Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak?
Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu. „Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Povedzme príklad. V nedeľu chcem ísť od skorého rána na turistiku a v takom prípade budem večer na svätej omši veľmi unavený, a preto sa rozhodnem ísť radšej v sobotu večer.
Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA.
„Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘. „Čo nie je priamo zlé, ale úplne sa tým prerušilo slávenie svätých omší v sobotu večer, dokonca aj veľkonočná vigília sa slávila v sobotu dopoludnia,“ reaguje.
Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie. „Avšak sloboda, kedy ísť na svätú omšu, naozaj nemá byť príležitosťou len na splnenie si povinnosti, za ktorou nasleduje kresťanská ľahostajnosť,“ odpovedá Kiš. Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať.
K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie. Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Druhý vatikánsky koncil a pápež Pavol VI. však nie sú prví, ktorí zavádzajú túto zmenu v novodobých dejinách cirkvi. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno.
V úvode dokumentu sa Pius XII. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer. Aký zmysel má vigília? Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín. Táto prax má podľa Juhása aj biblické základy. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení.
Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy. Podľa liturgistu Maria Righettiho zmätok nastal aj zvykom kvalifikovať eucharistickú slávnosť v sobotu večer ako „predsviatočná“, ako píše v druhom zväzku diela História liturgie, čo nie je chybné označenie, ale môže nepriamo uviesť do omylu.
Na základe rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska všeobecný dišpenz od povinnej účasti na nedeľných bohoslužbách a prikázaných sláveniach stratí svoju platnosť 30. júna 2021. Otcovia biskupi povzbudzujú veriacich, aby sa všade tam, kde to podmienky umožňujú, čo najskôr vrátili k osobnej účasti na bohoslužbách.
Kánonické právo a nedeľná povinnosť
Kán. 1246 - § 1. Nedeľa, v ktorej sa slávi tajomstvo Veľkej noci, sa v celej Cirkvi podľa apoštolskej tradície má zachovávať ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.
Kán. 1247 - V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši; okrem toho sa majú zdržiavať od prác a činností, ktoré prekážajú vzdávať Bohu kult, prekážajú radosti vlastnej Pánovmu dňu alebo náležitému odpočinku ducha i tela.
Kán. 1248 - § 1. Prikázaniu zúčastniť sa na svätej omši zadosťučuje ten, kto sa na nej zúčastní kdekoľvek slávenej v katolíckom obrade buď v samotný deň sviatku, alebo večer predchádzajúceho dňa.
Podľa cirkevného právnika a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj v pondelok. „Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj v nedeľu.
Je to však naozaj tak? Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu.
„Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Kán. 913 - § 1. Aby sa Najsvätejšia Eucharistia mohla podávať svätým prijímaním, treba, aby pokrstený bol dostatočne pripravený a mal náležitý úmysel.
Kán. 915 - Ku svätému prijímaniu nech sa nepripúšťajú exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po uložení alebovyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Kán. 916 - Kto si je vedomý, že spáchal ťažký hriech, nesmie sláviť omšu ani prijímať Pánovo telo, kým sa predtým nevyspovedal, ibaže by jestvoval vážny dôvod a chýbala by príležitosť vyspovedať sa; v takom prípade má pamätať na to, že je povinný vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý v sebe zahrňuje predsavzatie čo najskôr savyspovedať.
Kán. 919 - § 1. Kto má prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň hodinu pred svätým prijímaním zdržať akéhokoľvek pokrmu a nápoja, iba vody a lieku.
§ 2. Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi dve alebo tri sväté omše, môže pred druhou alebo treťou svätou omšou niečo požiť, hoci by medzi ňou a svätým prijímaním nebola hodina.
§ 3. Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, čo sa o nich starajú, môžu požiť niečo, hoci aj pred uplynutím jednej hodiny pred svätým prijímaním.
Kán. 920 - § 1. Každý veriaci je povinný aspoň raz v roku pristúpiť k svätému prijímaniu.
§ 2. Toto prikázanie sa má splniť v období Veľkej noci, ak z oprávneného dôvodu niekto ho nesplní v tomto období, má ho splniť v priebehu roka.
Kán. 921 - § 1. Veriaci, aj keď už v ten istý deň prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, môže znova pristúpiť k svätému prijímaniu, ak sa zúčastňuje na eucharistickom slávení, pri neporušení predpisu kán. 917.
§ 2. Odporúča sa, aby veriaci Najsvätejšiu Eucharistiu prijímal počas slávenia Eucharistie.
§ 3. Mimo svätej omše sa sväté prijímanie môže podávať len z oprávneného dôvodu, pri zachovaní predpísaných obradov.
Ako duchovne rásť: 3 kľúče
Dišpenz od účasti na svätej omši
Dišpenz od účasti na svätej omši môže udeliť miestny farár v prípadoch vymenovaných v bode č. 3. (napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom. Kán. 1245 hovorí v kán. 87 § 1, že miestny ordinár (diecézny biskup) môže dišpenzovať od disciplinárnych zákonov. V prípade vážnych dôvodov môže dišpenz udeliť aj farár (napr. kňaz. životnom výročí (napr. 50, 60, 70, 75, 80, 85, 90. (napr. pri omši pomazania chorých chorým a prítomným.
Dňa 22. septembra 2024 sa bude v Košiciach konať pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska Národný pochod za život.
Liturgické poznámky k večernej omši
Slávenie večernej svätej omše v sobotu má svoje špecifiká:
- 1. Je potrebné rozlišovať medzi večernou omšou v sobotu a prvými vešperami nedele.
- 2. Je potrebné určiť liturgický stupeň dvoch slávení, ktoré sa stretajú (Posv. kongregácia pre bohoslužbu zo 17. júna 1985 pod č. 2042/85).
- 3. V prípade sa tu myslí na sobášne omše v sobotu.
- 4. Ak sa slávi večerná svätá omša zo sobáša, má sa použiť omšový formulár (aj čítania) Za ženícha a nevestu.
- 5. Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť takejto večernej omše.
- 6. Ak sa slávi večerná svätá omša zo sobáša, má sa použiť omšový formulár (aj čítania) Za ženícha a nevestu.
Prikázané sviatky
Okrem nedele sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši aj v iné prikázané sviatky. Medzi ne patria:
- Slávnosť Narodenia Pána (25. december)
- Slávnosť Bohorodičky Panny Márie (1. január)
- Slávnosť Zjavenia Pána (6. január)
- Slávnosť Nanebovstúpenia Pána
- Slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Krista
- Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (8. december)
- Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. august)
- Slávnosť svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (19. marec)
- Slávnosť svätých Petra a Pavla, apoštolov (29. jún)
- Sviatok Všetkých svätých (1. november)
Na slávnosť Petra a Pavla Vás srdečne pozývame na pontifikálnu svätú omšu v Katedrále sv. Martina v Bratislave dňa 29.6. 2021 o 18.00 hod., ktorú bude celebrovať bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Slávnosti sa zúčastní aj J. Ex. Mons. Giacomo Guido Ottonello, apoštolský nuncius na Slovensku, ktorý si práve v tento deň pripomína 50.
Pôst a pokánie
Dňami pokánia sú všetky piatky roka a celé pôstne obdobie. V tieto dni sú veriaci zaviazaní vykonať skutok pokánia vrátane odopretia mäsitého pokrmu. (kán. „Ak teda 24. sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.
Na Štedrý deň, u nich nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú prísny pôst až do večera. Podobne aj v predvečer Bohozjavenia (5.