Slovenský jazyk prešiel zložitým vývojom, kým sa ustálil do podoby, ktorú poznáme dnes. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrali jazykovedci a inštitúcie, ktoré sa venovali kodifikácii spisovnej slovenčiny. Jednou z oblastí, kde sa často vyskytujú nejasnosti, je písanie názvov kostolov a inštitúcií spojených s rímskokatolíckou cirkvou.
V spojení v rímskokatolíckom farskom kostole v Nových Zámkoch sa prídavné meno rímskokatolícky (nie rímsko-katolícky) píše s malým začiatočným písmenom a bez spojovníka. S veľkým začiatočným písmenom by sa písal napríklad názov Kostol povýšenia Sv.
Zásady písania názvov kostolov
Plné názvy kostolov sa píšu s veľkým začiatočným písmenom na začiatku názvu v slove Kostol, napr. Kostol sv. Michala, Kostol Sv. Trojice, Kostol sv. Kataríny aj Kostol sv. Mikuláša. Samotné pomenovanie kostola, t. j. vlastné meno, je Kostol sv. Petra a Pavla v Borskom Mikuláši, resp. Kostol sv. Petra a Pavla.
Iné označenia kostolov, napr. podľa príslušnosti k istej reholi (rádu) alebo podľa príslušnosti k cirkvi, píšu sa s malým začiatočným písmenom, napr. kapucínsky kostol, kostol uršulínok, rímskokatolícky kostol vo Zvolene. V spojení rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša v Prešove treba písať prídavné meno rímskokatolícky s malým r, ale slovo kostol, ktoré stojí na začiatku názvu kostola (vlastného mena), treba písať s veľkým začiatočným písmenom - Kostol.
Prívlastok rímskokatolícky, evanjelický v spojení so slovom kostol alebo s názvom kostola je iba bližšie označenie kostola podľa príslušnosti k danej cirkvi. Podobne sa používa označenie príslušnosti k reholi (františkánsky kostol, kostol uršulínok). Takéto označenia fungujú ako spresnenie názvu daného kostola, ale nepovažujú sa za vlastné meno, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom, a to aj vtedy, keď sa pri nich uvedie názov príslušnej obce: uzavrú manželstvo v evanjelickom kostole v Záhorciach.
Názvy kostolov sa pokladajú za vlastné mená a píšu sa s veľkým začiatočným písmenom v slove kostol, ak sú pomenované podľa svätca, ktorému sú zasvätené (Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Kostol svätej Margity), alebo podľa názvu liturgického sviatku odvodeného od danej biblickej udalosti alebo vychádzajúceho z teologického učenia (Kostol zjavenia Pána, Kostol nanebovzatia Panny Márie).
Prídavné meno rímskokatolícky (takáto je jeho správna podoba) nie je súčasťou pomenovania, ale iba druhové označenie a píše sa s malým začiatočným písmenom.
Pre lepšie pochopenie uvádzame prehľadnú tabuľku:
| Typ názvu | Príklad | Písanie |
|---|---|---|
| Označenie príslušnosti | evanjelický kostol | malé písmeno |
| Kostol zasvätený svätcovi | Kostol svätej Margity | veľké písmeno v slove Kostol |
| Kostol pomenovaný podľa sviatku | Kostol nanebovzatia Panny Márie | veľké písmeno v slove Kostol |
Textovú časť Pravidiel slovenského pravopisu nájdete na www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf, slovníkovú časť na www.slovnik.juls.savba.sk.
Vývoj spisovnej slovenčiny
Vývoj spisovnej slovenčiny bol dlhý a komplikovaný proces. Cieľavedomé používanie spisovných formách sa odzrkadlila už v 2. a 3. slovníka spisovnej slovenčiny.
V roku 1943 vznikol Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení, ktorý bol v roku 1953 premenovaný na Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied a umení a od roku 1966 nesie súčasný názov Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Ústav je hlavným vedeckým pracoviskom na Slovensku sústreďujúcim základný výskum slovenského národného jazyka, jeho územnej a sociálnej diferenciácie a jeho dejín.
Budova Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave
tags: #rimskokatolicky #kostol #spolu #ci #oddelene