Čas vianočný je obdobím radosti, pokoja a mieru, ktoré prináša so sebou množstvo krásnych tradícií a zvykov. Jedným z najkrajších prejavov sú vianočné vinše a koledy, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Vianoce na Slovensku
Vianočné vinše a koledy
Vianočné vinše a koledy sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na Slovensku. Prinášajú posolstvo radosti, lásky a pokoja, a zároveň vyjadrujú vďačnosť za narodenie Ježiša Krista. Tieto vinše a koledy majú často hlboký náboženský význam a sú prejavom úcty a viery.
Medzi tradičné vianočné vinše patria:
- Nech vám dá Boh šťastia, zdravia, gazdíčkovi sto kôp sena, sto kôp raži, sto kôp jačmeňa. A gazdinke sto kureniec, sto húseniec, sto morčacích slepencov a sto kačacích sliepok. (Turzovka)
- Vinšujem hojnošči, prajnošči, urodajnošči po stodolách, po kumorach od Pana Boha dosči. (Polomka)
- A ja malí, malucickí, pýtam si ja do kapsicky, ak nemáte turacika, dajte aspon kolacika. (Úloža)
Koledy sú piesne, ktoré sa spievajú počas Vianoc. Často hovoria o narodení Ježiša Krista, o pastieroch, ktorí sa mu prišli pokloniť, a o anjeloch, ktorí spievajú na nebesiach.
Medzi známe koledy patria:
- Prídu traja králi od východu, klaňajú sa tu tomuto rodu, čičí, bali, Ježiško malý tu tá kolíšu tí traja králi.
- Ja maličký, neveličký, pýtam sebe do kapsičky: kus koláča, kus mrváča, vypustím vám z kapsy vtáča.
- Pásli ovce pastieri pri horvátskom majeri. Vstaňte hore a poďte, Pána Krista nájdete.
Traja králi
Vianočné zvyky a poveria
S Vianocami sa spája aj množstvo zvykov a poverí, ktoré majú zabezpečiť šťastie, zdravie a úrodu v nasledujúcom roku. Niektoré z týchto zvykov sú:
- Od Vianoc do Ducha nepúšťaj sa kožucha, a po svätom Duchu zas dobre v kožuchu (Stredné Slovensko).
- Na Štedrý deň sa nesmie nič požičiavať, aby sa v dome nič nestratilo.
- Pod obrus sa dáva peniaz, aby bol dom bohatý.
Čas vianočný je časom, kedy sa stretáva rodina a priatelia, aby spoločne oslávili narodenie Ježiša Krista a prežili chvíle plné radosti, lásky a pokoja. Nech sú tieto Vianoce pre vás nezabudnuteľné a plné požehnania!
Anka Kolesárová a Vianoce
Život Anky Kolesárovej, mladej mučeníčky čistoty, je inšpiráciou pre mnohých. Aj v kontexte Vianoc nám jej príbeh môže pripomenúť dôležitosť čistoty srdca a radosti z maličkostí.
Anka prežívala Vianoce v rodinnom kruhu, kde sa spievali koledy, modlilo sa a tešilo sa z prítomnosti blízkych. Jej životný postoj a viera môžu byť pre nás povzbudením k prežívaniu Vianoc v hlbšom duchovnom rozmere.
"O slobodu čisto milovať vás nikto nemôže obrať. Vaša sloboda je osadená hlboko vo vašom srdci. Len vy ňou disponujete. A chcete mať úžasné zážitky? Žite čisto, žite s Bohom. Oplatí sa to!" - Anka Kolesárová
Anka Kolesárová
Deviatnik k blahoslavenej Anke Kolesárovej
Deviatnik k blahoslavenej Anke Kolesárovej môže byť prežívaný trochu mimoriadne. Pozýva zaľúbiť sa do svätice a stráviť s ňou deväť dní. Koho by nepotešilo stráviť čas v blízkosti švitoriacej dievčiny, ktorá žiari životom, radosťou, jemnosťou a dobrotou? Má v oku iskru a jej svätému šarmu sa nedá ujsť... Vonia nebom a uchvacuje nevídanou čistotou.
Slová novény ponúkajú zamyslieť sa, čo tu má zmysel, ako sa dotknúť krásy, ako nechať zaliať svoju dušu pokojom. Úvahy na jednotlivé dni sú len inšpiráciou a nastoľujú otázky: „Odkiaľ to tá Anka má? A nemôžem to mať aj ja? Prečo tiež nebyť svätý a krásny?“
Prvý deň: Okúpať sa v rodinnom šťastí
Z rodiny Kolesárovcov sa neraz ozýval smiech a radostný výskot. Rodičia i deti sa často spolu rozprávali, hrali sa a boli šťastní. Ako to dosiahli? Jednoducho. Boli to dobrí ľudia a držali sa návodu zo Svätého písma. Odpúšťali si a splácali lásku láskou. Nikto nepestoval sebectvo, ale dal do spoločného to najlepšie, čo bolo v ňom. Tak u nich vzniklo Božie kráľovstvo, kde Bohom je Otec, Kráľom je priateľ Ježiš, Kráľovnou Panna Mária. Navzájom boli ponorení v láske Ducha Svätého. Niečo z neba bolo medzi nimi a k opravdivému šťastiu viac netreba. Anka nasávala túto radostnú atmosféru a to ju poznačilo na celý život. Z jej duše prýštila radosť ako kvapky vody z fontány.
Druhý deň: Mať dve krídla a letieť nimi do nebies
Človek, aby mohol letieť do neba, potrebuje dve krídla. Prirodzené a nadprirodzené. Potrebuje ľudské i božské čnosti. V Anke sa stretli jej dobré vlastnosti s úprimnou nábožnosťou. A vynieslo ju to k nebesiam, odkiaľ čerpala dobrotu. Povzbudenie našla aj v rodine - často sa spolu modlili, chodili do kostola, pravidelne pristupovali k sviatostiam… Cez tieto úkony prichádzal k nim Ježiš a oni cítili, že je medzi nimi. Keď Anka pristúpila k prvému svätému prijímaniu, veľmi precítila, ako ju Boh má rád. Na túto lásku odpovedala odvážnym predsavzatím: „Radšej smrť ako hriech!“
Tretí deň: Bolesť zaliata láskou
Pohodu v Ankinej duši narušila smrť milovanej mamky. V trinástich rokoch sa ocitla bez milovanej osoby, no Pán ju nenechal v trvalom zármutku. Pomohla jej posila - sviatosť birmovania, ku ktorej pristúpila krátko nato. Duch Svätý jej priniesol hlbšie chápanie vecí i silu zaliať bolesť láskou. Anka pochopila, že smrť je prechod do iného sveta a že máme byť pripravení na toto bezprostredné stretnutie s nebeským Otcom. Z povzbudenia duchovného otca sa dozvedela, že každý človek na tomto svete má misiu. Anka si uvedomila, že jej poslaním je pomôcť rodine a blížnym. A tak sa rozhodla pre službu iným.
Štvrtý deň: Spoločenstvo pomáha rásť
Okolo Kolesárovcov žilo viacero chlapcov a dievčat, ktorí sa večer po práci alebo v nedeľu poobede stretávali a vytvárali živé spoločenstvo mladých ľudí. Radi hrali rôzne hry, spievali pesničky, rozprávali príbehy, rozoberali kázne… A nechýbali ani modlitby a rôzne rozpravy na duchovné témy… Vlastne do ich partie patril aj Pán Ježiš, lebo kde sa dvaja-traja zídu v jeho mene, tam je aj on. Na týchto stretnutiach sa vytvárali srdečné ľudské vzťahy, ktoré im pomáhali duchovne rásť. Ak bol niekto smutný, útecha bola nablízku. Ak sa niekto delil o radosť, tá sa znásobila. Anka bola dušou týchto stretnutí a rada sa s priateľmi delila o svoje zážitky s Bohom.
Piaty deň: Anka sa učila jasať ako Panna Mária
Kde sa v Anke nabralo toľko krásy, sily, radosti, dobroty? Veriaci v Ankinom kraji mali veľkú úctu k Panne Márii a Anka ju nasávala od detstva. Po smrti mamky sa Panna Mária stala jej druhou Matkou. Anka mala úžasný dar dobrej modlitby a prostredníctvom nej vošla do duchovného spoločenstva s Pannou Máriou. Spolu sa rozprávali, džavotali, tešili sa i smútili… Anka sa od nej učila pokore, nežnosti, jemnosti, vnímaniu krásy… Panna Mária ju ako svoju dcérku previedla obdobím dospievania a bola jej posilou pri zachovaní čistoty…
Šiesty deň: Spiritualita krásy
Ankina dievčenská duša bola mimoriadne citlivá na krásu a lásku. Duchovná čistota a nevinnosť jej umožňovali vidieť svet inak. Vnímala ho v rýdzej, od Boha danej podobe. Anka mala schopnosť vidieť v stvorených veciach stopu dobrotivého Boha a v ľuďoch jeho vznešený obraz. To prebúdzalo v nej radostné nadšenie ľúbiť druhých. Nezištne! Anka milovala prechádzky v prírode a tu objavovala krásu „nalepenú“ na veciach. Dokázala sa zastaviť nad tajomstvami malých vecí, čo v nej prebúdzalo úžas z veľkosti Boha.
Siedmy deň: Spiritualita dobroty
Anka sa cítila Bohom veľmi milovaná, preto jej srdce horelo láskou a radosťou. Tento stav duše vedela pretaviť do srdečnej dobroty a prejaviť ju navonok. Ako očarujúco pôsobila jej čistá láskavosť! Keď pohladila brata, otca alebo aj iného človeka, každý cítil v tom dotyku čosi ľudské aj božské - svätú dobrotu. A tak mnohí po stretnutí s ňou hovorili, aký dobrý potom musí byť Boh, keď táto osôbka je taká láskavá, nežná? Anka pristupovala k druhým so srdcom na dlani. To bolo na nej fascinujúce. To z nej vyžarovalo. To hrialo a priťahovalo iných. V tom je ukrytý Ankin duch. V srdečnej dobrote bola jej sila.
Ôsmy deň: Byť svätý znamená byť akurát
V Ankinom živote zohrali veľkú úlohu rodičia, súrodenci, priatelia, kňazi, rehoľné sestry… Od nich Anka získala krásne vzory správania. Bola to jej vysoká škola vytvárania vzťahov. Zistila, že z človeka niečo vyžaruje. Vyviera to z jeho srdca, vytvorí to „ducha“ a ním obohatí alebo znečistí tento svet. Anka vedela vyhodnotiť situáciu, do ktorej vchádzala, a dokázala do nej vniesť krásu, dobrotu… Toto dievča vedelo byť akurát a posunúť udalosti k dobru. A práve tým sa stalo veľkou apoštolkou.
Deviaty deň: Jej svet zostal nedotknutý
Anka z rôznych situácií pochopila, že je aj iný svet než ten, čo sa „bežne“ vidí. Mala ho v srdci a rozhodla sa, že si ho ukradnúť nedá. O aký svet išlo? Ankin svet bol čistý, láskavý, bolo v ňom plno krásnych vecí, dalo sa v ňom spievať bez pocitu viny, bol prežiarený nádejou a prítomnosťou Pána. Bol to svet zaľúbenej do Boha a do jeho diel. Anka bola veľmi šťastná, lebo chodila s Bohom, mala s ním schôdzky. Bola snúbenicou Pána ako tá dievčina z Veľpiesne. Preto keď zlý duch použil vojaka, aby to všetko hriechom zničil, radšej sa rozhodla zomrieť, ako stratiť nádheru, čo nosila v srdci. Áno, vedela, čo sa stane ale nedala si zobrať ten krásny svet. Toto je jej odkaz: „Nedaj si zobrať to najcennejšie!“
Nech sú tieto Vianoce pre vás časom hlbokého zamyslenia a radosti, nech vás sprevádza duch Anky Kolesárovej a nech vás naplní Božia láska a pokoj.