Kto založil Anglikánsku cirkev: História

Oficiálnym náboženstvom Veľkej Británie je kresťanstvo reprezentované anglikánskou cirkvou. Stúpenci tejto vetvy kresťanstva sú známi ako protestanti a tvoria väčšinu populácie, aj keď katolícka cirkev je tu tiež značne zastúpená. V multináboženskej Británii sa praktizujú všetky ďalšie náboženstvá vrátane budhizmu, hinduizmu, judaizmu a islamu.

História kedysi mocnej katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese zaznamenala zlom v 16. storočí, keď sa kráľ Henrich VIII. odtrhol od katolíckej cirkvi a založil Anglikánsku cirkev (1534).

Pred nástupcom kráľa Henricha VIII na trón bola Británia rímsko-katolíckou krajinou, ktorá v náboženských záležitostiach podliehala Vatikánu v Ríme. Kráľ Henrich túžil po mužskom nasledovníkovi trónu. Jeho prvá žena ho však do tej doby obdarovala len deťmi ženského pohlavia.

Katolíctvo prežilo menšiu obnovu v období vlády kráľovnej Márie (1553), ale anglikánska cirkev bola znovu obnovená s príchodom kráľovnej Alžbety na trón v roku 1558. Od tohto roku je anglikánska cirkev nepretržite oficiálnym náboženstvom Británie.

Poďme sa teda bližšie pozrieť na okolnosti, ktoré viedli k tomuto kroku.

V Európe bolo málo tak oddaných katolíkov, akými bol anglický kráľ Henrich VIII.. V prvej polovici 16. storočia sa rozmohlo nové náboženstvo - protestanstvo. Mnoho panovníkov prestúpilo na protestantskú vieru, niektorí dokonca neváhali tasiť meč na obranu protestantov. Henrich však zubami-nechtami bránil katolícku vieru. Napriek tomu založil novú cirkev. Anglický kráľ Henrich VIII. za svoj život povymýšľal hocičo. Henrich bol oddaným katolíkom. Nepridal sa na stranu protestantov, a ani ich nepodporoval. Za svoj postoj mu bol udelený titul Defensor fidei (Obranca viery) priamo od pápeža. Jedného dňa však Henrich stratil vieru.

Henrich VIII.

Dôvody vzniku Anglikánskej cirkvi

Popudom k tomuto činu bola skutočnosť, že katolík sa nesmel rozviesť. Henrich by teda musel svoje ženy odpraviť, čo na začiatku skutočne aj robil, lebo ich dal sťať. Neskôr sa rozvádzal.

Žiadosť Henricha VIII. o anuláciu manželstva viedla k sporu s Rímom, ktorý vyústil do založenia Anglikánskej cirkvi, nezávislej od Rímskokatolíckej cirkvi. Henrich VIII. sa stal hlavou novej založenej cirkvi a vlastníkom všetkého jej majetku. Pripravil cestu pre obnovenú náboženskú, sociálnu a ekonomickú aktivitu. Podporoval vzdelávanie a umožnil, aby sa Biblia tlačila v angličtine. Počas jeho vlády sa Anglicko stalo bohatším a mocnejším.

Pápež ho nechal tak z viacerých dôvodov vyhostiť z katolíckej cirkvi. Pápež nemal za spojenca ani anglickú šľachtu. Šľachta si totiž uvedomila, že cirkev bude mať menej pôdy a tá pripadne im. Preto držali s kráľom. Okrem toho bolo Anglicko predsa len dosť ďaleko.

Osobnosť Henricha VIII.

Henrich VIII., anglický kráľ, ktorý vládol v rokoch 1509 až 1547, je známy svojou búrlivou osobnou históriou a politickým panovaním, ktoré navždy zmenilo dejiny Anglicka. Henrich VIII. je známy najmä tým, že sa odtrhol od Rímskokatolíckej cirkvi a založil Anglikánsku cirkev, čím začal anglickú reformáciu, pretože pápež nechcel anulovať jeho manželstvo s Katarínou Aragónskou.

Henrich bol druhým synom Henricha VII., prvého z dynastie Tudorovcov, a Alžbety, dcéry Eduarda IV., prvého kráľa krátkej dynastie Yorkovcov. Keď jeho starší brat Artur zomrel v roku 1502, Henrich sa stal dedičom trónu.

Bol považovaný za charizmatického, energického a vzdelaného mladého muža. Bol vynikajúci športovec, zručný v jazdení na koni, lukostreľbe, zápasení a najmä v joustingu, čo bolo v tom čase obľúbené rytierske cvičenie. Okrem toho bol Henrich hudobne nadaný, hral na viaceré hudobné nástroje a dokonca komponoval piesne. Jeho vzdelanie zahŕňalo širokú škálu predmetov, od teológie po jazyky a literatúru.

Zmena osobnosti

Ako panovník bol Henrich aktívny a vládol prosperujúcemu kráľovstvu. Jeho dvor bol miestom slávností a on sám sa venoval lovu, turnajom, písaniu a hudbe. Vydal aj knižnú útočnú polemiku proti reformám Martina Luthera, ktorá mu vyniesla titul “Obranca viery” od pápeža Leva X.

Avšak počas jeho vlády došlo k významným zmenám, ktoré ovplyvnili jeho osobnosť a zdravie. Po sérii vážnych joustingových nehôd, vrátane jednej v roku 1536, ktorá ho takmer stála život, sa Henrichovo zdravie a povaha zhoršili. Tieto úrazy hlavy mohli spôsobiť zmeny v jeho správaní a temperamentu, čo viedlo k jeho neslávne známej tyranskej vláde v neskorších rokoch. Jeho fyzická kondícia sa tiež zhoršila, pričom z mladého, atletického muža sa stal obézny a chorobný kráľ, ktorý trpel mnohými zdravotnými problémami. Tieto zmeny v jeho zdraví a správaní mali priamy vplyv na jeho politické rozhodnutia a spôsob vlády.

Krutý a bezcitný

Henrich VIII. bol známy svojou nemilosrdnou povahou, najmä keď išlo o potláčanie odporu a trestanie tých, ktorí sa postavili proti jeho autorite alebo náboženským reformám. Jeho vláda bola poznačená mnohými popravami, ktoré boli často vykonávané na základe obvinení z velezrady, herézy alebo odmietnutia jeho nadvlády nad anglikánskou cirkvou.

Jednou z najbrutálnejších popráv, ktoré Henrich VIII. nariadil, bola poprava Richarda Roosea v apríli 1532, ktorý bol obvinený z pokusu o otrávenie biskupa z Rochesteru. Roose bol uvarený zaživa, čo bolo mimoriadne krutým spôsobom popravy.

Ďalším príkladom Henrichovej neúprosnej povahy bola poprava Anne Boleynovej, jeho druhej manželky, ktorá bola obvinená z nevery a zrady a popravená mečom. Jej poprava bola súčasťou širšieho sprisahania, ktoré údajne zosnoval Henrichov poradca Thomas Cromwell.

V roku 1536 došlo k povstaniu známemu ako Púť milosti, ktoré bolo reakciou na Henrichove náboženské reformy. Povstanie viedol Robert Aske a zúčastnilo sa ho približne 30 až 40-tisíc mužov. Henrich VIII. reagoval na toto povstanie tvrdými represáliami a mnohí z vodcov povstania boli popravení.

Tieto udalosti sú len niektorými z príkladov intrig a popráv, ktoré charakterizovali Henrichovu vládu a ukazujú, ako jeho osobné pocity a politické rozhodnutia viedli k brutálnym a neľútostným trestom pre jeho nepriateľov.

Poprava Lady Jane Grey

Manželstvá Henricha VIII. a ich vplyv na politiku

Najznámejším faktom o Henrichovi VIII. je, že mal šesť manželiek. Jeho prvá manželka, Katarína Aragónska, bola vdovou po Henrichovom staršom bratovi Arturovi. Nepodarilo sa jej porodiť mu syna, mužského dediča, a Henrich sa presvedčil, že to musí byť preto, lebo manželstvo bolo v očiach Boha neplatné. Anuláciu mohol udeliť len pápež, ale ten bol pod vplyvom Kataríninho synovca, kráľa Španielska.

Jeho žiadosť o anuláciu manželstva viedla k sporu s Rímom, ktorý vyústil do založenia Anglikánskej cirkvi, nezávislej od Rímskokatolíckej cirkvi. Henrich VIII. sa stal hlavou novej založenej cirkvi a vlastníkom všetkého jej majetku. Pripravil cestu pre obnovenú náboženskú, sociálnu a ekonomickú aktivitu. Podporoval vzdelávanie a umožnil, aby sa Biblia tlačila v angličtine. Počas jeho vlády sa Anglicko stalo bohatším a mocnejším.

Anna Boleynová, žena známa svojou inteligenciou a charizmou, bola Henrichovou druhou manželkou. Ich vzťah bol základom pre Henrichov odchod od katolicizmu a bol plný intríg a politických manévrov. Napriek tomu, že Anna porodila dcéru, budúcu kráľovnú Alžbetu I., mu nedokázala dať syna, a obvinenia z nevery a zrady viedli k jej poprave.

Jana Seymourová, považovaná za Henrichovu obľúbenú manželku, mu konečne porodila syna, Eduarda VI. Jej smrť po pôrode však zanechala Henricha opäť bez manželky. Anna Klevská, nemecká princezná, bola Henrichovou štvrtou manželkou v politicky motivovanom manželstve. Ich vzťah bol krátky a bezdetný, čo viedlo k rýchlemu rozvodu.

Katarína Howardová, mladá a energická, bola Henrichovou piatou manželkou. Ich manželstvo bolo poznačené škandálmi a obvineniami z nevery, ktoré nakoniec viedli k jej poprave. Nakoniec, Katarína Parr, bola poslednou manželkou Henricha VIII. a prežila ho. Bola oporou a spoločníčkou počas jeho posledných rokov, ktoré boli poznačené chorobou a nespokojnosťou.

Každé z týchto manželstiev odzrkadľuje zložitosť Henrichovej osobnosti a jeho neúnavné hľadanie mužského dediča, ktoré formovalo jeho politické rozhodnutia a viedlo k náboženským reformám, ktoré navždy zmenili Anglicko. Henrichove manželstvá sú príbehom lásky, moci, zrady a tragédie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jeho panovania a odkazu.

Henrich VIII. mal celkovo troch legitímnych potomkov, ktorí prežili do dospelosti a stali sa panovníkmi Anglicka: Eduard VI., Mária I. a Alžbeta I. Okrem nich mal jedno uznané nelegitímne dieťa, Henryho FitzRoya, a je podozrivý z toho, že mal niekoľko ďalších nelegitímnych detí s rôznymi milenkami. Jeho posledné tri manželky - Anna Klevská, Katarína Howardová a Katarína Parr - sa od neho, pokiaľ je známe, nedočkali potomstva.

Od feudálov k modernej krajine

Henrichova najvýznamnejšia zmena bola odtrhnutie Anglicka od Rímskokatolíckej cirkvi a založenie Anglikánskej cirkvi, čím začal anglickú reformáciu. Tento krok nebol len výsledkom jeho osobných manželských problémov, ale aj snahou o posilnenie kráľovskej moci a získanie kontroly nad bohatstvom cirkvi.

Medzi rokmi 1532 a 1537 Henrich prijal rad zákonov, ktoré ukončili vzťahy medzi pápežom a Anglickom. Tieto zákony urobili podporu pápeža trestným činom velezrady, ktorý sa trestal smrťou. Zákony tiež legalizovali kráľovské vedenie nad anglikánskou cirkvou.

Henrich zrušil kláštory a zabavil ich majetok, čo malo veľký vplyv na hospodárstvo a rozloženie moci v Anglicku. Tento krok viedol k rozšíreniu kráľovskej moci a k redistribúcii bohatstva a pôdy medzi šľachtu a buržoáziu.

Henrich tiež posilnil parlamentné právomoci a pretransformoval kráľovské námorníctvo, čím položil základy pre neskôršiu globálnu nadvládu Anglicka. Dokonca premenil aj poštové služby, čím zlepšil komunikáciu a obchod v rámci kráľovstva.

Tieto zmeny, ktoré Henrich VIII. zaviedol, položili základy pre moderné Anglicko a ovplyvnili nielen jeho vlastnú dobu, ale aj budúce generácie. Jeho vláda bola obdobím prechodu, ktoré transformovalo Anglicko z feudálnej spoločnosti do národa, ktorý sa začal uberať smerom k modernosti a centralizovanej moci.

tags: #kto #zalozil #anglikansku #cirkev