná nedeľa a pondelok
Každý rok sa na jar odohráva zápas života so smrťou, keď sa napr. zo zamrznutej zeme prediera na svet tráva, kvety začnú pučať stromy. Veľká noc však nie je len sviatkom jari, ale i oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa po noci, kedy bol vzkriesený Kristus a je tak vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Veľkonočný pondelok prináša typické zvyky ako oblievanie vodou, šibanie mladými vŕbovými prútikmi, či maľovanie veľkonočných vajíčok.
Ľudové zvyky a tradície
Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území dnešného Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období.
Slovenské kraslice
Medzi najznámejšie ľudové zvyky patria:
- Šibačka a oblievačka: Chlapci a muži šibú dievčatá a ženy korbáčom z vŕbového prútia a oblievajú ich vodou, čo má zabezpečiť zdravie a krásu.
- Maľovanie vajíčok (kraslíc): Vajíčka sú symbolom nového života a jari. Zdobia sa rôznymi technikami a farbami.
- Svätenie jedál: Na Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch svätia jedlá, ktoré sa potom konzumujú počas sviatočného obeda.
- Pečenie veľkonočného barančeka: Baranček je symbolom Ježiša Krista a jeho obete.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je v Rímskokatolíckej cirkvi štyridsaťdňový pôst, je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.
tags: #kto #vymyslel #velkonocne #pasie