Čo Sovieti ROBILI Dubčekovi Po Únose Do Moskvy 1968? BRUTÁLNE Mučenie Ktoré SKRÝVALI 20 Rokov
Založenie a prvé zmienky
V XVI. storočí uhorský panovník Albert daroval v roku 1438 "za verné služby" čimhovský kraj až po hranice územia rodu Plathyovcov z liptovskej Palúdzky. Títo sa na hornej Orave neusadili, no tunajší majetok (praedium regale) ponechali na užívanie valachom. Na Oravskom zámku v tých časoch vládol mocný rod Turzovcov, ktorí zakladali dediny na miestach salašov a obchodných ciest, aby zväčšili príjmy zámockej pokladne.Niektorí osídlenci pochádzajúci z Tvrdošína, Trstenej, Čimhovej, z Vitanovej dostávali povolenie vyrúbať lesy a na rúbaniskách zakladať role a lúky. Aby klčovanie pralesa a prerábanie lesnej pôdy na pôdu ornú pokračovalo rýchlejšie, zámockí páni k domácim kolonistom priberali aj cudzích ľudí, pochádzajúcich z východných Karpát. Títo prichádzali na Oravu pod menom Rusínov, Ruthénov, Rusňakov a zaoberali sa chovom dobytka, hlavne oviec, rúbaním lesov, obrábaním dreva, prerábaním lesnej pôdy na pôdu ornú.Hladovka vchádza do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v roku 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Vtedy boli zdanené dva domy, od každého sa platila daň jeden zlatý. V nasledujúcom roku sa daň zvýšila na jeden zlatý a 50 grajciarov od jedného domu, takže od dvoch domov v Jelešnej sa platili tri zlaté.
Oravský hrad, vplyv rodu Turzovcov bol kľúčový pre rozvoj obce Hladovka.
Vývoj obce a daňové povinnosti
Na dolnom toku rieky Jelešňa sa spomínajú dve usadlosti v roku 1558. Dediny sa formovali niekoľko desaťročí. Až keď boli schopné platiť dane, začala mať o nich záujem administratíva Hradu. Odvtedy už boli registrovaní ako daňovníci tej-ktorej obce alebo osady. Keď k nim však pribudlo viac usadlostí, boli povinní platiť dane.Dolnokubínsky dekan Dr. J. Kohút uvádzal: „Dediny založené na hornej Orave mali za povinnosť ochraňovať severnú hranicu Uhorska.“ Za zmužilé bránenie hraníc proti nepozvaným návštevníkom z Haliče Oravské panstvo darovalo obciam Hladovka a Suchá Hora na večné pasenie Bor. Potom Krištof Hlad z Nižnej Vsi dostal šoltýsske právo, aby zreorganizoval Jelešňu. Tú začal stavať na území dnešnej Hladovky.V rokoch 1599 - 1600 sa na Orave a Liptove rozšíril mor. Postihnuté usadlosti zostali vyľudnené a nezdanené. Hladovka mala v rokoch 1600 - 1604 dva zdanené domy. Ostatné domy neboli schopné platiť daň. V nasledujúcich rokoch sa dedina v daňových súpisoch neuvádzala. Pravdepodobne ju vylúpili a vypálili hajdúsi Štefana Bočkaja, lebo ďalšie záznamy hovoria o tom, že Jelešňa sa nanovo osídľuje.Valašské právo a výsady
Zemepán Juraj Thurzo - prívrženec učenia Martina Luthera - mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a tým si zabezpečiť ochranu hraníc a eliminovať na svojom panstve vplyv rímskokatolíckych duchovných z Poľska. Thurzo 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, ktorí cez obec prechádzali.Fraňo Thurzo a jeho syn Juraj založili 42 valašských obcí, medzi nimi aj Hladovku. Toto všetko sa udialo na základe Valašského práva (Matej Korvín 1474). Podľa tohto práva nemali valasi platiť žiadne krajinské dane. Valašský vojvoda ich mohol súdiť len v prvej inštancii. Boli oslobodení od poplatkov, mýta a vecí verejných. Mali právo pásť ovce v lesoch a na lúkach patriacich k lesom Oravskému hradu.Oproti valašským kolonizátorom boli sedliaci viazaní k pôde. Valasi platili od svojich usadlostí ovcami, sedliacke obce peniazmi. Po Krištofovi Hladovi bol za šoltýsa ustanovený Valent Zvolenský, ktorý 3. 7. 1615 zložil prísahu na Oravskom hrade. Výsada vyberať mýtne poplatky v dedine, ktorú udelil Juraj Thurzo richtárovi v roku 1608, ostala v platnosti naďalej.
Valašská kolonizácia priniesla so sebou chov oviec a salašníctvo.
Poddanské povinnosti a život v obci
Za richtára Valenta Zvolenského prišli v júli 1624 do dediny úradníci Oravského panstva, ktorí spísali všetky rodiny a stanovili, aké majú platiť dane. Poddanské povinnosti boli trojaké - peňažné, naturálne, robotné.Hladovka v tom čase mala obývaných šesť sedliackych ralí, ktoré sa nazývali podľa prvých osadníkov. Pre týchto sedliakov ostal v platnosti urbár z 18. januára 1615, podľa ktorého platili Jurajovi Thurzovi daň 15 zlatých (spolu 90 zlatých), do hradnej kuchyne odovzdávali jedno teľa, 24 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 24 pstruhov, 6 jarabíc, 3 líšky, jedného vlka a jedného zajaca. Okrem toho dávali na hrad ovčí syr, bryndzu, tvaroh, maslo, kože a ovčiu vlnu.Zemepán Juraj Erdödy vydal Hladovčanom nový súpis poddanských povinností voči Oravskému panstvu v roku 1677. Sedliaci platili domovú daň, nájomné za Čapľovku a Lazy, poplatky na horárov, na zámockého kata, za stráženie salašov, úľov, za drevo z panských lesov, za seno, ľan, pivo, haringy a jahňatá. Ako naturálne dávky odvádzali do hradu jedno teľa, šesť husí, 24 sliepok, 60 vajec, 6 jarabíc, drevo a desať vedier ovsa.| Povinnosť | Platba/Dávka |
|---|---|
| Daň Jurajovi Thurzovi | 15 zlatých na sedliaka (spolu 90 zlatých) |
| Do hradnej kuchyne | 1 teľa, 24 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 24 pstruhov, 6 jarabíc, 3 líšky, 1 vlk, 1 zajac |
| Ostatné dávky | Ovčí syr, bryndza, tvaroh, maslo, kože, ovčia vlna |
Pustošenie a ťažké časy
Rozhodujúca bitka proti Turkom v Strednej Európe sa odohrala na jeseň roku 1683 pri Viedni. Litovci pod velením hajtmana Kazimíra Sapiehu (Sapiegu) prechádzajúc Oravou sa správali násilnícky, rabovali a vypaľovali dediny. Takto vypálili aj obec Hladovku. V roku 1686 sa uvádzali štyri sedliacke usadlosti, ktoré boli zničené.V lete roku 1715 poslal zemepán Juraj Erdödy do dediny úradníkov Ondreja Pongráca a Juraja Abafyho, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka, výnosov z polí, pre nový súpis poddanských povinností. Dovtedy platil urbár z roku 1681.Poľnohospodársky rok 1715 bol neúrodný na celej Orave. Ľudia hladovali, nemali čím kŕmiť dobytok a ten hynul. Z nedostatku potravín sa v roku 1681 šírili infekčné choroby, vyskytoval sa hladomor, ktorý zvyšoval úmrtnosť obyvateľov. Toto obdobie sa v archívnych materiáloch nazýva „zamrznuté roky“ (anni congelationes). Hlad priniesol so sebou ako následok vysťahovalectvo z Oravy na Dolnú Zem.Život obce v 18. storočí
„Hladovka mala v roku 1770 65 roľníckych usadlostí. V septembri toho roku prišli do dediny stoliční úradníci, aby zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine. Otázky sa stali základom pre nový súpis poddanských povinností.Oravskému panstvu sa platili dane podľa starodávneho zvyku. Šoltýsi platili domovú daň 18 zl. a sedliaci 45 zl. Tovar sa vozil na Oravský hrad a do krčmy v S. Hore. Pasienkov pre dobytok mali dostatok, napájali ho v Jelešni. Na oráčiny vysievali hlavne ovos, menej žito, lebo im dozreli len tieto obilniny. Jačmeň a pšenicu nepestovali.Vianoce a tradície
Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období. Pre našich pohanských predkov to bol jeden z najvýraznejších sviatkov roka a je celkom prirodzené, že kresťanstvo využilo ten priestor a Vianoce sa slávia práve v období zimného slnovratu. A hoci je 25. december dňom Kristovho narodenia, história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.Predpokladá sa, že prechod od pohanských sviatkov zimného slnovratu ku kresťanským Vianociam nebol násilný. Samozrejme, prechod netrval rok ani dva, boli to celé desaťročia, dokonca až storočia. V 17. storočí, keď sa robili kanonické vizity, cirkevní hodnostári zistili, že na hornej Orave, keď ľudia išli do kostola, tak tomu hovorili, že idú do domu Perúnovho.
Sviatky zimného slnovratu boli dôležité pre pohanských predkov.
V zimnom období mali ľudia strach, lebo dni sa skracovali, životodarné slnko ubúdalo a ľudia mali obavu, aby nezmizlo navždy. Práve preto sa slávili tieto sviatky, ktoré trvali zhruba celý december. Najprv prinášali rôzne obete slnku, aby zase vyšlo. U Slovanov sa zarezávala kurovitá hydina, ale aj kozy, zarezali sa na obetisku, nechali sa vykvapkať a krv bola vlastne obeta zemi, aby sa prebudila a dobre rodila, a tiež obeta slnku. Rituálne jedlo boli okrúhle koláče, ktoré tvarom pripomínajú slnko.Sviatky zimného slnovratu boli u našich predkov úzko späté aj so spomienkou na zosnulých predkov. Verilo sa, že zosnulí môžu buď pozitívnym, alebo aj negatívnym spôsobom ovplyvniť náš život. A v tomto čase sa chodilo na hroby mŕtvych predkov, popíjala sa medovina, z ktorej sa pár kvapiek odlialo aj na hroby, a súčasťou večere, a to prešlo aj do kresťanských Vianoc, bolo, že sa nechávala jedna prázdna miska alebo tanier pre zosnulých.Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista. No takisto sa počas týchto sviatkov dodržiavajú zvyky súdržnosti rodiny, prosperity, zdravia. Počas štedrej večere sa dáva pod stôl sekera, ktorá ako kovový predmet symbolizuje utuženie zdravia. Alebo sa okolo stola obviaže reťaz, čo zase symbolizuje súdržnosť rodiny, aby sa takto zišla aj o rok. Zachoval sa aj zvyk uloženia slamy na podlahu. V predkresťanskom období sa takáto nevymlátená slama a jej zrnká pridávali do osiva a na jar zasiali. V kresťanstve už slama symbolizuje to, že Ježiš Kristus sa narodil na slame.Na Štedrý večer zobral gazda soľ a trocha z nej hodil do studne, aby bola zdravá voda. Práve na Štedrý deň sa chodievalo rituálne nabrať z tečúcej vody, dievčatá sa v nej umývali a chorým a starým ľuďom sa doniesla voda, aby sa ňou pretreli. Tým si mali uchovať zdravie. Štedrému dňu sa pripisovala magická moc.