Satan a démoni sú tajomné duchovné bytosti. Každý deň nás obťažujú, aj keď ich činnosť nie je vnímateľná pre nás pomocou zmyslov. Sväté písmo hovorí veľa o Satanovi a jeho služobníkoch. V priebehu storočí Cirkev lepšie spoznávala tieto duchovné bytosti.
Satan v Raji stratenom od Gustava Dorého
Kto je Satan?
KKC 391 Za rozhodnutím našich prarodičov neposlúchnuť je hlas zvodcu, ktorý odporuje Bohu (2538) a zo závisti spôsobuje ich pád do smrti. Písmo a Tradícia Cirkvi vidia v tejto bytosti padlého anjela, ktorý sa volá satan alebo diabol. Cirkev učí, že spočiatku to bol dobrý anjel, stvorený Bohom. „Boh síce stvoril diabla a ostatných zlých duchov podľa prirodzenosti dobrých, ale oni sami sa stali zlými.
V Izaiášovi čítame: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Okrem toho cirkevná tradícia hovorí rôznym spôsobom o podstate anjela, ktorého nazývame satanom. Ako sv. Cherubín znamená „plnosť poznania“ a serafíni sú „tí, ktorí horia“, alebo „spália ostatných“.
Takže meno cherubíni spája poznanie, poznanie smrteľného hriechu. Serafíni sú spojení s ohňom lásky, nezlučiteľným so smrteľným hriechom. Cirkev však nehovorila dogmaticky o podstate satana, tj. 2. KKC 395) Satanova moc však nie je nekonečná.(309) On je iba tvor, ktorý je síce mocný, pretože je čistý duch, ale vždy je iba tvor: nemôže prekaziť budovanie Božieho kráľovstva. Hoci satan pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu v Ježišovi Kristovi.
Schopnosti Satana a Démonov
Predpovedanie Budúcnosti
Jedným slovom - nie! Na druhej strane, anjeli tmy môžu byť pokúšaní predpovedať budúcnosť na základe pozorovania. Démoni sú vo svojej podstate charakterizovaní obrovskou inteligenciou a sú horlivými pozorovateľmi ľudí a udalostí, sú schopní predpovedať, čo sa môže stať.
Pohybovanie s Objektmi
Anjeli sú silné duchovné entity, ale ich moc vo fyzických záležitostiach je obmedzená. Démoni sú v prvom rade schopní mámiť nás vizuálnymi trikmi, ilúziami, ktorými negatívne ovplyvňujú našu myseľ a presvedčia nás, že sa objekt pohybuje, čo sa v skutočnosti nedeje, no sú aj schopní presunúť hmotné predmety a hádzať ich po miestnosti, ako vidíme v hororových filmoch. Sú to zriedkavé udalosti, ale dejú sa.
Podoba a Vzhľad
Všetci anjeli sú čistí duchovia, takže nemajú fyzické telo, hoci niekedy môžu mať podobu človeka alebo iného stvorenia. Avšak viditeľná postava, ktorú Biblia často spomína, alebo čo počujeme v populárnych príbehoch, je iba vonkajšia škrupina, maska, ktorú nosia, aby sa nám zjavili. Výtvarné umenie vyjadruje satana mnohými spôsobmi, vo forme draka, hada alebo mytologických tvorov.
Veľký červený drak a žena odetá slnkom od Williama Blakea
Satan a Peklo
KKC 1033 Nemôžeme byť zjednotení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Nemôžeme však milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti nemu, proti svojmu blížnemu alebo proti sebe samým: „Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život“ (1Jn 3,14-15). Náš Pán nás upozorňuje na to, že budeme od neho odlúčení, ak nebudeme pomáhať vo vážnych potrebách chudobným a maličkým, ktorí sú jeho bratmi. (1861) Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby.
Odpoveď na túto otázku je negatívna: satan nemôže poslať ľudí do pekla. Tým, že odmietame Boha, sami si vyberieme pre seba priepasť pekla. Satan môže ovplyvňovať naše činy v svetskom živote, ale sme slobodní a máme na výber v našich životov.
Pôvod Zla a Satana
Ak Boh nestvoril zlo, ako teda zlo vzniklo? Konštatovali sme, že zlo je satan. Všetko, čo existuje, stvoril Boh. Aj satan bol stvorený. Ešte pred stvorením viditeľného sveta bol stvorený Helel Ben Šachar, dobrá anjelská bytosť, ktorá sa stala zlou. Syn rannej zory sa stal satanom. Ako sa to udialo?
Boh je stvoriteľom ľudí aj anjelov. Keď hovoríme o stvorení hmotného vesmíru, ten Boh stvoril bez duše a vôle. Boh umiestnil hviezdy a planéty do univerza. Naprogramoval ich, aby sa pohybovali po svojej dráhe a všetko sa riadi zákonmi, ktoré stanovil. Prvým zákonom univerza je poriadok, ktorý produkuje harmóniu.
Boh sa nebojí, že sa galaxie vzbúria proti Jeho zákonom a proti jeho suverénnej vôli. Ale keď sa Boh rozhodol, že stvorí anjelov a potom ľudí, nemohol ich stvoriť ako bytosti bez vôle a zodpovednosti. Boh je láska, a svojim živým stvoreniam chce dať seba samého.
Boh sa rozhodol, že stvorí bytosti, ktoré budú schopné cítiť, ktoré budú mať slobodnú vôľu, bytosti morálne, a preto aj bytosti, ktoré majú slobodu a zodpovednosť. A. H. Scherling vo svojom diele Pôvod zla a jeho vlastnosti (str. 7-12) uvádza tieto definície morálnych bytostí:
- Morálna bytosť je slobodná bytosť, stvorená na Boží obraz a na Jeho podobu.
- Morálna bytosť si musí byť vedomá toho, že je slobodná.
- Morálna bytosť rada používa svoju slobodu. Slobodne hľadá osobné naplnenie toho, čo sa mu páči.
- Morálna bytosť, ktorá si je vedomá svojej slobody, kráča po svojej ceste, ale uvedomuje si, že pri napĺňaní svojich cieľov musí brať ohľad na dobro verejnosti a na dodržiavanie všeobecne dobrých zákonov Stvoriteľa. Morálna bytosť si uvedomuje, že bez rešpektovania dobra verejnosti a zákonov Stvoriteľa by nastalo totálne zrútenie sveta, boje a utrpenie. Celé univerzum by sa stalo morálnou troskou.
- Morálna bytosť si uvedomuje, že harmónia a šťastie celého univerza dokáže zotrvať v bezpečí, ak slobodní jedinci svoju vôľu podriadia Božej kontrole. Božia kontrola spočíva v tom, že morálne bytosti so slobodnou vôľou dostanú zákony, ktoré zabránia prípadnému zruinovaniu univerza. Poriadok a harmóniu vieme zachovať len tak, že dodržiavame Božie zákony.
Ak je Boh autorom zákonov vo vesmíre, musí byť aj garantom ich dodržiavania. Boh má právo súdiť každé prestúpenie zákona. Čo dáva Bohu právo stanovovať zákony? Čo je Božím motívom, aby na stvorenie aplikoval svoje zákony? Právo Jeho vlastného bytia, právo LÁSKY, lebo Boh je Láska a všetko, čo robí, robí s týmto motívom.
Keď sa morálna bytosť so slobodnou vôľou slobodne poddá Božiemu zákonu, znamená to, že sa vzdá nezávislosti svojich skutkov a svoju vôľu poddá Božej vôli. Odmenou za to je večný život v harmónii a radosti. Stvorenie prijme hranice zákona lásky, slobodne podriadi vlastnú vôľu pod Božiu vôľu, a týmto spôsobom stvorená bytosť vyjadrí súhlas s tým, aby ju viedol spravodlivý a milujúci Boh.
Boh najskôr stvoril anjelské zástupy, potom stvoril človeka. Slobodnú vôľu dal anjelom aj človeku. Všetci majú právo si vybrať. Každý sa môže slobodne rozhodnúť buď pre Božiu vôľu, alebo pre vlastnú vôľu. Človek sa môže rozhodnúť pre závislosť na Bohu alebo pre nezávislosť od Boha. Každý sa môže slobodne rozhodnúť pre Božie zákony alebo pre nezákonnosť, pre dobro alebo zlo, pre podriadenie sa Stvoriteľovi alebo pre vzburu voči Stvoriteľovi. Takúto voľbu mal aj Lucifer. Ten sa však rozhodol pre nezákonnosť, pre vzburu voči Bohu, a tak vzniklo zlo.
Túto tragickú udalosť, ktorá sa stala pred stvorením človeka, nám opisuje Božie slovo v Izaiášovi 14:12-14 a v Ezechielovi 28:11-19. Charakteristika kráľov Babylona a Týru ukrýva opis Lucifera, z ktorého sa stal diabol. Najskôr Biblia opisuje, aký bol pred svojím pádom, keď ho Boh stvoril:
- Biblia ho nazýva Lucifer, ranná zora, žiariaca hviezda, nositeľ svetla
- kvôli jeho svetlu ho nazýva synom rannej zory
- bol plný krásy a múdrosti
- bol v Edene, v Božej záhrade
- jeho zovňajšok bol krásny, bol plný drahokamov, jeho krása súperila s dúhou
- je pravdepodobné, že slúžil ako chválič vo vedúcej pozícii, pretože od stvorenia bol majstrom hudobných nástrojov
- bol cherubín a strážca Božieho trónu
- bol na Božom svätom vrchu a v nebi, mal výnimočnú pozíciu
- prechádzal sa medzi ohnivými kameňmi v Božom svätom ohni
- každá jeho cesta od stvorenia bola dokonalá
Boh Lucifera, anjelskú bytosť, obdaril múdrosťou a krásou. Bol stvorený na Božiu slávu a potešenie. Ako sa stal zlým? Ako vzniklo zlo?
Zlo má počiatok v srdci Lucifera. On je iniciátorom hriechu, počiatok hriechu, zosobnením hriechu, prvý hriešnik. Lucifer sa stal skazeným padlým anjelom, a stal sa Diablom. Boh nestvoril zlú bytosť, ale stvoril slobodnú bytosť, ktorá má slobodnú vôľu a môže si vybrať poslušnosť alebo vzburu. Lucifer si zvolil vzburu a stal sa zlým.
Príčiny Luciferovej Vzbúry
- Pýcha
Pýcha je stav v srdci, keď niekto vyvyšuje seba, svoje vlastnosti. Lucifer sa stal namyslený pre svoju krásu, múdrosť a talenty. Luciferove srdce sa stalo pyšné, naduté, lebo si uvedomoval svoju krásu a zatúžil sa stať Bohom. Lucifer zatúžil po sláve a moci, ktorú mal Boh. Biblia hovorí, že sa chcel posadiť na Boží trón.
- Žiadostivosť
Žiadostivosť je nezákonná túžba po niečom, čo osobe nepatrí. Pýcha v Luciferovom srdci spôsobila žiadostivosť. Lucifer túžil po uctievaní, ktoré patrí len Bohu. Túžil po Božej pozícii. Sám o sebe povedal: „...budem podobný Najvyššiemu!“
- Svojvôľa alebo hriech
Keď žiadostivosť nie je potlačená, vedie k svojvoľným skutkom, ku hriechom. Svoju vlastnú vôľu satan povýšil nad Božiu vôľu a urobil to aj prakticky, čo nazývame hriechom. Povýšil sám seba, oslavoval sám seba, uctieval sám seba, vyhlásil svoju nezávislosť od Boha. Egoizmus a sebectvo v srdci Lucifera ho premenili na ZLO.
Lucifer so sebou stiahol približne 1/3 vzbúrených anjelov a naviedol na vzburu aj Adama s Evou.
Satanizmus
„Nikomu sa neklaňajú a sú sami sebou. Satanizmus sa začal úspešne rozvíjať ku koncu 19. storočia, a to najmä v Spojených štátoch amerických. Ak sa však bližšie pozrieme na satanistov, zistíme, že to sú rôzne na sebe nezávislé skupiny, medzi ktorými niekedy nie je žiadna spolupráca. Nemajú ani nijaké ústredie, ba dokonca ani žiadnu spoločnú vieru. Spája ich len jediné - satanský symbol.
Ak by ste v histórii hľadali, kto vlastne založil novodobý satanizmus, dopracovali by ste sa britskému okultistovi a spisovateľovi Aleisterovi Crowleymu. Stal sa šéfom anglickej pobočky Mysteria Mystica Maxima, ktorá patrila pod nemeckú hermetickú spoločnosť Ordo Templi Orientis. Organizácia zjednocuje najtvrdších satanistov, ktorí vykonávajú okultné a sexuálne rituály, ktorých autorom je sám Crowley. Základnou ideológiou neosatanizmu je Crowleyho charta, ktorého učenie sa dá povedať v jednej vete: „Rob čo chceš, to je celý zákon.“
Every Occult Symbol Explained in 14 Minutes
Kto sú satanisti?
Každý satanista si svoj satanizmus upravuje podľa seba, pretože niektoré zásady sa musia dodržiavať, iné zase nie, a ďalšie sa môžu dokonca porušovať. Preto si satanisti tvoria svoje vlastné úzke skupiny, a nemusia sa hromadne stretávať. Podľa satanistov a ich viery žiadny hriech neexistuje, a preto nemôže existovať ani trest za hriechy. Vôbec nemajú strach z posledného súdu ani z pekla. Satanisti opovrhujú kresťanmi, pretože podľa nich sa modlia len slabosi a modlitbou sa nič nezmení. Zmeniť sa môžu iba činy.
Základné skupiny satanistov
- Uctievajú satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť: Vzývajú ho a veria, že im odpovedá a dáva silu. Vykonávajú krvavé rituály (obete zvierat). Väčšinou sa jedná o psychicky narušených ľudí.
- Protestujú a opovrhujú kresťanstvom, no zároveň v satana ani neveria: Táto skupina hlása vieru v človeka, ktorý nie je nijako obmedzovaný, kedy všetko to, čo mu neškodí má dovolené. Skupiny tvoria väčšinou intelektuáli, a satan je pre nich symbolom voľnosti a prirodzenosti.
- Mladí ľudia, ktorým spoločenstvo satanistov dodáva pocit bezpečia a sily: Oddanosť viere preukazujú hlavne vandalstvom a kriminálnymi činmi. Spoznáte ich hlavne podľa ich typických účesov, oblečenia a satanských symbolov.
Satanská Biblia a Satanské Symboly
Satanská biblia sa skladá zo štyroch častí - Kniha Satanova, Kniha Luciferova, Kniha Belianova a Kniha Leviathanova. Satan symbolizuje oheň, Lucifer vzduch, Belial zem a Leviathan vodu. V Knihe Satanovej je hlavnou myšlienkou odpor voči kresťanstvu a k jeho prikázaniam. Kniha Luciferova vyjadruje vzťah satanistov k Bohu, kde sa Boh chápe ako rovnovážny faktor v prírode, ktorý nesúvisí s utrpením. A knihy Belialova a Leviathanova sa venujú satanistickým rituálom a ich významom.
Základom učenia satanizmu je Deväť satanských vyhlásení, ktorými zakladateľ Cirkvi satanovej v San Franciscu Anton Szandor Lavey - Crowleyho nasledovník, nahradil desať božích prikázaní. Prvé prikázanie tu napríklad hovorí, že „Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania“, alebo piate prikázanie zase to, že „Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca“.
Najobľúbenejším symbolom satanizmu je pentagram obrátený špicom nadol, ktorý niekedy býva dokreslený tvárou capa, symbolizujúci židovské obetné zviera vyhnané za hriechy do púšte. Ďalším symbolom je číslo 666, ktoré satanisti prevzali z Biblie. Bola to vlastne tajná šifra, používaná za čias krutovládcu Nera, ktorý prenasledoval kresťanov. Niektorí satanisti sa zúčastňujú aj svojich omší, kde oltár robí nahá žena, a miesto vína sa pije krv. Na omšiach vzývajú satana, oslavujú jeho silu a posilňujú si svoje vlastné ego.
Satanské symboly
Biblické Monštrá a Ľudské Slabosti
Biblické monštrá využívajúce vo svoj prospech najväčšie ľudské slabosti. Najkrajší a najsilnejší z anjelov, blízky priateľ Božieho syna, plný majestátnosti a vznešenosti. Takto by sa dali v krátkosti opísať vlastnosti pyšného Svetlonosa, ktorý neskôr pohŕda činmi stvoriteľa a stavia sa proti božím zámerom. Vzbúrený služobník sa rovnako stavia proti zákonom Stvoriteľa - tvrdí, že anjeli nepotrebujú žiadne zákony a náleží im plná sloboda v konaní i myslení.
Táto šialená idea by ale v nebeskom raji započala chaos, Knieža nebies sa preto rozhodne zvolať lojálnych anjelov a zvrhnúť arcivzbúrenca spoločne s jeho lokajmi do pekelných útrob. Šíriteľ svetla a nádeje sa tak bez božej lásky stáva šíriteľom temnoty. Ako si spadol z neba, trblietavá hviezda, syn svetla! Ako si zrazený k zemi, zotročovateľ pronárodov! Však ty si povedal vo srdi svojom: Vstúpim do neba, nad hviezdy silného Boha vyvýšim svoje postavenie a posadím sa na jeho vrchol. Vstúpim na výsostný oblak, budem rovný najvyššiemu.
Démon vyskytujúci sa v biblickom spise Tobiáš a Talmdu, kde v pekelnej hierarchii zastáva post najvyššieho bankára a hlavného veliteľa 90 légií posadnutých nemravnosťou a sexuálnym besnením. V mnohých knihách zameraných na okultizmus vystupuje Asmodeus ako beštia s troma hlavami - býčou, ľudskou a baraňou. Má tiež hadí chvost, husie nohy a z úst mu šľahajú plamene. Predstaviteľ tretieho smrteľného hriechu má moc posadnúť mladé ženy a skrze nich rozbíjať manželstvá.
Podľa jedného z príbehov je sexuálne priťahovaný nepoškvrnenými pannami, tie „chráni“ o svadobnej noci hrdúsením ich manželov. Kniha Kladivo na čarodejnice opisuje jeho schopnosti ako všemocné.
Prvýkrát spomínaný v knihe Enoch ako morský gigant symbolizujúci prvotný chaos a neoblomný vzdor voči Bohu. Na vrchole potravinového reťazca bez prirodzeného predátora sa jeho obetiam objavovali na koži nápisy o ich neodvratnom osude: „Som jeden z najstrašlivejších tvorov obývajúcich more. Meriam tristo míľ na dĺžku a tohoto dňa vstúpim do čeľustí leviatana.“ Táto hegemónia bola podľa kresťanského výkladu rozdrvená až Hospodinom, ktorý obludné monštru premohol v nerovnom boji a zvrhol do hlbín pekla.
A "Ty si rozdrvil hlavy Leviatanovi, dal si ho za pokrm stvorením divočiny." Odvtedy je Leviathan pasovaný za jedného z hlavných princov pekla, presnejšie za knieža závisti, ktoré má bez milosti trestá hriešnikov previnilých týchto smrteľným hriechom.
Pán múch, najbližší pobočník Kniežaťa temnoty a samozvané veľkoknieža veliace pri súdnom dni 95 légiám démonov rozosievajúcich po božej krajne smrť a násilie. Ako piatemu v pekelnej hierarchií je mu umožnené trestať hriešnikov previnilých obžerstvom a chamtivosťou.
V polovici 16. storočia zaznamenáva démonológ Pierre de Loyer prípad istého posadnutého občana z Lyonu, ktorý sa pri vykonávaní exorcizmu zahrdúsil rojom múch. Meno Belzebub tiež niekoľkokrát zaznelo z úst Salemských bosoriek pri najhysterickejšom a zároveň poslednom veľkom hone na čarodejnice v Severnej Amerike. Príchodom stredovekej inkvizície sa „spresňuje“ výzor démona - zahrňuje hada, ženu či muža s býčou hlavou. Podľa skúseností evokatérov z 18. a 19.
Šiesta postava pekelnej hierarchie, inak nazývaná aj diabol či čert, má v dnešných časoch podľa biblických textov „ovládať celú obývanú zem“. Pomocou svojich služobníkov nadobúda kontrolu nad hriešnikmi, fyzicky im ubližuje a stavia sa v ich živote do pozície sudcu a kata. Podľa stredovekých spisov sa pod jeho mocou nachádza 68 pekelných šľachticov, pričom každý z nich je obdarený mýtickými silami a nekonečnou armádou démonov.
Ako súčasť nesvätej trojice (dualistický protiklad svätej trojice) je v démonológií spoločne s luciferom a belzebubom obávanou entitou, ktorá nadobúda najväčšiu moc o 3 hodine nočnej. Tento čas si pekelné sily násilím privlastnili a znesvätili, nakoľko existuje zaužívaná tradícia, že Ježiš Kristus zomrel o tretej poobede.
Moabský boh prostopašnosti a sexuálnych orgií, ktorý bol ako falošná modla zvrhnutý svojimi prisluhovačmi do samotného pekla. V kabalistických spisoch popisovaný ako nezlomný pochybovač a odporca šiesteho serifu - božského rysu - krásy. „Najnižší z najnižších“ tak pomáha hriešnikom činiť objavy i pokrokové vynálezy s cieľom urobiť ich bohatých, povaľačských a bezbožných.
Podľa démonológov zo 16. storočia nadobúda najväčšiu silu v apríli, objavuje sa v podobe krásnej ženy, ale i obrovského fúzatého démona so zakrivenými rohmi a špicatými pazúrmi. Presvedčený o tom, že ľudské pokolenie nie je stvorene k životu v harmónii, obchádzal jeden dom za druhým.
Belfegorove skúsenosti však pána temnôt presvedčili o tom, že zvesti sú nepravdivé a božia láska všemocná.
Satanizmus ako antináboženstvo
Satanizmus ako antináboženstvo má svoje korene v minulosti v podobe tajných, okultných skupín, ktoré praktizovali vzývanie diabla (ako reálnej bytosti) a zosmiešňovali katolícku bohoslužbu v tzv. čiernej mágií. Jedným z najväčších šíriteľov satanizmu ako antináboženstva vždy bola aj bude samotná katolícka cirkev.
Citát z katolíckych novín: satanizmus je živelný jav, ktorý sa v 20. storočí vynoril z podzemia stredovekých, tajných, prísne uzavretých spoločenstiev a v rámci určitej nepravej kultúry sa stal verejným tovarom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou priebojnosťou, väčšinou ako vzbura voči všetkým tradičným hodnotám a spoločenským zvyklostiam, no najmä voči kresťanstvu a Bohu.
Cirkev na svoju existenciu potrebuje svoj protiklad, tak isto ako satanisti , ktorý berú satanizmus ako antináboženstvo, potrebujú svoj protiklad v cirkvi. Tieto dve lži sa navzájom podporujú a umožňujú vzájomné prežitie oboch aj keď je v dnešnej dobe veľmi málo satanistov, ktorý by mali takýto postoj. Cirkev je v dnešných dňoch živená už iba propagandou o satanizme v takejto podobe. Je ako rytier Don Quijote v boji s veternými mlynmi.
V tomto tvrdení ma utvrdil článok z časopisu odvadsaťdvaročnej študentke pedagogiky Anneliese M. citujem: Kričala od strachu a zvíjala sa v kŕčoch. Lekári v Klingenbergu roky bojovali s jej chorobou, epilepsiou, no bezúspešne. Nešťastný otec sa obrátil na katolíckeho duchovného a ten sa poradil s jezuitom. Zhodli sa, že nejde o epilepsiu, ale o posadnutosť diablom.
S biskupským povolením ho začali vyháňať, duchovný neskôr tvrdil, že vyhnal až sto démonov, medzi nimi rímskeho cisára Nera a Adolfa Hitlera. Stav pacientky sa však nelepšil, v júli 1976 zomrela na podvýživu. Musela hladovať, lebo inak by údajne uznala vládu zlých duchov nad svojím telom. Satanizmus ako antináboženstvo od začiatku jeho vzniku tvorila cirkev. V satanizme sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je iba komerčnou záležitosťou. Takisto však s pubertálnymi exhibicionistami pre nich sa satanizmus stáva nástrojom protestu proti rodičom a spoločnosti s kresťanskými koreňmi.
Táto vetva nevytvára žiadne pevné skupiny, nie je nebezpečná a väčšinou je to len prechodný stav, pretože vychádza z nevedomosti a katolíckej dogmy.
Satanizmus ako náboženstvo
Za zakladateľov moderného satanizmu sa pokladá Aleister Crowley. Vypracoval chartu- základnú ideológiu neosatanizmu (rád chrámu Orientu)„Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom“. Pod jej záštitou sa zjednocuje najtvrdšia satanistická scéna a vykonáva množstvo okultných a sexuálnych rituálov.
Neskôr založil Anton Szandor La Vey „cirkev satanovu“ a napísal satanskú bibliu. Vychádza zo základného presvedčenia, že človek je zlý , sebecký a násilnícky. Vina sa má odplácať stonásobnou odplatov. Obracia sa chrbtom k Bohu a oslavuje Satana, ktorého vôľu chce vykonávať. Z tohto učenia vyplýva, že človek by sa mal zlu oddať a radovať sa z neho.
Deväť satanských vyhlásení
- Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania.
- Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného života
- Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu
- Satan uznáva láskavosť k tým, ktorý si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na nevďačníkov
- Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca