Svätý Šarbel Machlúf, libanonský pustovník z 19. storočia, si v posledných rokoch získava pozoruhodnú popularitu medzi slovenskými katolíkmi oboch obradov. Hoci priame historické spojenie so Slovenskom chýba, je známy predovšetkým ako mocný orodovník a divotvorca, ku ktorému sa veriaci utiekajú najmä s prosbami o uzdravenie tela i duše a v ťažkých životných situáciách. V tomto článku sa pozrieme na význam relikvií svätého Šarbela, miesta, kde sa nachádzajú, a ich duchovný odkaz.
V metropole východu evidujú v posledných týždňoch zvýšený záujem o púte k svätému Šarbelovi z Libanonu.
Svätý Šarbel pros za nás
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. Jeho výstavba sa začala v 14. storočí a trvala vyše 130 rokov. Dóm je dlhý 60 metrov, široký 36 metrov, s 59-metrovou severnou vežou. V interiéri s kapacitou viac než 5 000 ľudí sa nachádza hlavný oltár sv. Alžbety s 48 gotickými maľbami.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Relikvie svätého Šarbela v Košiciach
V košickom Dóme svätej Alžbety je uložených niekoľko vzácnych relikvií vystavených k verejnej úcte. Vďaka iniciatíve košického arcibiskupa má dóm tiež pozostatky svätca Charbela z Libanonu. Púte k jeho relikvii sa konajú v 22. deň každého mesiaca. Aktuálne sú práve jeho pozostatky najväčšou pútnickou atrakciou košického chrámu. „Náš kostol je vyslovene nabitý pútnikmi každého 22. dňa každého kalendárneho mesiaca," potvrdil košický kurátor.
V Dóme sv. Alžbety pribudla ďalšia vzácna relikvia. Priniesli ju až z Libanonu na žiadosť košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Ide o relikviu prvej triedy, teda z kostí sv. Charbela. „Svätý Charbel sa narodil 8. mája 1828 a zomrel na Vianoce 1898. Relikvia sv. Charbela zostane v Dóme sv. Alžbety natrvalo.
Košice sa môžu pochváliť tým, že relikviu sv. Charbela získali ako prví na Slovensku. Najbližšie majú túto relikviu až v Poľsku. Veriaci i návštevníci si môžu v Dóme pozrieť aj ďalšie relikvie - sv. Ondreja apoštola, sv. Alžbety, troch košických mučeníkov a najvzácnejšiu relikviu sv.
Okrem relikvií svätého Šarbela, v Dóme svätej Alžbety nájdeme aj:
- Relikviu sv. Alžbety
- Relikviu blahoslavenej Anny Kolesárovej
- Ostatky svätého Ondreja
- Relikviu pápeža Jána Pavla II.
Všetky relikvie sú uložené do ozdobných schránok, relikviárov. Tie majú svoju umeleckú hodnotu. Každý má podľa Harbuľáka vyjadrovať určitý symbol. „Napríklad svätý Charbel je uložený v relikviári, ktorý predstavuje libanonský céder. Veľmi zložitú, ale krásnu symboliku má relikviár sv. Anny Kolesárovej, ktorá je predovšetkým symbolom čistoty a modlitby."
Rozdelenie relikvií
Samotné relikvie sú rozdelené do troch tried:
- Prvou triedou sú také, ktoré sú priamo z tela svätých, vznikli zhmotnením eucharistického tajomstva, či priamo súvisia so životom Krista.
- Druhú triedu tvoria osobné predmety alebo veci, ktorých sa dotkli svätci.
- Tretotriedne relikvie sú predmety, ktoré sa napríklad dotkli hrobu svätca.
„Relikviu nie je možné si kúpiť, možno o ňu iba požiadať," upozornil Harbuľák. Relikvie prvej triedy sa obvykle nachádzajú vo významných chrámoch či na pútnických miestach. Pútnik môže návštevou takých miest získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.
Kurátor odmieta výčitku, že sa uctievajú iba "kosti". Podľa neho ide o prejav úcty k životu, k cnostiam svätca a je na každom pútnikovi, čo ho zaujme na danom svätcovi, o čo prosí a akú milosť pre svoj život chce na jeho príhovor od Boha získať.
Úcta k relikviám
„Keď vám zomrie niekto blízky, takisto si po ňom necháte nejakú vec na pamiatku, ktorá vám bude toho človeka pripomínať,“ hovorí františkánsky brat. Fráter Tomáš pripomína, že relikvie mali v úcte už raní kresťania. Pozostatky svätého Polykarpa, ktorého upálili okolo roku 155, ľudia zhromaždili a mali vo veľkej úcte ako perly, ako ohňom prečistené zlato.
Neskôr sa kresťania stretávali pri hroboch mučeníkov a tam slávili eucharistiu. „Na každom starom oltári môžete nájsť mramorovú tabuľu, kde boli uložené relikvie. V minulosti, keď chcel kňaz slúžiť omšu, musel mať aj relikvie. Východná cirkev si to zachovala dodnes, v antimenzióne, na ktorom sa premieňa víno a chlieb na eucharistiu, majú zašité aj relikvie.
Hovorí však, že ho nepohoršuje, ak niekto odmieta úctu k ostatkom svätých. „Kto tomu nechce veriť, nemusí, nie je to základ našej viery. Ak si relikvie niekto neuctí, mňa to nemá prečo pohoršiť.
Fráter Tomáš dôrazne upozorňuje, že z úcty k relikviám sa nemôže stať akási mágia. Dôležité je uvedomiť si, že svätci sú mostom medzi Bohom a ľuďmi a zázraky koná len Boh. Samého ho zamrzelo, keď v kostole ponúkli ľuďom adoráciu a svätú omšu spojenú s mazaním olejom svätého Šarbela. Všimol si, že pre niektorých ľudí bolo dôležitejšie pomazanie olejom ako adorácia či modlitba.
Kde sa nachádzajú relikvie svätého Šarbela?
Úcta sa prejavuje konkrétnymi formami: vznikajú mu zasvätené miesta ako kaplnka v Bardejove či Dom úľavy v Ľubovnianskych Kúpeľoch, v mnohých kostoloch po celom Slovensku (napr. Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Klokočov, Bošany) sa nachádzajú jeho relikvie a konajú sa pravidelné pobožnosti, často spojené s pomazaním olejom sv. Šarbela, najmä 22. dňa v mesiaci.
Prešov
„Vitajte v malom nebi,“ víta ma pri vstupe do kaplnky vo františkánskom kláštore v Prešove brat Tomáš Becket, vlastným menom Martin Pila. V kaplnke, ktorá je vlastne jeden veľký relikviár, sa nachádza 471 relikvií svätých a blahoslavených.
Relikvie svätých v Prešove vystavujú aj vo františkánskom kostole sv. Jozefa. Pred pandémiou si ľudia mohli uctiť relikviu niektorých svätcov v deň ich spomienky. Františkáni relikvie z kaplnky však nepožičiavajú, lebo nikdy nevedia, kto príde do kaplnky kvôli ktorému svätcovi. Keďže o niektoré relikvie bol väčší záujem, majú ich dnes už po dvakrát a prepožičiavajú ich. Putovných relikvií je sedem. Najväčšej úcte sa teší svätý páter Pio či svätý Šarbel.
Život a odkaz svätého Šarbela
Svätý Šarbel Machlúf, vlastným menom Júsef Antún Machlúf, sa narodil 8. mája 1828 v libanonskej horskej dedine Békaa Kafra. Pochádzal z chudobnej, no hlboko veriacej maronitskej katolíckej rodiny. Už v mladosti prejavoval veľkú zbožnosť a túžbu po modlitbe a samote, pričom jeho strýkovia pustovníci mu boli inšpiráciou.
Sv. Šarbel (Charbel) Machlúf sa narodil 8. mája 1828 v mestečku Békaa Kafra na severe Libanonu. Pochádzal zo skromnej rodiny, v útlom veku mu zomrel otec. Kňazom a mníchom sa stal aj napriek protestom príbuzných. Svoj život zasvätil modlitbe a práci. Po niekoľkých rokoch v kláštore mu predstavení dovolili odísť do pustovne sv. Petra a Pavla, kde žil v cele s rozmermi šesť metrov štvorcových. Patrón Libanonu zomrel 24. decembra 1898 v povesti svätca. Po smrti ostalo jeho telo dlhý časť nedotknuté a menu sv. Šarbela boli pripísané početné zázraky. Za blahoslaveného ho šesťdesiatsedem rokov po jeho smrti vyhlásil v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne pápež Pavol VI.
V roku 1851, ako 23-ročný, tajne opustil domov a vstúpil do kláštora Libanonského maronitského rádu v Mayfouk, neskôr prešiel do Annaye. Prijal rehoľné meno Šarbel na počesť mučeníka z 2. storočia. Po zložení sľubov (1853) a štúdiu teológie bol v roku 1859 vysvätený za kňaza. Nasledujúcich 16 rokov strávil v kláštore svätého Marona v Annayi, kde bol príkladom poslušnosti, pokory a oddanosti modlitbe a manuálnej práci.
V roku 1875 mu bolo umožnené odísť do neďalekej pustovne svätých Petra a Pavla, údajne po zázraku s lampou naplnenou vodou namiesto oleja, ktorá napriek tomu horela. Tam prežil zvyšných 23 rokov svojho života ako pustovník v mimoriadnej askéze, neustálej modlitbe sústredenej na Eucharistiu, prísnom pôste a mlčaní. Zomrel na Štedrý deň, 24. decembra 1898, krátko po tom, čo utrpel mŕtvicu počas slávenia svätej liturgie.
Svätý Šarbel Machlúf
Sv. Šarbel a moje uzdravenie
Po jeho smrti sa začali diať mimoriadne javy - nad jeho hrobom bolo vidieť jasné svetlo a jeho telo, exhumované po niekoľkých mesiacoch, našli neporušené. Z tela desaťročia vytekala nevysvetliteľná tekutina podobná oleju a krvi. Kláštor v Annayi sa stal významným pútnickým miestom a na príhovor svätého Šarbela boli zaznamenané tisíce zázračných uzdravení a milostí, ktoré zasiahli ľudí rôznych vierovyznaní. Tieto udalosti a potvrdené zázraky viedli k jeho blahorečeniu pápežom Pavlom VI. 5. decembra 1965 a k svätorečeniu 9. októbra 1977.
Svätý Šarbel je uctievaný ako mocný orodovník, patrón Libanonu a vzor mníšskeho života. Jeho sviatok sa slávi 24. júla (Rímsky kalendár).
Medzi najznámejšie uzdravenia patrí aj vyliečenie ochrnutej ženy, ktorej sa práve tento svätý zjavil. Vždy 22. dňa v mesiaci sa preto žena chodí k hrobu svätca modliť. Aj v Košiciach sa vždy v tento deň o 18.00 hod. koná svätá omša na jeho počesť.
„Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk. A z jeho hrobu 45 dní potom vychádzalo svetlo. Zázračná fotografia K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov. Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. „A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila. Sv. Charbel žil v kláštore Annayi, asi 60 kilometrov od Bejrútu. Po 23 rokoch odišiel do pustovne, ktorá bola vzdialená asi pol hodiny cesty, kde žil azketickým a pustovníckym životom.
Modlitba k svätému Šarbelovi
Svätý Šarbel, pustovník opojený Bohom, ty si v samote hľadal a našiel Krista v Eucharistii. Vypros nám ducha modlitby, pokory a lásku k tichu. Oroduj za nás, najmä za trpiacich na tele i na duši, aby sme s dôverou prijímali Božiu vôľu a dosiahli uzdravenie a večný život.
Duchovný význam svätého Šarbela pre Slovensko spočíva v jeho inšpiratívnom príklade radikálnej viery, hlbokej modlitby, pokory a asketického života v úplnom odovzdaní sa Bohu. Jeho život v skrytosti a odpútaní od svetského ponúka silný odkaz pre dnešnú dobu. Sv.