Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Božskému Srdcu Ježišovmu, každý s vlastnou jedinečnou históriou. Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich a ich vývoj v priebehu rokov, so zameraním na Kostol Božského Srdca Ježišovho v Košiciach.
Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Medzi nimi vyniká Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý je cenným barokovým objektom s krásnym dobovým interiérom. Architektonicky pritom nesie ešte aj pretrvávajúce znaky renesancie.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
História Kostola Božského Srdca Ježišovho v Košiciach
Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej (SJ) v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563. Manželka Juraja II. dala na zbúranisku starého kráľovského domu postaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "IL GESU" v Ríme. Objekt je už novovekým kostolom Košíc a bol ukončený v roku 1681. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a biskup B. Kisdy založil aj prvú košickú univerzitu, takže kostol sa spomína aj ako gymnaziálny, alebo "Univerzitný kostol".
Pôvodne kráľovský dom, potom jezuitský, neskoršie premonštrátny kláštor. Prestavali ho po roku 1654, pričom použili časť muriva z pôvodného kráľovského domu, ktorý roku 1467 spomínajú pramene ako Kammerhof a v ktorom okolo roku 1553 bola načas umiestnená aj košická mincovňa. Úpravu prekonala budova aj v rokoch 1671-1681, kedy bol k nej pristavaný akademický univerzitný kostol a dom na susednej Kováčskej ulici pre univerzitnú kníhtlačiareň (ktorý nestojí už asi 140 rokov). Od roku 1657 v nej mala sídlo Košická univerzita s fakultou teologickou, filozofickou a filologickou, ktorú založili z fundácie Benedikta Kišdyho. Jej práva potvrdil cisár Leopold I. Zlatou bulou roku 1660.
Po zrušení jezuitského rádu (1773) prevzal budovu i univerzitu štát a potom sa stala filiálkou budínskej univerzity s názvom Košická kráľovská akadémia. Akadémia mala filozofickú a právnickú fakultu. Za Bachovej éry ju premenovali na Právnickú akadémiu, ktorú zrušili roku 1921.
Univerzitný kostol už v čase svojho vzniku patril jezuitskému rádu. Zmena nastala v roku 1811, keď sa stal vlastníctvom rádu premonštrátskeho. Budova patrí do obdobia ranného baroka, postavená bola v rokoch 1671 až 1681. Od rozpustenia jezuitského rádu patril pod farský úrad, kým ho v r.
V roku 1563 sa SJ usadila v Košiciach, ale nie natrvalo. V roku 1619 sa datuje smrť Troch košických mučeníkov, dvaja z nich boli jezuiti. Cirkevní a svetskí predstavitelia žiadali r. 1629 na pokyn Ferdinanda II. pre Košice opäť jezuitov.
Pobyt jezuitov v Košiciach, do zrušenia rehole v roku 1773, bol dva razy prerušený: za povstania Juraja Rákociho v rokoch 1645 - 1649 a za povstania Imricha Tökölyho od 19. augusta 1682 do 2. januára 1685. V roku 1773 bola rehoľa zrušená.
V Košiciach sa opäť objavili jezuiti po 157 rokoch. Spočiatku pôsobili v objekte Angelína. Košický biskup Jozef Čársky daroval jezuitom neďalekú biskupskú záhradu. V roku 1937 dokončili jezuiti stavbu moderného výchovného ústavu pre mládež. Objekt však slúžil jezuitom pomerne krátko.
Južné územia Slovenska boli viedenským verdiktom prisúdené Maďarsku, slovenskí jezuiti museli opustiť Košice. Kým boli Košice súčasťou Maďarska (1938-1945), maďarskí jezuiti tu mali teologický inštitút. Po r. 1945 slovenský pátri mali v Košiciach rezidenciu, konali pastoračné práce v meste a rekolekcie kňazov.
V roku 1950 pôsobenie jezuitov v Košiciach bolo násilne prerušené komunistickým režimom na 40 rokov. V roku 1953-1973 sa kaplnka používala ako telocvičňa, budova slúžila pre katedru marxizmu - leninizmu univerzity P. J. Šafárika. V rokoch 1973-1989 tam bola ústredná knižnica UPJŠ a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Budova slúžila pre katedru PF UPJŠ. V roku 1990 objekt bol vrátený jezuitom.
Po dohode s cirkevným gymnáziom sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, ktoré vedú sestry dominikánky, sa zriadil v priestoroch domu internát pre študentov tohto gymnázia. 7. júla 2008 sa začala generálna oprava kaplnky. 24. októbra 2009 kaplnka bola povýšená a posvätená na kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte. V dome Spoločnosti Ježišovej (SJ) sa uskutočňujú aj formačné kurzy pre univerzitu tretieho veku so zameraním na spiritualitu sv. Ignáca a morálnu teológiu. Konajú sa tam tiež letné formačné kurzy ateliéru s názvom Magis s umením a písaním ikony, či duchovné sprevádzanie v spolupráci so zväzom ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku.
V dome je vybudované Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka s veľkou knižnicou, zameranou na problematiku východných cirkví. Centrum Spirituality organizuje pravidelné medzinárodné vedecké semináre a prednášky ktoré sa dotýkajú rôznych špecifických oblastí v Cirkvi.
Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice. Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale tam sa nedostanete, lebo za I. ČSR vchod bol zamurovaný.
Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. 22. Členovia komunity SJ v Košiciach. Druhý zľava jej predstavený páter Ján Benkovský. Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563.
Kostol postavený v roku 1923 v pseudohistorickom slohu s prvkami neogotiky a moderny. Kamenná stavba s tehlovou dekoráciou. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Loď je zaklenutá korýtkovou klenbou. Kedysi bola fasáda neomietnutá a členená neomietnutými tehlovými opornými piliermi. Dnes je fasáda omietnutá a hladká. Veža má strechu v tvare ihlanu.
Kostol bol vybudovaný veriacimi na podnet kaplána Róberta Arányiho Aulehlu, svinického rodáka, s podporou košického kanonika Konráda Lajosa. Pozemok na výstavbu kostola darovala grófka Alžbeta Waldbott von Bassenheim, Forgách von Ghymes und Gács. Cirkevní kurátori Juraj Zajac a Jozef Boritaš venovali výstavbe kostola svoj čas a úsilie a tak z darov a ofier bol kostol vybudovaný v priebehu jedného roka. S jeho výstavbou začal Andrej Rošatko v Deň Božieho srdca a v tom istom roku 14. októbra 1923, ho slávnostne vysvätil biskup Colbrie - Fischer. Finančná hodnota kostola bola vyčíslená na 250.000.- Kčs.
Vstavaná veža mala pôvodne drevenú striešku, v roku 1969 v priebehu generálnej opravy kostola bola nahradená plechovou. Nový 530 kg zvon bol vyrobený v Nemecku a do veže ho inštalovali v roku 1973. Pôvodne bol v kostole oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vľavo bočný oltár Márie Lurdskej, darovaný Róbertom Nejedlým. V jeho spodnej časti bol každoročne pred Veľkou nocou inštalovaný Boží hrob. Oproti tomuto oltáru na druhej strane bola kazateľňa s vchodom so sakristie, rozšírenej v roku 1954. Na chóre boli pôvodne varhany, v súčasnosti je tu umiestnený orgán. Na stenách klenby a v jej oblúku sa nachádzajú nástenné maľby.
Kostoly Božského Srdca Ježišovho na Slovensku
Okrem Kostola Božského Srdca Ježišovho v Košiciach, existujú aj ďalšie kostoly zasvätené tomuto patrocíniu na Slovensku. Každý z nich má svoju vlastnú jedinečnú históriu a architektonické prvky.
- Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore: Prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste. V rokoch 1949 - 1969 si tu veriaci postavili najskôr kaplnku Božského Srdca Ježišovho, v ktorej sa konali sviatočné bohoslužby. Mala vežičku a dva zvony. Neskôr bola zväčšená a veriacimi občanmi prestavaná na kostol.
- Kostol Božského Srdca Ježišovho v Radobici: V rokoch 1998 - 2001 bola započatá najväčšia rekonštrukcia Kostola Božského Srdca Ježišovho v jeho histórii. Slávnostnú konsekráciu vykonal 16.septembra 2001 Mons. Rudolf Baláž, diecézny biskup Banskobystrickej diecézy za veľkého počtu veriacich z Radobice a okolia. Z pôvodne malej architektúry kaplnky vznikol krásny, malebný kostol.
- Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene: Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca.
- Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove: Rím. - kat. kostol Kostol Božského srdca Ježišovho v Zábiedove - postavený v rokoch 1931 až 1934 - kedy ho 28.6. vysvätil otec biskup Ján Vojtašák.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore
Významné osobnosti spojené s výstavbou a rekonštrukciou kostolov
Počas výstavby a rekonštrukcie kostolov sa angažovali viaceré významné osobnosti, ktoré prispeli k ich vzniku a zveľadeniu. Medzi ne patria:
- Štefan (István) Forgách: Murár a staviteľ, ktorý sa podieľal na výstavbe a rekonštrukcii viacerých sakrálnych stavieb, vrátane Kostola nanebovzatia Panny Márie v Kalši a Kostola mena Panny Márie v Ruskove.
- Andrej Bartolomej (Endre Bertalan) Rešatko starší: Staviteľ, ktorý realizoval výstavbu Kostola sv. Jána Nepomuckého vo Vechsi a Kláštora uršulínok na Kostolianskej ceste.
- Ing. arch. Jozef Obušek: Architekt Kostola Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore.
Tieto osobnosti a mnohí ďalší prispeli svojou prácou a obetavosťou k tomu, aby sa kostoly Božského Srdca Ježišovho stali dôležitými duchovnými a kultúrnymi centrami na Slovensku.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.